Moc skutočných pánov sveta
V spôsobe koncentrácie kapitálu sa toto storočie končí tak, ako sa začalo. Už v roku 1906, v Džungli románopisec Upton Sinclair (1878-1968) odsúdil fikciu "amerického raja" a zločiny veľkokapitálu v dobe "barónov zlodejov": "Žijeme v paroxyzme storočia dravej obchodnej konkurencie - boj na život a na smrť medzi šéfmi Beef Trustu a Rockefelerovho Standard Oil s cieľom zmocniť sa veľkého podielu: Spojených štátov".
Po veľkej depresii v roku 1873 sa priemyselná a finančná koncentrácia zrýchlila natoľko, že dvaja federálni výskumníci ekonómovia J. B. a J. M. Clark mohli v roku 1912 napísať, že "sama veľkosť fúzií, ktoré sa najnovšie uskutočnili, stačí na zalarmovanie tých, ktorí videli, ako sa pripravujú. Keby sme sa vrátili do doby kamenného uhlia s návratom dinosaurov, tieto zmeny v živočíšnom živote by sa zdali sotva ohromujúcejšími, než zmeny vyvolané týmito monštruóznymi korporáciami vo svete podnikania".
Panstvo megafiriem Práve táto premena koncentrácie bohatstva a politickej moci priviedla Waltera Rathenaua, prvoradého nemeckého priemyselníka a zakladateľa AEG k názoru, že "tristo ľudí, ktorí sa osobne poznajú, určuje hospodárske smerovanie Európy a vyberá spomedzi seba svojich nasledovníkov". Zmena, ktorá sa odvtedy udiala je v tom, že tie tri stovky sa v Európe zredukovali na stopäťdesiat. Koncentrácie pretvorili kapitál nielen v Spojených štátoch ale aj vo Francúzsku, Spojenom kráľovstve, Nemecku a v Japonsku. To znamená vo všetkých piatich krajinách, ktoré ovládali svetové hospodárstvo na začiatku storočia a v ktorých dnes sídli asi 90% z dvoch stoviek prvých spoločností planéty.
Týchto dvesto megafirem, chránených a podporovaných Organizáciou Severoantlantickej zmluvy (NATO) pokrýva všetku ľudskú činnosť: od priemyslu po banky, od veľkoobchodu po maloobchod, od extenzívneho poľnohospodárstva po všetky možné špekulácie finančných služieb, nech sú tieto špekulácie dovolené alebo nedovolené. Pre "veľkých" v bankovníctve a poisťovníctve totiž rozlišovanie medzi čistými a špinavými peniazmi už dávno nejestvuje. Týchto dvesto akoby hnaných nenásytným hladom dravcov sa však reštrukturovalo na kliešte, do ktorých by zovreli čím ďalej tým väčšiu korisť. V Spojených štátoch v jedinom roku 1998 Exxon pohltil Mobil za 86 miliárd dolárov, Travelers Group Criticorp za 73,6 miliárd dolárov, SBC Communications Americatech za 72,3 miliárd dolárov, Bell Atlantic GTE za 71,3 miliárd dolárov, AT&T Media One za 63,1 miliárd dolárov.
Celková suma týchto piatich akvizičných fúzií prekročila 366 miliárd dolárov. Vo svetovom meradle tieto fúzie obsiahli 2 500 miliárd dolárov a v roku 1999 prekročili 3 000 miliárd dolárov. Od začiatku tohto desaťročia takto získané sumy narástli na 20 000 miliárd dolárov, čo predstavuje 2,5-násobok hrubého domáceho produktu (HDP) Spojených štátov. Tri tabuľky podávajú číselný obraz o tomto "koncentračnom" svete.
Svedectvo tabuliek Tabuľka I je zostavená na základe burzových kapitalizácií, teda hodnoty v dolároch akcií v danom kurze, vynásobenej počtom cenných papierov v obehu. Tabuľka II vychádzajúca z obratu a ziskov vyjadruje zemepisné rozdelenie nadnárodnej moci, a to z dvoch hľadísk. To, čo vyjadrujú čísla Tabuľky I, je drvivá prevaha amerických "mastodontov" - 71,8% svetového súhrnu burzových kapitalizácií prvých päťdesiatich podnikov - a veľmi silná nerovnosť medzi prvými šiestimi hospodárskymi impériami. To stačí na to, aby sme báchorky o "trhovej ekonomike" ako optimálnom prideľovaní ľudských a finančných zdrojov uviedli na správnu mieru. Tiež to stačí na objasnenie rozsahu moci nadnárodných firiem, ktorý mytológia "globalizácie" maskuje.
Tabuľka II ukazuje ďalšiu dimenziu medzinárodnej dominácie. Z hľadiska obratu a ziskov je tých dvesto megafiriem zemepisne rozdelených do tých istých šiestich krajín, ako prvých päťdesiat z hľadiska burzovej kapitalizácie. Spojené štáty (74), Japonsko (41), Nemecko (23), Francúzsko (/19), Spojené kráľovstvo (13), Švajčiarsko (6). Spolu tieto krajiny predstavujú 88% firiem s rastúcou tendenciou za posledných šesť rokov. Spojené štáty postúpili (prechádzajúc od 60 na 74 firiem) a Japonsko kleslo (zo 60 na 41 firiem). Od roku 1982 obrat tejto dvojstovky vzrástol z troch na sedem biliónov dolárov a napriek kontrakcii svetového hospodárstva predstavoval ich ročný rast v bežných cenách, ako ukazuje Tabuľka III, dvojnásobok rastu členských štátov (dnes v počte 29) Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD). Tá istá tabuľka osvetľuje fakt, že od roku 1992 obrat týchto dvesto firiem prevyšuje spojené HDP všetkých štátov, ktoré nie sú členmi OECD. Aj keď teória učí, že akumulácia kapitálu spočíva v úsporách a investíciách, predsa len treba pripomenúť, že fantastické sumy, ktorú dopujú burzu a vyostrujú chúťky obrovitých dravcov, pochádzajú zo zadĺženia. Tento kumulovaný svetový dlh (domácnosti, podniky, štáty) vzrástol v rokoch 1997 - 1999 z 33 100 na 37 100 miliárd dolárov. Predstavuje to ročný exponenciálny rast o 6,2%, trojnásobok svetového HDP: gigantickú sopku, ktorá môže každú chvíľu vybuchnúť.
Politikami, ktoré uplatňujú, sa však tieto obrovské firmy zahrávajú s ohňom. "Znižovanie nákladov" a "tvorba hodnoty" - rovnako ako "racionalizácia" v 20-tych a 30-tych rokoch - znamenajú v bežnom jazyku likvidáciu stoviek tisícok pracovných miest. To je príčinou obnovy bojovnosti zamestnancov. Hit Men, títo "kapitalisti zabijaci" nastrčení vo vnútri obrovských firiem ako Al Caponeho gangsteri číhajúci na svojich rivalov na rohu nejakej tajnej pálenice by sa mali vo voľnom čase zamyslieť nad osudom týchto svojich autentických predchodcov.
(La puissance des véritables maîtres du monde. Ces firmes géantes qui se jouent des Etats,. podľa Le Monde diplomatique, december 1999, s. 19 preložil J. Sivák)
