BaGer vypovedal službu koalícii
Pohár trpezlivosti predsedu Únie slobody (UW), vicepremiéra a ministra financií Leszka Balcerowicza so svojím väčším vládnym partnerom pretiekol v polovici mája. Premiér Jerzy Buzek vtedy s použitím klauzuly o komisárskej správe samosprávy nahradil 260 poslancov zastupiteľstva varšavskej štvrti Centrum vládnym splnomocnencom Andrzejom Hermanom.
Hneď prvé kroky mladého právnika vybaveného neobmedzenými právomocami, ktoré boli samozrejme v súlade s pokynmi predstaviteľov vedúcej vládnej strany Volebná akcia Solidarita (AWS), vystupňovali kritiku zo strany UW. Pritom to bola práve UW, ktorá dala koaličnému partnerovi prostredníctvom jeho premiéra nešťastnú zámienku na tento krok, keď si v apríli po hádkach medzi poslancami UW a AWS v zastupiteľstve vybrala Únia slobody ad hoc za partnera opozičný Zväz demokratickej ľavice (SLD).
Varšava - Centrum je dnes územím s najväčším stavebným ruchom v Poľsku, s astronomickými cenami pozemkov, kde sú zastúpené všetky významné svetové firmy a ich najväčší konkurenti a partneri z Poľska. Vystupňovanie vládnej krízy však nesúvisí len s týmto najlukratívnejším miestnym zastupiteľstvom a možnosťami, ktoré ponúka v tieňovej ekonomike politických strán i jednotlivcov. Viac, ako takéto zasahovanie do komunálnej politiky Leszkovi Balcerowiczovi prekáža prístup, s ktorým sa stretáva jeho snaha o rýchlejšie napredovanie ekonomických reforiem v krajine u poslancov koaličného partnera v poľskom Sejme.
Koaličný škripot AWS, prakticky od príchodu koalície k moci v októbri 1997, keď prvý raz do parlamentných kresiel spolu zasadli poslanci týchto dvoch ťažko kompatibilných politických subjektov, nedodržiavala dohody o hlasovaní v Sejme. Posledný raz sa tak stalo 12. mája, kedy koalícia prehrala hlasovanie o zavedení dane na poľnohospodárske výrobky, pretože niektorí poslanci AWS sa postavili proti. Daň pritom bola dôležitou súčasťou balíka reforiem presadzovaných Balcerowiczom. Koaličný škripot zaznievajúci v hlasovacej mašinérii vyústil cez aféru s varšavským zastupiteľstvom v zastavenie vládneho stroja a jeho motor (napriek neprijatiu demisie členov vlády z UW premiérom Buzekom) beží naprázdno.
Hoci prezident Aleksander Kwašniewski, ktorý na základe ústavy nemá právo odvolať z funkcie šéfa kabinetu, vyhlásil, že "ak chce minister odísť z vlády, nemožno ho držať silou", nepriamy tlak na prijatie demisie ministrov UW premiér Buzek odmietol. Prijal tak základnú podmienku v stratégii Balcerowicza. Hneď po oznámení skupinového odchodu ministrov totiž predseda UW oznámil, že "ak premiér demisie odmietne, otvorí to predpoklady na preskúmanie potenciálnych možností opätovného vytvorenia zdravej vládnej koalície." Keďže teda odchod ministrov z koalície po rozhodnutí Buzeka ostal len v rovine manifestačnej, stále je otvorená možnosť rekonštrukcie vlády a pokračovanie cesty v koaličnom dvojzáprahu.
Balcerowicz hrá vabank Únia slobody vyvracia obvinenia AWS, že uteká od zodpovednosti tým, že ponúka možnosti (či skôr podmienky) ďalšej spolupráce. Menší člen vládnej koalície sa však rozhodol väčšiemu partnerovi položiť nôž na krk formulovaním radikálnych návrhov, medzi ktorými je obetovanie premiéra Buzeka len časťou balíka. Liberálom ide o parlamentnú disciplínu, dodržiavanie koaličných dohôd, serióznosť medzi partnermi a novú kvalitu vykonávania moci. Proces reforiem nemôže podľa Balcerowicza pokračovať, kým AWS nenájde spôsob, ako zvíťaziť nad parlamentnými rebelmi v Sejme, blokujúcimi tvrdé reformy a výrazné krátenie dotácií schválených kabinetom. Zároveň by mala byť odvolaná nútená správa vo volebnom obvode Varšava - Centrum. Za gesto novej koaličnej spolupráce by UW považovala aj zrušenie niektorých zákonov podaných poslancami AWS i výmenu určitých predstaviteľov vo výboroch Sejmu.
V prípade, že sa UW a AWS nedohodnú, vládol by zrejme naďalej premiér Buzek s menšinovým kabinetom. Takýto kabinet by však podľa podpredsedu AWS Jacka Rybického bol absolútne krízovou vládou, ktorá by s ohľadom na blížiacu sa kampaň pred prezidentskými voľbami bola skôr, či neskôr odsúdená na neúspech. Navyše Jerzy Buzek nie je priaznivcom zostavenia a existencie menšinovej vlády a musel by sa tak či tak hľadať nový premiér, ktorý by krajinu doviedol k predčasným parlamentným voľbám. Tie by sa podľa Balcerowicza mohli konať na jar budúceho roku, no uvažuje sa tiež o tom, že by sa uskutočnili už v septembri, spoločne s prezidentskými voľbami. Terajší prezident Kwašniewski o predčasných parlamentných voľbách takticky nehovorí, no upozorňuje, že ich termín musí byť vybraný tak, aby víťaz volieb mal dosť času na prípravu svojho programu a štátneho rozpočtu.
