Leviathan a internet
Leviathan Thomasa Hobbesa z roku 1651 - tento obraz človekom vytvoreného štátneho monštra - ovláda politické myslenie až do dnešných čias. Pretože Behemotha, proti ktorému sa Leviathan postavil, nikdy úplne neporazili.
Podľa Hobbesa panuje v prírodnom stave výlučne svojvôľa jednotlivca. Pretože ju však brzdí svojvôľa ostatných, život pozostáva z útoku a obrany. Výsledkom toho je neustála občianska vojna. Absencia všeobecných pravidiel spolu so slobodou prináša aj skorú smrť. Z úvahy, že je potrebné dožiť sa viac ako dvadsať rokov, aby sa človek mohol pokúsiť aspoň o minimálne šťastie, konštruuje Hobbes štát - Leviathana ako strach vyvolávajúce monštrum, ktoré absorbuje do seba všetky mocenské ambície jednotlivcov. Odmenou za zrieknutie sa mocenských ambícií je dlhý život v tieni suveréna, rozvoj buržoáznej individuality.
Kúzlo Hobbesovej metafory Hobbes prirovnáva svojho Leviathana k veľkému hodinovému stroju. Zároveň však skryto využíva aj biologické metafory a dáva tomuto monštru črty biomechanického automatu, ktorého údy a orgány vytvárajú jednotlivci. Hobbesova biomechanická metafora sa zásadne odlišuje od koncepcie René Descarta, ktorý charakterizuje automat ako rozum a dušu.
Je to však práve táto metaforika telesnosti, ktorá v ostatných rokoch znovu priťahuje pozornosť k Hobbesovi, stáva sa znakom globálneho kapitalizmu a jeho obrazom v oblasti komunikačnej techniky - kyberpriestoru a internetu. Jeden zo známych vyhľadávačov, ako je napríklad Netguide, vyhodí viac ako 1500 programov, textov a obrazov, ktoré majú v titule termín Leviathan. Už len z tohto si môžeme utvoriť predstavu o sile a sfére pôsobnosti obrazu. Je zrejmé, že Hobbesov Leviathan a internet nesúvisia spolu iba tým, že ide o človekom vytvorené entity, nové spoločenstvá, ale aj tým, že nastoľujú rovnaké otázky: ako a z akých dôvodov vzniká spoločenstvo, akú cenu platíme za túto Civitas a aký úžitok nám prináša?
Božský výtvor človeka Je zrejmé, že internet sa podobá štátnemu stroju tým, že ide o umelú bytosť, s ktorou jednotlivec môže komunikovať ako so svojím partnerom. Veľkosťou a rastom sa natoľko vymyká skúsenosti jednotlivca, že nadobúda božské črty. Keď je Leviathan "smrteľným bohom", tak potom sieť je neobrazným predstaviteľom "iného boha". Moc, s ktorou internet v posledných rokoch vnikol do úradov, laboratórií a domácností preto v rétorike propagandistov čoraz viac nadobúda črty božskosti. Metatechnicky inšpirovaní autori opisujú internet, podobne ako Hobbes svoj "Artificial Animal", ako umelého živočícha, ako bioelektronické prostredie, ktoré možno prirovnať skôr k ekosystému, než ku stroju. Pojem prostredia objasňuje, prečo tento Leviathan nie je znázorňovaný vertikálnymi metaforami ako Hobbesov Leviathan, ale sa orientuje skôr na svet obopínajúci horizontálu. Je to nenázorná entita, ale pohľad z vesmíru by zrejme odhalil sieť blikajúcich svetielok, ktoré by znázorňovali spojenia internetu. Obklopuje človeka, prilieha k nemu tesnejšie ako akákoľvek vonkajšia autorita, proti ktorej sa človek mohol definovať a prípadne aj brániť.
Podobnosti a rozdiely Napriek podobnosti teda Leviathan a internet stelesňujú tie najvzdialenejšie extrémy. Zatiaľ čo Leviathan sa realizuje v konkretizácii obrazu a konania, internet sa realizuje - aspoň v rovine rétoriky svojich apologétov - v prekonaní všetkého telesného. Tým, že, na rozdiel od Leviathana, strháva zo seba putá materiálneho, odstraňuje aj pravidlá a zákony, ktoré predsa len existujú, pokiaľ sa uskutočňujú vo sfére telesného.
