Ľavica presadzuje lacnejší štát
Michal Tober, hovorca poľského Zväzu demokratickej ľavice (SLD)
Narodil sa 10. apríla 1975 vo Varšave. Absolvoval Právnickú fakultu Varšavskej univerzity. Patrí medzi zakladateľov SLD, pôsobí v jeho celoštátnej rade a vo výkonnom výbore. Od roku 1999 je hovorcom tejto strany a zároveň koalície SLD a Únie práce. V rokoch 1994 až 1998 bol komunálnym poslancom vo varšavskej štvrti Mokotów, od roku 1998 pôsobí ako poslanec samosprávy vo Varšave - Centrum. V tohtoročných parlamentných voľbách kandiduje do Sejmu. Na regionálnej kandidátke SLD/UP vo Varšave je na piatom mieste, získal tak najvyššiu pozíciu medzi mladými kandidátmi za túto koalíciu. K jeho koníčkom patria knihy, varenie a prechádzky so psom. Je ženatý.
Aké výzvy čakajú víťaza parlamentných volieb, ktoré sa budú v Poľsku konať 23. septembra?
- Najväčšou výzvou, s ktorou si bude musieť poradiť budúca vláda, je boj s obrovskou nezamestnanosťou. Počas štyroch rokov vlády pravice v Poľsku pribudlo vyše milióna nových nezamestnaných. Budúca vláda však bude čeliť aj iným problémom - spomalenému ekonomickému rastu a kolapsu verejných financií. Náš volebný program vytýčil dve hlavné priority. Prvou je moderné vzdelávanie a informatizácia, druhou tvorba nových pracovných miest. Náš program sa opiera o štyri piliere: urýchlenie rozvoja, spravodlivé rozdeľovanie, "usporiadanie štátu" a výhodná integrácia krajiny s Európskou úniou.
Čo tieto priority znamenajú v rovine konkrétnych politických krokov?
- Ide o celý blok návrhov. Na realizáciu sociálnych programov, ktoré umožnia Poľsku efektívnu integráciu s EÚ, je nevyhnutný návrat na cestu rýchleho rozvoja ekonomiky prostredníctvom podpory malého a stredného podnikania, poľského exportu, daňovej politiky orientovanej na podporu investorov, tvorby nových pracovných miest i ďalších nástrojov. Pod spravodlivým rozdeľovaním máme na mysli riešenie sociálnych otázok a politiku modernej rovnosti šancí najmä prostredníctvom vzdelávania.
Ako máme rozumieť vášmu často spomínanému heslu "usporiadanie štátu"?
- Po štyroch rokoch pravicovej vlády Jerzyho Buzeka vyznačujúcich sa rozličnými experimentmi a reformami treba veľa vecí dať do poriadku. Štyri reformy, ktoré mali byť vývesným štítom doterajšej vlády, sa ukázali ako jej úplné zlyhanie. Nenegujeme nevyhnutnosť ich uskutočnenia, no nesúhlasíme so spôsobom ich realizácie. Preto keď hovoríme, že chceme urobiť v štáte poriadok, máme na mysli nápravu spomínaných reforiem. SLD považuje za dôležité vytvorenie lacnejšieho štátu. V súčasnosti sú štát a jeho inštitúcie pre občanov mimoriadne nákladné. Mnohé štátne štruktúry sú zbytočné, majú duplicitné kompetencie. Náklady na verejnú správu v posledných rokoch rástli omnoho rýchlejšie ako napríklad výdavky na bezpečnosť, vzdelávanie či na zdravotníctvo. To je úplne choré a neprípustné.
Mohli by ste nám priblížiť svoju koncepciu výhodnej integrácie Poľska s EÚ?
- Integrácia s Európskou úniou je najväčším strategickým cieľom poľskej zahraničnej politiky. Musí sa realizovať správnym spôsobom, musí byť založená na obojstranne výhodných podmienkach a mať dynamický charakter. Súčasná vládna garnitúra nemá dostatok predstavivosti a dynamiky pri predvstupových rokovaniach. Keď SLD hovorí o integrácii s úniou, uvedomuje si, že nemožno dopustiť, aby na východnej hranici Poľska vyrástla nová železná opona. Nie je síce aktuálna hrozba železnej opony vojenského charakteru, ale ide o oponu oddeľujúcu Európu blahobytu a ľudských práv od zvyšku kontinentu. Preto sú neobyčajne dôležité regionálne kontakty a vzťahy s našimi východnými susedmi. Musíme raz a navždy opustiť historické komplexy, ktoré v minulosti ovplyvňovali tieto vzťahy. Je čas otvoriť kapitolu novej východnej politiky.
Na aké sociálne vrstvy sa orientujete?