Kto nahradí Buzeka? Jerzy Buzek sa stal v očiach Európy synonymom poľskej stability, pretože je (napriek všetkým koaličným rozporom) najdlhšie vládnucim premiérom v Poľsku od roku 1989. Jeho dni sú však zrejme zrátané. Namiesto neho navrhla AWS Únii slobody najskôr mená šiestich politikov, ktorých by si vedela predstaviť na čele novej vlády, no do popredia v zozname vystupovalo predovšetkým meno člena Rady finančnej politiky Boguslawa Grabowského. Tento 41-ročný doktor ekonomických vied, prednášajúci na univerzite v Lodži, je spoluautorom hospodárskeho programu AWS a po víťazstve tejto formácie vo voľbách sa s ním rátalo na post ministra financií. Na základe koaličných dohôd však tento post obsadil Balcerowicz.
Kandidatúra Grabowského, ktorý sa teší popularite a uznaniu v hospodárskych a finančných kruhoch, sa stretla s pozitívnou reakciou republikovej rady Únie slobody, vrátane Balcerowicza, no nádejný kandidát nečakane koncom mája stiahol svoju kandidatúru na premiérsky post. Zrušil sa tak mostík, ktorý mohol preklenúť nezhody oboch koaličných partnerov aspoň v tejto otázke a otvoril sa priestor pre špekulácie o dostatočne schopnom náhradníkovi. V tejto súvislosti sa hovorí predovšetkým o lídrovi AWS Marianovi Krzaklewskom, ktorého ostatne už dávnejšie z taktických dôvodov odporúča exprezident Lech Walesa. Krzaklewski je však v tejto otázke nerozhodný kvôli svojim ašpiráciam na prezidentský post.
Znepokojenie v Bruseli AWS a UW by chceli dospieť k dohode, resp. k rozuzleniu vládnej krízy najneskôr do polovice júna. Popularita oboch subjektov totiž s prehlbovaním vzájomných rozporov klesá a hoci Jerzy Buzek vyhlasuje, že koaličná kríza nepredstavuje žiadnu hrozbu pre ašpirácie Poľska na vstup do EÚ, v Bruseli sledujú vývoj v Poľsku s obavami. Znepokojení sú najmä preto, že z vlády chce odísť strana, ktorá je najväčšou zárukou pokračovania reforiem a jasnej orientácie krajiny na integráciu do únie. Poľsko prichádza pretrvávaním vládnej krízy aj o vzácny čas, potrebný na prijímanie zákonov, kľúčových pre členstvo krajiny v EÚ. Ak chce byť totiž Poľsko pripravené na vstup do únie začiatkom roku 2003, ako deklaruje, musí za dva a pol roka prijať celkovo 180 zákonov, čo je ťažká úloha aj za normálnej situácie.
Veľkou stratou by najmä bolo, keby sa znefunkčnil poľský BaGer (Balcerowicz a Geremek), ktorý doposiaľ intenzívne pripravoval priestor na vybudovanie dobrého imidžu Poľska v západnej Európe a urýchľoval prípravy na zapojenie krajiny do EÚ. Leszek Balcerowicz je vo všeobecnosti považovaný za "otca" ekonomických reforiem v Poľsku. Šéf diplomacie Bronislav Geremek je v zahraničí vysoko rešpektovaný a predstavuje záruku kredibility Poľska. Sám prezident Kwašniewski po začatí vládnej krízy vyhlásil, že osobne odmieta prijať demisiu Geremeka, pretože práve vďaka jeho diplomatickým schopnostiam a vysoko profesionálnej zahraničnej politike smeruje Poľsko úspešne do štruktúr EÚ.
Dve možnosti liberálov Pre Úniu slobody, ktorá považuje za svoju prioritnú úlohu doviesť Poliakov do Bruselu, je dnes najdôležitejšie ukončiť vládnu krízu dvoma spôsobmi. Buď sa silnejší koaličný partner prispôsobí jej predstavám o ďalšom smerovaní vládnej politiky a zabezpečí predovšetkým poslaneckú disciplínu pri parlamentnom hlasovaní o navrhovaných zákonoch, alebo sa spojenectvo oboch subjetov ukončí a Únia slobody sa v predčasných parlamentných voľbách bude orientovať na staronové pragmatické spojenectvo s predpokladaným víťazom - Zväzom demokratickej ľavice, prípadne i s Poľskou ľudovou stranou (PSL).
Hodnotenie súčasnej vlády u potenciálnych voličov neustále klesá a UW sa na tejto šmykľavke k čoraz nižším číslam príliš netúži viezť v tandeme s AWS. Tú podľa najnovších prieskumov podporuje už len 14 percent respondentov. UW má síce tiež len 9 percent, no zatiaľ čo AWS oproti aprílu klesla o 1 percento, UW stúpla o dve. O tri percentá si preferencie zlepšila aj SLD, ktorá by bola so 41 percentami jasným víťazom volieb. Ak by teda ľavica prijala do koalície liberálov, dalo by sa dohnať meškajúce prijímanie zákonov, pretože napriek určitým politickým rozdielom a tiež na rozdiel od AWS, je SLD serióznym partnerom, prístupným presadzovaniu potrebných reforiem.
Autor (1955) je komentátor denníka Práca
