Hillary mieri na vrchol
Žena, o ktorej matka Dorothy tvrdila, že sa 2. októbra 1947 "narodila už dospelá" chcela byť v štrnástich rokoch kozmonautkou (dobre ste rátali, vtedy vyletel Gagarin) a ešte v roku 1975, keď sa vydávala za Billa, uvažovala o svojom vstupe do služieb vojenského námorníctva. Stala sa z nej však úspešná právnička a pred niekoľkými dňami ju zvolili do Senátu. Hoci to sama poprela, je možné, že o štyri roky zamieri na vrchol amerického politického rebríčka a stane sa v USA prvou ženou - prezidentkou.
Neuteká z bojiska
Bill Clinton počas svojej kariéry prehral len jediné voľby (v roku 1982 ho nezvolili na druhé guvernérske obdobie) a nielen on sám hovorí, že strojcom jeho víťazstiev bola práve manželka. Bola viac ako mozgom Clintonových kampaní: poznala množstvo kontaktov, zdrojov peňazí a tiež stranícke štruktúry. Z domu bola vychovaná matkou i otcom - vojenským inštruktorom - tak, že sa v žiadnom boji (ani bitke) nevzdávala a bojovala, až kým nezvíťazila. Kongresman Jim Mc Dermott o nej vyhlásil: "Keby som šiel do útoku, nechal by som ju, aby mi kryla chrbát. Nikdy neuteká z bojiska."
V súdnej sieni, kde pôsobila ako advokátka, bol úspešný jej nekompromisný štýl, no v politických kruhoch, kde sú potrebné skôr kompromisy, musela svoj dravý prístup krotiť. Prejavilo sa to aj pri jej príchode do Bieleho domu, keď nechala vyhodiť niektorých zamestnancov, aby ich mohla nahradiť známymi z Arkansasu. Médiá to označili za škandál a urobili z toho prípad Travelgate. Pritom však jej záujem o problémy chudobných a postihnutých je vraj skutočný a nie je motivovaný snahou zapáčiť sa voličovi. Pretvarovať sa však určite vie dobre. Keď sa dozvedela o manželovej nevere, na pódiu presvedčivým hlasom oznámila: "Milujem svojho muža a stojím pri ňom." Potom sa vrátila do zákulisia a vynadala Billovi do idiotov - pretože svojím sukničkárstvom ohrozil jej kariéru.
Predčasná angažovanosť
Keď Clinton v roku 1992 kandidoval proti Georgeovi Bushovi, jedným z jeho výrazných hesiel bolo: Hlasujte pre jedného, získate dvoch! Práve tým Hillary vstúpila do politického ringu a naznačila svoje ambície. Vzorom jej bola manželka prezidenta F. D. Roosevelta - Eleanor, ktorá sa angažovala najmä v dobročinnej činnosti a podobne ako životná družka niekdajšieho argentínskeho prezidenta Peróna - Eva, tlačila svojho muža k sociálne ohľaduplnej politike. Hillarino zaujatie Eleanorou Rooseveltovou sa prejavilo aj v knihe popisujúcej rozhovory s duchom mŕtvej Eleanory, ktorú Clintonová napísala po roku 1995, keď sa na čas stiahla do ústrania.
Reagovala tak na kritické nálady verejnosti voči jej stupňujúcej sa angažovanosti v politike, na ktorú Američania v tom čase neboli pripravení. Hoci Hillary nebola zvolená do funkcie, ktorá by jej na to dávala mandát, rozhodla sa bojovať za celonárodný systém zdravotného poistenia. Verejnosť odpovedala na jej aktivitu sarkastickým vtipom: Viete, prečo je dobré byť Američanom? Môžete mať za prezidenta ženu bez toho, aby ste si ju museli zvoliť. Ženy, ktoré radili manželom - štátnikom a svojimi názormi ovplyvňovali ich postoje, nie sú v politike neobvyklým javom. Pripomeňme si len zosnulú Raisu Gorbačovovú, či prvú manželku Václava Havla - Oľgu. Hillary však vykročila z tohto tieňa a nestretlo sa to s pochopením. Aj toto poučenie ju zrejme doviedlo k rozhodnutiu pracovať na vlastnej politickej kariére.
Ťažké začiatky
K nárastu jej popularity nesporne prispel spôsob, akým sa vyrovnala s ľúbostným dobrodružstvom svojho manžela. Vysvetlila ho verejnosti ako dôsledok jeho psychickej traumy z detstva a označila ho len za "prejav slabosti a nie zlej vôle". Asketická intelektuálka tiež vymenila niekdajšie veľké okuliare za kontaktné šošovky, neforemné svetre a vrecovité sukne za elegantné kostýmy a hnedé vlnité vlasy nahradila blonďavým účesom. Aj táto zmena imidžu výrazne prispela k jej dnešnej obľúbenosti u polovice amerických mužov a dvoch tretín žien. Hoci ešte na jeseň 1998 nebrala vážne návrh, aby kandidovala do Senátu, vlani vo februári, keď jej obľuba lámala rekordy, už o vhodnosti kandidatúry debatovala s prezidentským poradcom Haroldom Ickesom a v lete vytvorila prípravnú komisiu na volebnú kampaň, čím urobila prvý formálny krok ku kandidatúre.
