Vystretá ruka lepšia ako zaťatá päsť
Slovo Amerika vyjadruje čínština pomocou troch znakov: mei (pekný), li (ziskový) a ťien (pevný). Možno povedať, že gramaticky je Amerika opisovaná v Číne oveľa krajšími znakmi, ako ju obyvatelia Ríše stredu poznali na základe ich doterajších vzťahov v modernej histórii. Postoj k "imperialistickej veľmoci" sa začal meniť až potom, čo prezident Richard Nixon v roku 1972 prišiel na historickú návštevu do Pekingu a ČĽR vzápätí (aj zásluhou USA) získala zastúpenie v OSN.
Možno povedať, že v utorok 19. septembra sa vo vzťahoch medzi oboma krajinami začala nová, rovnako významná etapa. Americký Senát v ten deň schválil pomerom hlasov 83:15 takzvanú doložku najvyšších výhod pre Čínu, čím táto krajina získala štatút riadneho obchodného partnera Spojených štátov. Normalizácia obchodných vzťahov znamená, že sa pre USA otvára obrovský čínsky trh, znižujú sa alebo rušia doterajšie obchodné tarify a naopak, čínsky tovar môže voľnejšie putovať na bohatý americký trh.
Odporcovia chceli dodatky Predtým, 24. mája, po dlhej a dramatickej debate v americkej spoločnosti, prešiel zákon v Snemovni reprezentantov pomerom hlasov 237:198. Priaznivci obchodu s Čínou a jeho odporcovia sa ešte aj potom pretláčali v myšlienkových súbojoch. Preto prezident Bill Clinton nechcel ponechať nič náhode a podarilo sa mu posilniť čudnú koalíciu pozostávajúcu z rozličných ekonomických záujmových skupín zastúpených senátormi oboch politických strán. Ešte paradoxnejšie bolo zloženie koalície odporcov doložky. Tvorili ju zástupcovia odborov a konzervatívnych náboženských organizácií. Tak sa ocitol v jednom tábore napríklad Paul Wellstone z Minnesoty, považovaný za jedného z najliberálnejších demokratov v Senáte, a zarytý konzervatívec Jesse Helms zo Severnej Karolíny, ktorý obviňoval vládu z výpredaja morálnych zásad.
Odporcovia trvalej doložky navrhli k dohode dvadsať rozličných dodatkov týkajúcich sa zlepšenia ľudských práv, náboženskej slobody či penalizovania čínskych firiem, ktoré by obchodovali s jadrovými, chemickými a biologickými zbraňami. Neprešiel ani jeden, takže zástancom tvrdého prístupu k Číne ostal ako útecha len návrh na zriadenie výboru na monitorovanie ľudských a pracovných práv. Bill Clinton privítal takýto výsledok hlasovania v Senáte slovami: "Verím, že čoskoro zistíme, že vystretá ruka Ameriky má na Čínu väčší vplyv ako zaťatá päsť."
Všetci nie sú optimisti Prezident, zrejme v snahe presvedčiť pochybovačov, vzápätí uviedol svoje predstavy o politických následkoch nového prístupu k Číne na túto ázijskú veľmoc. "Čím viac Čína otvorí svoje trhy pre naše výrobky, tým širšie sa otvoria dvere k ekonomickej slobode a plnšie sa oslobodí potenciál jej ľudu," vyhlásil. Podľa prezidenta moderná americká technológia urýchli informačnú revolúciu, čo v konečnom dôsledku oslabí úlohu vlády v každodennom živote ľudí a posilní ľudské práva, zlepší pracovné podmienky i životné prostredie a zavedie vládu zákona.
Treba povedať, že nie všetci Američania zdieľajú prezidentov optimizmus. Skeptici poukazujú na doterajšiu malú spoľahlivosť Číny ako obchodného partnera. Zrušením doterajšej praxe, keď sa doložka schvaľovala každý rok, Spojené štáty strácajú možnosť poukazovať na porušovanie ľudských práv a tak vplývať na zmenu vnútorných pomerov v Číne. Odporcovia dohody navyše tvrdia, že odteraz lacný čínsky tovar zaplaví krajinu, spoločnosti presunú kvôli lacnej pracovnej sile výrobu do Číny a niekoľko stotisíc Američanov príde o prácu.
