Domáci umelci kotvou BHS
Čoraz väčšie finančné problémy nútia organizátorov Bratislavských hudobných slávností (BHS), v tomto prípade Hudobné centrum na čele s riaditeľkou Oľgou Smetanovou, hľadať nové finančné zdroje. V dôsledku reformy verejnej správy je príspevok Ministerstva kultúry SR z roka na rok skromnejší.
Ako skonštatoval predseda festivalového výboru Miloš Jurkovič na tlačovej besede, oproti Pražskej jari disponujú BHS len 20-percentným balíkom. Jednou z možností ako získať umelcov za nižší honorár je využitie koncertnej šnúry umelcov. Napriek tomu niektoré orchestre a účinkujúcich pozvali priamo na podnet festivalového výboru. Jedným z riešení sa javilo prizvanie zástupcov najväčších médií na Slovensku - STV a SRo - za členov direktória festivalu. Nie je tajomstvom, že posledné roky sa účasť STV obmedzovala len na úvodný a záverečný koncert, prípadne na vybrané podujatia. Lepšia spolupráca doteraz bola a je so Slovenským rozhlasom. Hovorí sa, že všetko zlé je na niečo dobré. V aplikácii tohto úslovia na festival vychádza, že jeho finančné problémy zároveň umožnili väčšiu prezentáciu domácich umelcov a skladateľov.
Pozitívne trendy v dramaturgii
Kľúčom k dramaturgii boli výročia svetových i našich skladateľov, čo sa odrazilo aj na počte uvádzaných skladieb. Došlo k posunu smerom k nášmu letopočtu - odznel najmä romantický repertoár a skladby 20. storočia.
Obohatením BHS bol komorný koncert venovaný najúspešnejším skladbám slovenských skladateľov, ktoré zazneli na festivale Nová slovenská hudba 2000. To by sa mohlo stať dobrou tradíciou do budúcnosti.
Takisto sa zohľadnili jubileá našich umelcov a telies: Speváckeho zboru mesta Bratislavy, ktorý oslávil 30. výročie vzniku, Traditional and Revival Jazz Band - 40. výročie vzniku, 10. výročie Cappelly Istropolitany, ktorú si v roku 1991 zobralo pod patronát mesto, a jubileá umelcov Jána Vladimíra Michalku, Petra Dvorského, skladateľov Ivana Paríka a Petra Zagara a ďalších.
Novou črtou interpretácie, ktorá je momentálne aj zahraničným trendom, sa stal dirigent a sólista v jednej osobe, čo sme mohli zažiť na štyroch koncertoch festivalu.
Dielo Šostakovičovej žiačky
Festival otvoril predseda festivalového výboru Miloš Jurkovič, ktorý pripomenul situáciu v Amerike a oznámil rozhodnutie direktória venovať záverečný koncert obetiam teroristického útoku.
Slávnostné otvorenie obohatilo po prvýkrát vystúpenie Orchestra Hudobnej mládeže Slovenskej hudobnej spoločnosti pod vedením šéfdirigenta košickej opery Karola Kevického a šéfdirigenta opery v Banskej Bystrici Pavla Tužinského. Obaja dirigenti boli hlavným odborným garantom pri naštudovaní skladieb počas pobytu orchestra v Ľubietovej, kde sa študenti slovenských konzervatórií zdokonaľovali v orchestrálnej hre. Poslucháči mohli vidieť odlišný prístup k orchestru a zároveň posúdiť flexibilitu hráčov. Odlišný naturel dirigentov vtlačil svoju pečať aj výkonu orchestra.
Hneď prvý deň festivalu nám ponúkol mimoriadne vydarený koncert v podaní Komorných sólistov Bratislava a dvoch vynikajúcich čelistov - Jozefa Luptáka a Roberta Cohena z Veľkej Británie. Koncert sa zaradil ku štvorici vystúpení, kde sólista bol zároveň dirigentom. Napriek netradičným Cohenovým gestám orchester upútaval dobrou súhrou a veľkou zaangažovanosťou.
Vysoká kvalita ruských hudobných telies priťahuje každoročne množstvo návštevníkov. Podobne to bolo i v prípade koncertu Moskovskej filharmónie s dirigentom Jurijom Simonovom a sólistkou Juliou Kraskovou. V úvode dirigent oznámil, že vystúpenie venujú náhlemu úmrtiu svetoznámeho huslistu Isaaca Sterna. Očakávaním bolo uvedenie Symfónie č. 1 pre dva detské hlasy Galiny Ustvoľskej, žiačky Dmitrija Šostakoviča. Jej tvorba je pomerne málo známa, ale čoraz viac si razí cestu na pódiá významných festivalov. Skladba sa inšpirovala veršami talianskeho básnika G. Rodariho opisujúcimi neradostné detstvo, no ako taká zanechala rozpačitý dojem. Práca s niekoľkými nástrojmi, kde zvyšok orchestra len umocňuje zvuk, jej totiž dodáva skôr komorné vyznenie. V druhej polovici programu nasledovali poslucháčsky overené tituly Koncert pre husle A. Glazunova a Stravinského Vták Ohnivák. Julia Kraskova predviedla suverénny virtuózny výkon.
Zelená pre mladých umelcov
Pevnou súčasťou festivalu býva každé dva roky Medzinárodná tribúna mladých interpretov (TIJI), ktorú organizuje Európska vysielacia únia (EBU) pod záštitou Medzinárodnej hudobnej rady UNESCO. O mimoriadny zážitok sa postaral dánsky trombonista Jesper Juul Sorensen, ktorý veľmi spontánne a zároveň precízne predniesol škandinávskych autorov.