Keď začala predvolebnú kampaň s heslami zahŕňajúcimi napr. štátom garantovanú a dotovanú predškolskú výchovu, či sťaženie podmienok pre rozvody veľké šance sa jej nedávali. Dokonca i v radoch demokratov mala viacerých odporcov. Člen newyorskej mestskej rady Ronnie Eldridge označil Hillary za najslabšieho demokratického kandidáta za posledné polstoročie a vplyvný člen zákonodarného zhromaždenia štátu New York Karl Kruger dokonca oznámil, že bude voliť radšej republikánskeho kandidáta. Tohto predstaviteľa silnej newyorskej židovskej lobby nahnevala svojím objatím manželky Jásira Arafata počas návštevy Izraela. Toto faux pas "odčinila" vyhlásením, že Jeruzalem by mal byť hlavným mestom Izraela, čím zase urobila medvediu službu manželovi.
Záujemkýň je dosť
Ešte koncom júla viedol v preferenciách Hillarin protikandidát Rick Lazio (starosta Rudy Giuliani pre chorobu z boja odstúpil) o vyše sedem percent, no posledné prieskumy verejnej mienky už uvádzali Clintonovú ako favoritku a nakoniec voľby vyhrala s prekvapujúcim 12-percentným náskokom. Hneď po oznámení víťazstva Hillary oznámila, že svoj šesťročný mandát v Senáte naplní a nebude kandidovať v roku 2004 v prezidentských voľbách. O prezidentské kreslo však prejavili záujem napríklad herečky Jamie Lee Curtisová a Melanie Griffithová. Hoci exprezident Ronald Reagan bol tiež bývalý herec, spomínané "kandidátky" rozhodne nemožno brať vážne. Mimochodom práve Reagan v roku 1984 v boji o Biely dom spolu s Georgeom Bushom porazil demokratický tandem Walter Mondale - Geraldine Ferrarová.
Demokrati aj pred voľbami uvažovali, že zaradia na viceprezidentskú kandidátku ženu. Hovorilo sa o kalifornskej senátorke Dianne Feinsteinovej a guvernérke z New Hampshire Jeanne Shaheenovej. Bill Clinton urobil sa dôležitý krok už tým, že prvý raz v histórii USA na významný post ministra zahraničných vecí nominoval ženu - Madeleine Albrightovú. Paradoxne však práve republikáni mohli mať spomedzi svojich radov prvú americkú prezidentku. Manželka senátora Boba Dolea, Clintonovho protikandidáta v minulých prezidentských voľbách, bola jedným z kandidátov na najvyšší post. Niekdajšia ministerka dopravy v Reaganovej a ministerka práce v Bushovej vláde Elizabeth Doleová sa pre kandidatúru vzdala aj funkcie predsedkyne Červeného kríža USA, no už tri mesiace pred prvými prezidentskými primárkami svoj boj kvôli nedostatku financií vzdala. Odborníci potom navrhovali Bushovi juniorovi, aby zobral Doleovú do tímu ako viceprezidentku. Takúto dvojicu by podporilo 55 percent respondentov.
Podľa jedného prieskumu verejnej mienky by v USA dalo hlas ženskej uchádzačke o prezidentský úrad 79 percent voličov, pretože ženu považujú za citlivejšiu k otázkam zdravotníctva, výchovy a sociálnych hodnôt a za oveľa čestnejšiu a prístupnejšiu starostiam ľudí. O tom, že za prezidenta bude v budúcej dekáde zvolená žena, bolo podľa tejto ankety presvedčených 62 percent opýtaných. V inom prieskume sa 60 percent respondentov domnievalo, že na prezidentskom kresle v USA sa objaví žena ešte za ich života, no 33 percent vyjadrilo presvedčenie, že ženy sú pre svoje povahové črty menej kvalifikované na vykonávanie tejto funkcie ako muži - 51 percent respondentov odpovedalo, že muži dokážu lepšie viesť národ v čase krízy a len 12 percent bolo opačného názoru. Ženy boli síce označené za dôveryhodnejšie, no menej rozhodnejšie ako muži. Hillary Clintonová však nedostatkom rozhodnosti určite netrpí a je celkom možné, že práve ona o štyri roky zmení vládu mužov v Bielom dome...