Peking zredukuje tarify Na strane prívržencov i odporcov normálnych obchodných vzťahov s Čínou sú to len politicky motivované odhady. Faktom je, že Čína bude musieť do roku 2005 zredukovať tarify na americký tovar z doterajších 25 na 9 percent. Colné poplatky na výrobky moderných technológií budú zrušené vôbec a pri automobiloch sa znížia z doterajších 80 na 25 percent. Odhaduje sa, že znížením taríf na poľnohospodárske produkty by sa dovoz do Číny mal zvyšovať o 2 miliardy dolárov ročne. Veľké očakávania sa vkladajú do skutočnosti, že Čína má vo vzájomnom obchode s USA prebytok 68 miliárd dolárov, takže voľnejší prístup na čínsky trh môže viesť k jeho postupnému vyrovnaniu.
Na rozdiel od politických, vyslovene priaznivých alebo negatívnych očakávaní, experti vysielajú zmiešané signály. David Lampton z Hopkinsovej univerzity hovorí o "ďalekosiahlych následkoch" pre amerických podnikateľov a "dramatických sociálnych a ekonomických zmenách" v Číne. Ako prvý pozitívny výsledok označil "koniec dlhoročnej neistoty" pre amerických podnikateľov.
Prichádza konkurencia Keďže Čína bude musieť v nasledujúcom období dokončiť zložitú reformu svojich štátnych podnikov, nasledujúcich 10 až 20 rokov budú pre túto krajinu najťažšie. Bývalý minister financií USA Robert Rubin je dokonca toho názoru, že nevyhnutné podrobenie sa podmienkam Svetovej obchodnej organizácie (WTO) bude bolestivé, lebo môže zapríčiniť prepustenie miliónov robotníkov z práce, čo následne môže viesť k masovej nespokojnosti. Vstup do WTO sa očakáva začiatkom budúceho roka.
Tí, čo sledujú vývoj v ČĽR, môžu konštatovať, že počas uplynulých 20 rokov sa už niekoľkokrát zdôrazňovalo, že túto krajinu čaká najzložitejšie obdobie jej ekonomickej reformy. Bolo tak počas budovania osobitných ekonomických zón, počas reformy bánk a právneho systému a aj počas terajšej reformy stratových štátnych podnikov. Nemožno pochybovať, že rovnakým výzvam bude krajina čeliť aj v najbližších rokoch, keď americký tovar a kapitál rázne vstúpia na čínsku pôdu. Stačí si povšimnúť fakt, že vláda mieni v najbližších rokoch investovať na prestavbu svojej infraštruktúry závratnú sumu 750 miliárd dolárov.
Krajina sa bude potýkať s prudkým rozvojom automobilizmu, čaká ju doslova revolúcia v leteckej doprave, ekonomická reforma postúpi aj do odľahlých západných provincií. Zároveň ale bude musieť čeliť konkurencii tovarov prichádzajúcich sem z celého sveta, ktoré budú vytláčať tradičné, prípadne menej kvalitné domáce priemyselné výrobky a poľnohospodárske produkty. To všetko môžu sprevádzať negatívne sociálne dopady na široké vrstvy obyvateľstva. Lenže po odhadovaných dvoch desaťročiach prudkých zmien a kolízií rozličných kultúr a záujmov by sa Čína mala premeniť na "hospodársky najsilnejšiu krajinu sveta". Aspoň tak vidí jej budúcnosť bývalý americký minister financií Robert Rubin. Výrazný podiel na tejto premene bude mať normalizácia obchodných vzťahov s USA a následný vstup do WTO.
Autor (1944) je vedúci zahraničnopolitického oddelenia denníka Práca