Súčasťou TIJI bolo zároveň stretnutie novinárov, pozvaných hostí a členov poroty na tému mediálnej podpory mladých umelcov pod názvom Crescendo a patronátom Asociácie európskych festivalov.
V rámci recitálov sa predstavil popredný slovenský akordeonista Boris Lenko, ktorý si zvolil výlučne repertoár 20. storočia. Poslucháčsky zaujala najmä koláž Johna Zorna Road Runner, kde autor využíva netradičné spôsoby hry (klopanie, hranie naprázdno, obidve ruky na klávesnici a podobne).
Pašiová kompozícia podľa Breinera
Záver koncertu Savaria Symphony patril Bélovi Bartókovi, výraznej osobnosti hudby 20. storočia, ktorej vďačíme o. i. za bohatú zbierku slovenských ľudových piesní. Z pera tohto autora odznelo koncertné predvedenie opery Hrad kniežaťa Modrofúza, ktorá sa svojím charakterom, najmä používaním príznačných motívov a zvukomaľbou, priraďuje k odkazu Richarda Wagnera. Orchester mal ťažkú úlohu: dostatočne pútavo predniesť stojaté zvukové plochy, čo sa mu, žiaľ, nie dostatočne darilo a výsledný dojem bol ťažkopádny.
Očakávaním festivalu bolo premiérové uvedenie Breinerovej pašiovej kompozície Story v Medzinárodný deň hudby. Autor je slovenskému publiku známy úpravami skladieb najmä do barokového a jazzrockového šatu. O to väčšiu zvedavosť vzbudzovala nová skladba, ktorá ležala niekoľko rokov v "šuflíku". Monumentálne spracovanie novozákonného textu o utrpení Ježiša Krista kontrastovalo s banálnou jednoduchosťou použitých výrazových prostriedkov a s veľmi malou dávkou hudobného korenia. Pre objektívnosť treba hádam spomenúť dojímavú tému matky a Vianocami dýchajúce úseky detského zboru. Skladba sa u publika stretla s priaznivým ohlasom, ktorý však na koncertoch BHS väčšinou nechýba.
Venované obetiam terorizmu
Lahôdkou festivalu bolo vystúpenie popredného bratislavského telesa Cappelly Istropolitany. Dramaturgia koncertu vzdala hold najmä géniovi hudby W. A. Mozartovi. Spolu s orchestrom sa predstavili dvaja vynikajúci sólisti - taliansky fagotista Marco Postinghel a francúzsky hobojista François Leleux, ktorý je nášmu publiku známy už z minuloročných BHS, kde sa prezentoval na komornom koncerte ako spoluhráč i ako sólista. Tento rok nás presvedčil, že jeho prednosťou sú nielen skladby 20. storočia, ale hravo si poradí aj s klasikou. Možno by sa mu dala trochu vyčítať prehnaná fantázia vo výraze, ktorá evokovala neskoršie obdobie vo vývoji hudby. Žiaľ, pri nadanejších muzikantoch sa stretávame s nedostatkom "služby hudbe" a úsilím vtlačiť jej svoj subjektívny pohľad.
Spomedzi komorných koncertov sa vynímalo vystúpenie Miraphone Tuba Quartet z Francúzska, ktorého členovia prezentujú ušľachtilosť svojho nástroja prostredníctvom dômyselne upravených skladieb z 19. a 20. storočia. Celý program spestrovali vtipné slovné komentáre so zapojením publika. Mladí interpreti takto predstavili nový spôsob získania si poslucháča. Jediným nedostatkom koncertu bolo poloprázdne hľadisko.
Záverečný koncert patril Requiem Giuseppe Verdiho, ktoré sa hralo na počesť 100. výročia úmrtia talianskeho velikána a zároveň bolo venované obetiam teroristického útoku v USA. Zo sólistov vynikla americká sopranistka Michele Criderová, uznávaná interpretka Verdiho opier. Slovenskú filharmóniu viedol vynikajúci taliansky dirigent Rico Saccani, ktorý svojím ľahkým a zároveň pevným gestom orchester neuveriteľne motivoval.
Výzva pre verejných činiteľov
Festivalová dramaturgia priniesla viacero pozitívnych impulzov - väčší počet skladieb 20. storočia, väčšiu prezentáciu slovenského umenia na poli interpretačnom i skladateľskom, ktoré by sa nemali obchádzať ani v budúcnosti. 37. ročník BHS je výzvou nielen pre festivalový výbor a organizátorov, ale takisto pre verejných činiteľov, ktorí by mali zvážiť mieru podpory kultúre, obzvlášť festivalu takéhoto rozsahu a významu.
Ceny Hudobného fondu za rok 2000
Cena Jána Levoslava Bellu:
JEVGENIJOVI IRŠAIOVI za skladbu Hard - Šabes pre husle, violončelo a klavír
Cena Frica Kafendu:
IVANOVI SOKOLOVI za výraznú reprezentáciu slovenského koncertného umenia
Cena Jozefa Kresánka:
FERDINANDOVI KLINDOVI za monografickú publikáciu Organ v kultúre dvoch tisícročí, za komplementárnosť propagácie organového nástroja a slovnej reflexie
Cena Ladislava Martoníka:
JURAJOVI GERGELYMU za organizačné aktivity v oblasti džezu
Cena Pavla Tonkoviča:
MARIÁNOVI JÁREKOVI za pedagogickú, zberateľskú, spracovateľskú a interpretačnú činnosť v oblasti hudobného folklóru
Cena Karola Pádivého:
JÁNOVI SERIŠOVI za zanietené rozvíjanie dychovej hudby na Slovensku a celoživotnú tvorivú skladateľskú prácu v jej prospech
