Prezidentom už tradične Akajev
V lete 1990 došlo v Ošskej oblasti Kirgizska ku krvavým stretom, ktoré posilnili pozíciu Demokratického hnutia Kirgizska. Vďaka nemu potom v novembri Najvyšší soviet Kirgizska zvolil za prezidenta Askara Akajeva, ktorý bol v októbri 1991, už vo všeobecných prezidentských voľbách, znovuzvolený. Na január 1994 presadil A. Akajev referendum o dôvere prezidentovi. Zúčastnilo sa ho 95,9 percenta voličov, z ktorých dôveru svojmu prezidentovi vyjadrilo 96,3 percenta občanov. Koncom roku 1995 A. Akajev znovu zvíťazil vo voľbách, pričom kirgizská ústava umožňuje jednej osobe pôsobiť v prezidentskom úrade maximálne dve volebné obdobia. Ústavný súd však v júli 1998 šalamúnsky rozhodol, že po prijatí novej ústavy v máji 1993 bol A. Akajev prezidentom de facto len raz, a preto mohol kandidovať (a samozrejme aj zvíťaziť, hoci "len" so ziskom 74,45 percenta hlasov) aj v tohtoročných voľbách koncom októbra.
Súperom A. Akajeva v spomínaných voľbách boli bojovník za ľudské práva Tursunbek Akunov, predseda Sociálnodemokratickej strany Kirgizska Almaz Atambajev, poslanec Tursunbaj Bakir Ulu, predseda strany Ata-Meken - Omurbek Tekebajev a predseda Národnej strany, novinár Melis Ešimkanov. Všetci spomínaní počas volebnej kampane unisono tvrdili, že ak budú voľby spravodlivé a demokratické, A. Akajev už nemá šancu. Rozhodujúce slovo o tom, či boli voľby v súlade so zákonom, má povedať kirgizský Ústavný súd. V prípade jeho kladného rozhodnutia čaká A. Akajeva slávnostná inaugurácia, a potom zrejme pozametanie opozičného prachu pred prezidentským schodiskom.
Dovtedy však bude musieť Akajev a jeho volebný tím všeličo vysvetliť. Nejde len o to, že predvolebná kampaň bola neobyčajne živá. Problém je skôr v tom (a to je v postsovietskom priestore bežné), že všetky štátne orgány "povinne" robili volebnú kampaň a volebný servis svojmu prezidentovi. To by sa dokonca dalo vnímať ako všadeprítomný, ale nie rozhodujúci nedostatok volebnej demokracie. Najväčší povolebný spor medzi víťazom a porazenými je v možnosti celoplošného falšovania. Súčasná moc sa bude musieť vysporiadať s faktom, že v jednej volebnej miestnosti v Biškeku bolo ešte pred začatím volieb v zapečatenej urne nájdených 701 vyplnených hlasovacích lístkov. Sedemsto za Akajeva a jeden, zrejme z recesie, za Akunova. Vládna moc tvrdí, že šlo o provokáciu. Takže nech žije novozvolený prezident...
Autor (1959) je politológ