Už od svojich počiatkov internet charakterizovala aj istá predstava slobody, ktorá sa blíži k vymyslenému pôvodnému stavu: "Vstupujeme na nové územia, na ktorých panuje práve tak málo pravidiel, ako v roku 1620 na americkom kontinente, alebo v roku 1787 na severozápadnom teritóriu". Úlohu ozbrojeného osadníka, ktorý sa podriaďuje len svojmu vlastnému zákonu, prevzal hacker, ten sa stal vysnívaným hrdinom novej slobody. Kampaň za slobodu slova, ktorá sa odvoláva na rečníkov v Hyde Parku, v skutočnosti háji slobodu pohľadu a bojuje proti každému pokusu zaviesť v inernete cenzúru. Boj proti autorským právam (copyright) vedie k procesom, ktoré - keď zmeníme niektoré slová - sú už tak presne opísane v Hobbesovej knihe.
Užívatelia internetu zostávajú osamotení. Sú spojení sieťovou štruktúrou, tak ako osoby vytvárajúce telo Leviathana, ale vzájomne sa neusmerňujú. Sú slobodní a nerešpektujú nijaké pravidlá. Podobne ako autori Veľkej charty informačného veku dúfajú, že sa im podarí usmrtiť základnú inštitucionálnu paradigmu moderného sveta a to byrokratickú organizáciu. V zóne biomechanického sveta elektronickej komunikácie milióny ľudí pracuje na obnove predštátneho prírodného stavu, v ktorom je pravidlom neprítomnosť pravidiel. Z ekonomického, sociálno-psychologického a politického hľadiska internet predstavuje úžasnú moc, z materiálneho hľadiska však prináša pokus o návrat k tomu prírodnému stavu, z ktorého nás mal vyviesť Hobbesov Leviathan.
Nové sily anarchie Hobbes by mal z tohto Anti-Leviathana určite intelektuálnu radosť, pretože táto sféra umelej slobody obsahuje náznaky boja všetkých proti všetkým. Kto sa zapletie do sietí internetu, pre toho je prúd informácií len zámienka na vstup do arény, ktorej sa odohráva boj všetkých proti všetkým a je teda protikladom nudnej každodennosti. Život na internete má všetky tie vlastnosti, ktoré Hobbes pripisuje osobám v prírodnom stave: ich život je osamelý, chudobný, zákerný, brutálny, a krátky.
K tomu patrí nielen to, že každý dotyk s klávesnicou sprevádza strach, že prístup k prúdu dát môže obmedziť nápor našich konkurentov, čo nás môže stáť vzácny čas. Prípadne sa musíme pokorení vrátiť do východiskovej pozície a svoj počítač znovu naštartovať. Neustále sme vystavení napospas sieťam a ich nepredvídateľnému chovaniu. Okrem toho sa môže ukázať, že hľadané stránky sú už prázdne, a musíme sa pýtať, či vtáčika zostrelili, alebo odletel do teplých krajín. Neraz nachádzame len ruiny, kde za fasádami už nič nie je. Internet je v mnohých svojich častiach svetom ruín.
Sem patrí aj strach, že používaný program by mohol byť jedného dňa stiahnutý z používania a nahradený lepšími alternatívami. Každý vie, že jeho životné šance v sieti sú len veľmi malé a že v relatívne krátkom čase sa musí radikálne pretvoriť, aby mohol prežiť. Každý vie, že sloboda je vlastne vykúpená nevyhnutnosťou prispôsobiť sa programom a zámerom veľkých telekomunikačných koncernov.
Tieto prapôvodné úzkosti sa znovu a znovu premietajú do sprisahaneckých teórií, podľa ktorých siete nie sú oporami slobody, ale skôr okovami otroctva. Prejavujú sa v predstave, že internet nielenže vznikol v armádnom prostredí, ale že tajné služby ho kontrolujú aj naďalej, ba dokonca, že našli spôsob, ako kontrolovať každý počítač. Vraj sú už dokonca vypracované programy, ktoré umožňujú z intenzity úderov na klávesnicu vyčítať duševný stav, dokonca preniknúť do podvedomia.
