Zjednodušujúca emotívnosť
Norman Finkelstein vo svojej knihe Holokaustová živnosť (Holocaust Industry) dokazuje, že židovské elity v USA a Izraeli vytvorili z holokaustu nové priemyselné odvetvie a využívajú ho vo svoj prospech. Publikované ohlasy ukazujú, že Finkelsteinove názory vyvolali záujem najmä v Nemecku, no americkú verejnosť nezaujali.
Nepoznám túto knihu, len autorove tézy publikované v Süddeutsche Zeitung. Z toho, čo som čítal, vyplýva, že pokus o zhodnotenie holokaustu dnes vzbudil predovšetkým emotívne, menej už odborné reakcie. Pritom podstatou európskeho sporu nie sú natoľko autorove tézy ako skôr otázky morálne: Smie sa hovoriť o holokauste v negatívnych dimenziách? Najmä v Nemecku je to veľmi vážny problém. Iných zasa trápi hypotetická otázka, či je židovský holokaust jedinečný alebo len jeden z mnohých.
Tí, ktorí prežili Norman Finkelstein netvrdí nič prevratné a v niečom má nesporne pravdu. Na tragédii holokaustu sa skutočne priživujú mnohí jednotlivci a (nielen židovské) inštitúcie. Napriek tomu úsilie dodatočne odškodniť prežité utrpenie je v princípe oprávnené. Pokiaľ ide o mieru odškodnenia - ako vypočítať hodnotu vyvraždených rodín, stratenej mladosti, zničeného zdravia. Koľko stoja neustávajúce nočné mory? V rámci projektu Osudy tých, ktorí prežili holokaust som sa rozprával s desiatkami ľudí. Dozvedel som sa o utrpení, ktorým prešli, o blízkych, ktorých stratili, ale aj o ľuďoch, ktorí im pomáhali, či o skutkoch, ktoré sa v koncentračných táboroch alebo pri ukrývaní vykonali pod tlakom okolností. Teraz ich to mrzí, lebo v iných podmienkach by konali inak.
Uvedomil som si, že ich trápenie sa neskončilo oslobodením. Prízraky minulosti sa s nimi ťahajú naďalej. Poznám ženu, ktorá si aj po vyše polstoročí každé ráno dá pre istotu do tašky suchý rožok. Veď čo keby sa nevrátila domov? Počul som plakať muža, ktorý sa v noci často budí, lebo vidí, ako na auto nakladajú detský kočík. Nejde však len o sen. Zažil to v Osvienčime a dieťa - svojho syna - už nikdy neuvidel. Sofiina voľba nebola výmyslom Wiliama Styrona. Sú medzi nami ľudia, ktorí zažili podobnú dilemu na vlastnej koži. Dodnes ich trápi, či sa rozhodli správne, či by iné riešenie nebolo bývalo lepšie. Poznám ľudí, ktorí poslali po selekcii svoje dieťa či mladšieho súrodenca "za mamičkou" a tým fakticky do plynu. Dodnes žijú s pocitom viny. Aj preto pretrváva v židovskej komunite citlivosť, možno až precitlivenosť na niektoré spomienky, hodnotenia, výroky. Nejde o tabu, ale skôr o psychické zábrany.
Sprisahanecké teórie Rovnako netreba diskutovať o skutočnosti, že Izrael využíva holokaust vo svoj prospech. Napokon, už desaťročia bojuje o prežitie v obkolesení početných a silných protivníkov a v boji o život sa prostriedky nie vždy vyberajú. Práve skúsenosť holokaustu je pre obyvateľov tejto krajiny varovaním a poučením, čo ich možno očakáva v prípade porážky.
Norman Finkelstein sa odvoláva, okrem iného, na Daniela Goldhagena. Knihu Hitlerovi ochotní katani cituje v negatívnom zmysle, ako potvrdenie svojich hypotéz o sprisahaní elít. Hoci autorov to asi nepoteší, obe knihy majú veľa spoločného. V prvom rade ich spája zjednodušenie zložitej reality. Považujem Goldhagenovu prácu za odborne slabú, ale napriek tomu, či práve preto, za nesmierne užitočnú. Vyvolala hnev, túžbu vyvrátiť autorove metodické i vecné omyly. Početné reakcie historikov a emócie najmä nemeckej verejnosti vyvolali zvýšený záujem o túto problematiku. Dobré dielo by takýto účinok nemalo. Možno by ho pochválilo niekoľko vedcov, skôr alebo neskôr by však upadlo do zabudnutia.
Vďaka Goldhagenovej - pravdepodobne nechcenej - provokácii historici dôkladne zmapovali postoje nemeckého obyvateľstva k Židom. Nie prezentované názory, ale autorove chyby a následná vlna emócií sú najväčším pozitívom tohto diela. V lepšom prípade podobný osud možno očakáva aj Normana Finkelsteina. Jeho jednostrannosť má totiž šancu vyvolať emotívnu aj vecnú diskusiu a vyčistiť tak kalné vody. V horšom prípade sa na autora a jeho názory rýchlo zabudne.
Autor (1953) je etnológ. Pracuje v Etnologickom ústave SAV a prednáša na Inštitúte judaistiky UK v Bratislave