- Časy strán budovaných na triednych princípoch sa skončili. Chceme, aby náš program zohľadňoval záujmy všetkých sociálnych vrstiev. SLD má veľmi vysokú podporu voličov. Podľa predvolebných prieskumov sa pohybuje v rozpätí 45 až 50 percent. Rezervy však máme najmä na vidieku, medzi roľníkmi, ale aj v kruhoch dedinskej inteligencie a celkovo medzi vidieckym obyvateľstvom. Nižší vplyv zaznamenávame aj medzi ženami. Volí nás omnoho viac mužov, čo nás ako sociálnodemokratickú stranu nemôže uspokojovať. Treťou skupinou, kde má SLD značné rezervy, je mládež.
Patríte medzi mladých kandidátov SLD v parlamentných voľbách a ste najmladším hovorcom politickej strany v Poľsku. Je vaša pozícia v strane ako aj popredné umiestnenie na volebnej kandidátke výsledkom náhody alebo cieľavedomej politiky presadzovať mladých členov SLD?
- Poľská mladá demokracia presadzuje mladé tváre. Každé politické zoskupenie, nielen SLD, ich potrebuje, usiluje sa o podporu mladých voličov. Ak má byť naše úsilie efektívne, musíme dokázať, že to myslíme vážne aj na pôde strany. Vzhľadom na historické okolnosti v SLD to dokonca majú mladí ľudia ľahšie ako inde. SLD potrebuje omladiť svoju tvár i preto, lebo v niektorých kruhoch poľskej spoločnosti ju dosiaľ považujú za postkomunistickú stranu. Mladosť však nemôže byť jediným predpokladom úspechu. Mladosť vždy pomáha, no okrem nej sú nevyhnutné aj vedomosti a schopnosti. Presadzujeme do funkcií kompetentné, vzdelané osobnosti, ktoré majú talent na politiku. Pravidlá hry sú jednoduché. Nik zo starších kolegov pochopiteľne neustupuje bez boja. Keď však máme na výber medzi ľuďmi s podobnou kvalifikáciou, ale jeden z nich je neskôr narodený, vždy uprednostníme mladšieho. V SLD prebieha afirmatívna akcia voči mladým.
Vypracovali ste osobitný program pre mladých voličov?
- Program určený mladým ľuďom je obsiahnutý v našich volebných prioritách. Nie náhodou kladieme taký dôraz na vzdelávanie a informatizáciu. Chceme, aby mladí Poliaci mohli svojimi vedomosťami konkurovať rovesníkom v iných krajinách. Ľavica však mladým nielen v Poľsku ponúka to, čo je pre nich veľmi dôležité - svetonázorovú toleranciu a nezasahovanie štátu do osobného života. Chceme novelizovať zákon, ktorý by umožňoval prerušenie tehotenstva zo sociálnych dôvodov.
Akých spojencov máte v súčasnej volebnej kampani?
- Do volieb ideme vo volebnej koalícii s Úniou práce. Naša motivácia bola jednoduchá. SLD je najsilnejším poľským ľavicovým zoskupením. Keď sme kandidovali samostatne, mali sme v predvolebných prieskumoch 45 percent, preferencie UP sa pohybovali okolo päť percent. Dôležitý je pre nás každý ľavicový hlas. Chceme sily spájať, a nie rozdeľovať. Preto sme vstúpili do koalície s UP. Toto volebné zoskupenie zatiaľ funguje veľmi efektívne. Bez podstatnejších problémov sme prijali spoločný program a zostavili spoločnú kandidátku. V rámci koalície SLD/UP sme podpísali dohody s troma ďalšími menšími stranami. Z nich je najpopulárnejšou Celoštátna strana dôchodcov. V predvolebných prieskumoch získava tri až päť percent hlasov. Jej voliči sú nám blízki, majú rozvinuté sociálne cítenie, sú ľavicoví. Spolupracujeme aj s Demokratickou stranou združujúcou malých a stredných podnikateľov.
Ak budete po voľbách zostavovať vládu, koho považujete za svojho perspektívneho koaličného partnera?
- Naším cieľom je získať väčšinu, ktorá nám umožní vládnuť samostatne. Naším koaličným partnerom je Únia práce. Ak nebudeme môcť zostaviť vládnu samostatne, budeme o prípadnom koaličnom partnerovi uvažovať po oznámení výsledkov volieb, pretože ešte nie je jasné, ktoré zoskupenia sa dostanú do parlamentu. Vieme, že určite nevstúpime do koalície s Volebnou akciou solidarity (AWS) a stranou Právo a spravodlivosť.
V parlamentných voľbách v roku 1997 vás AWS porazila. Čo bolo hlavnou príčinou porážky ľavice?