Vizuálna erotika ako deštruktívna sila V tomto prastrachu bude spočívať hrôza používateľov nespočetných pornografických programov, ktorí žijú v pocite, že ich ktos pri ich činnostii pozoruje. Tu sa naozaj hodí pojem voyera, ktorý zažíva vzrušenie práve z toho, že nevie, či aj on sám nie je predmetom pozorovania. Za bojom proti pojmu a obsahu "informačnej magistrály" sa skrýva aj úsilie uchovať si priestor na pôvodnú slobodu, kde sa vrcholy voľnosti spájajú so strachom. Okrem napätia medzi slobodou a strachom patrí k umelému prírodnému stavu internetu aj jeho vnútorná sebadeštrukcia. Je to práve vizuálna erotika, ktorá je prvým krokom ku kybernetickej občianskej vojne. Vizuálne abstrahovaný sexuálny pud začína už teraz dôrazne vyrušovať ostatných užívateľov siete. Jeho objekty, necenzurované obrazy všetkých druhov perverzností, stoja totiž gigantickú masu rezervoáru bytov a prenosového času a svetelná rýchlosť prenosu informácie sa tak môže ľahko premeniť na slimačiu. Kapacita sietí sa môže čoskoro vyčerpať. Až v roku 2000 sa začali zavádzať deväťmiestne čísla, ktoré vytvárajú viac priestoru. Sloboda tak mnohých stála potenciálnu existenciu - tu sa znovu drastickým spôsobom potvrdila Hobbesova skúsenosť prírodného stavu. Túžba vidieť vyháňa čoraz viac a viac obyvateľov siete. Konečné víťazstvo sa bude zrejme podobať vízii, ktorú predostrel satirický časopis Fade 2 Black, že totiž program Netnymph vymaže zo siete všetko, čo nebude pornografiou: "odfiltruje všetky tie nudné informácie".
Občianska vojna V stave predcivilizačnej slobody je internet miestom trvalej občianskej vojny. Ten, kto zadá vyhľadávačom heslo Internet a občianska vojna, tomu sa nakopí obrovské množstvo odkazov na stránky s metaforou občianskej vojny. Boj medzi kapitálom a politikou, anarchiou a poriadkom, prériou a diaľnicami bude zúriť tak dlho, až sa tieto sily vzájomne zničia a siete sa v dôsledku nekontrolovateľného rastu a bojov zrútia. Potom dôjde k uzatvoreniu svetovej zmluvy, ktorá potlačí ešte aj spomienku na to, že užívatelia internetu sa raz nachádzali v stave anarchie. Záchytné siete budú kontrolovať prevádzku a všetko vlčie a podvratné zachytia. Sexuálno patrí k najsilnejším oblastiam internetu, je však zároveň aj jeho najpodvratnejším vnútorným nepriateľom. Keďže vo svete antických bohov Venuša bola jediná, ktorá dokázala poraziť aj boha vojny Marsa, tak i dnes je vizuálna sexualita na základe svojej expanzívnosti schopná oslabovať siete a zároveň morálne obavy vytvárajú strážcov a strážne veže, ktoré môžeme chápať ako predvoj nového poriadku.
A pretože v umelom prirodzenom stave internetu sa so slobodou obnovuje aj tvrdosť vlčieho života, tak sa v súlade s Hobbesovým projektom bude opakovať aj zákon tohto štátneho stroja. Mocné politické sily, na čele ktorých stojí americký viceprezident, vymyslia nové mechanizmy prístupu, distribúcie a kontroly a tým budú garantovať rýchlosť, ale aj čistotu informačnej diaľnice. Hobbesov Leviathan na celej čiare zvíťazí nad Behemothom.
Tým sa však začne celý proces, o ktorom Hobbes uvažoval na pozadí občianskej vojny, opakovať. Proti novému poriadku sa najprv postaví bezmocná zlosť. Tá sa premení na túžbu uniknúť novému poriadku a novým zmluvám. Tak sa znovu objaví hra poriadku a anarchie. Wolfgang Sofsky vo svojej eseji o násilí kedysi dokazoval, že primát má vždy násilie a poriadok nie je ničím iným než systematizáciou násilia. Hobbes by mu dal istotne za pravdu.
Autor je nemecký filozof
