Prečo upadá vplyv SDĽ
Chcel by som pridať niekoľko dodatkov k postrehu Gabriely Rothmayerovej v článku Kto za to môže (SLOVO č. 39/2000). Súhlasím s jej názorom, že "jedinou šancou SDĽ na opätovné získanie si dôvery aspoň skalných voličov je úspech tejto vlády", ale s vylúčením slova "jedinou". Úspech tejto vlády je totiž málo pravdepodobný, skôr to bude úspech nepatrný, čo voličov neuspokojí. Najmä nie voličov SDĽ, ktorí sa už priklonili k ľavicovejšiemu Robertovi Ficovi. Nazdávam sa, že SDĽ má ešte stále šancu udržať si aspoň toľko voličov, aby prekročila magickú päťpercentnú hranicu, ak sa jej vedenie sústredí na propagandu vlastnej politiky. Bežný volič jej dosť často nerozumie, a preto s ňou ani nesúhlasí. Napríklad vlečúci sa spor medzi SDĽ a SMK o pôdu s neidentifikovanými vlastníkmi je chybné riešiť iba spoliehaním sa na na neveľké sympatie voličov k SMK. Prečo minister Pavol Koncoš nepredstúpi v televízii pred divákov a jasne nezdôvodní svoje počínanie? Alebo prečo predseda SDĽ Jozef Migaš vystupuje v tomto médiu tak zriedkavo (volič to chápe tak, že sa bojí)? Pre zahraničné globalistické kruhy je, samozrejme, výhodné a vítané, keď ľavicová ministerka financií ich politické i ekonomické záujmy síce nepresadzuje, ale ani proti nim nebojuje. Niektorí z mladších predstaviteľov SDĽ, keď už vystúpia v televízii, tak sa usilujú viac o vlastné zviditeľnenie, než o imidž svojej strany. Je najvyšší čas, aby sa SDĽ postarala o nápravu nedostatkov vo sfére vysvetľovania a popularizovania svojej politiky. O čo energickejšie to robia zástupcovia opozície, povedzme Anna Malíková, a tiež efektívnejšie - ako napr. Sergej Kozlík alebo Robert Fico.
Ako voličovi SDĽ mi tiež nie je jasné, prečo táto strana tak vehementne a bez náležitého odôvodnenia odmieta návrh Jána Čarnogurského na ústavný zákon, ktorým by sa dosiahlo potrestanie vinníkov za zločiny amnestované Vladimírom Mečiarom. Rovnako by som rád vedel, prečo SDĽ nepresadzuje dôsledné a konečné vyšetrenie miliónového podvodu kauzy Technopol, anulovanie "tiežamnestie", ktorú v tejto kauze udelil Michal Kováč synovi. Ak bol nevinný, dôsledným vyšetrením by sa to potvrdilo. Ak bol vinný, potom amnestia udelená jeho otcom zaváňa nepríjemnou príchuťou čachrovania v politike.
Vojtech Šipka, Bratislava