- V roku 1993 sme vo voľbách zvíťazili a zostavili sme s Poľskou ľudovou stranou vládu. Vtedy sme získali pätinu všetkých hlasov. Pri volebnej porážke v roku 1997 hlasovalo za nás 27 percent voličov. Každému zoskupeniu možno po štyroch rokoch vlády želať takúto porážku, spočívajúcu v náraste sympatií o tretinu. Roky 1993 až 1997 boli pre Poľsko dobrými rokmi. Keď sme v roku 1997 odovzdávali moc, hospodársky rast krajiny dosahoval sedem percent hrubého domáceho produktu ročne. Súčasné tempo sú približne dve percentá. Menší bol aj deficit zahraničného obchodu, nehovoriac o nezamestnanosti. V náš prospech svedčia dobré hospodárske výsledky. Prehrali sme, lebo ľavicové strany išli do volieb samostatne. UP získala takmer päť percent, no neprekročila prah zvoliteľnosti do parlamentu. Mnoho ľavicových hlasov vyšlo tak nazmar. Pravica išla do volieb jednotná a voliči túto jednotu ocenili.
Pre strany s podobnými koreňmi ako SLD je komplikovanou otázkou vyrovnanie sa s minulosťou. Ako sa k tejto otázke postavila vaša strana?
- Vo všetkých straníckych programových dokumentoch sa vyjadrujeme veľmi jednoznačne, čo z bývalého režimu odmietame, čo odsudzujeme a čo sa nikdy nesmie opakovať. Nesúhlasíme však s tým, aby sa všetko, čo sa udialo počas povojnových štyridsiatich rokov, hádzalo do jedného vreca. Nediali sa iba samé zločiny. Milióny ľudí poctivo pracovali, obnovovali vojnou zničenú krajinu. Zaslúžia si za to úctu. Bránime sa čierno-bielemu vnímaniu dejín. Nazdávame sa, že "dekomunizáciu", hodnotenie minulosti jednotlivých ľudí, uskutočňujú občania vo voľbách.
Budete sa usilovať o zrušenie, či novelizáciu súčasného lustračného zákona?
- Lustračný zákon sa viac týka iných zoskupení ako SLD. Budeme sa však usilovať o jeho novelizáciu, pretože je, jednoducho, zlý, nejasný a nečitateľný. Chceme presne definovať pojem spolupráca s tajnými službami, lebo dnes to jednoznačne stanovené nie je. Chceme zabezpečiť transparentnosť lustračnej procedúry. V súčasnosti je to všetko utajené. Voliči by mali vedieť, čo sa deje na lustračnom súde, o čom sa na ňom hovorí. Po obvinení zo spolupráce s tajnou službou všetko prebieha utajene, podozriví sa nemajú možnosť brániť na verejnosti.
Akým spôsobom prebiehala v SLD procedúra zostavovania kandidátskych listín na parlamentné voľby?
- Do výberu sme zapojili všetky štruktúry SLD, počínajúc základnými organizáciami a orgánmi na úrovni obcí a regiónov. Až na konci sa kandidátkou zaoberali vedúce orgány SLD a UP. Na jej zostavení sa podieľalo vyše stotisíc členov našej strany. Výber mal veľmi demokratický charakter. Nazdávam sa, že obsadenie našich kandidátskych listín je výsledkom rozumného a zrelého kompromisu nielen v rámci SLD, ale aj na úrovni koalície s UP.
Slovensko vníma Poľsko ako veľmi dôležitého suseda, najvýznamnejšieho podporovateľa svojich ambícií stať sa členom NATO. Budete pokračovať v tejto politike aj po víťazstve vo voľbách?
- V tejto otázke u nás panuje konsenzus všetkých politických síl. Poľsko je rozhodným stúpencom druhej vlny rozširovania Severoatlantickej aliancie. Naším záujmom je to, aby sa oblasť stability a bezpečnosti neustále rozširovala. NATO považujeme za garanta tohto procesu. Budeme podporovať úsilie všetkých štátov strednej a východnej Európy o získanie členstva v aliancii. Slovensko môže počítať s podporou bez ohľadu na to, či bude v Poľsku pri moci ľavica alebo pravica. Táto priorita poľskej zahraničnej politiky, ktorá je kritériom vstupu do NATO, ostáva nemenná.
Platí to aj v prípade volebného víťazstva HZDS-ĽS a Vladimíra Mečiara?
- Vtedy bude otázka stáť tak, či Slovensko bude plniť všetky podmienky vstupu do aliancie. Ak daná krajina spĺňa kritériá, môže počítať s podporou Poľska.
S hosŤom SLOVA sa zhováral Juraj Marušiak
