Príbeh Jima Morrisona
Mimoriadne zaujímavou časťou literatúry faktu sú i publikácie o kariérach slávnych popspevákov či popskupín. Americký spevák a básnik Jim Morrison so skupinou DOORS sa stali už počas svojej relatívne krátkej kariéry (1967-1971) legendou. V ich prípade už - či ešte - nešlo v prvom rade o komerciu, či hudobný biznis.
Morrison a DOORS sa stali najvýraznejšími symbolmi revolty mladých ľudí v USA koncom 60. a na začiatku 70. rokov. Vtedy sa z pôvodne mierumilovného hnutia hippies vykryštalizovalo odbojnejšie a politicky výraznejšie sformované povedomie odmietania amerických predstáv o morálke a spravodlivosti, ktoré sa "osvietenej" mládeži javili byť výrazne deformované. Práve Morrison a DOORS otvorili stavidlá revolty a nepokojov, ktoré síce neotriasli Amerikou, ale rozhodne zmenili myslenie nezanedbateľného množstva ľudí. Treba dodať, že Jimovi Morrisonovi o masovosť či davovosť vôbec nešlo, on paradoxne smeroval práve do najzáhadnejších a najčiernejších zákutí duše ľudského jedinca. Najmä však do seba, impulzívneho a príliš rýchlo a nekonvenčne žijúceho potomka boha Dionýza.
Muž, ktorý sa stal legendou
Knihu o Morrisonovi a skupine DOORS, vari najpresvedčivejšiu spomedzi všetkých, čo boli o nich napísané, napísali J. Hopkins a D. Sugerman a jej názov je výslovne "morrisonovský" - Nikdo to tu nepřežije (Praha, Maťa 2001). Ide už o druhé české vydanie tejto knihy, na základe ktorej vznikol v roku 1991 i film Olivera Stona DOORS, v ktorom sa hlavnej úlohy kontroverzného Jima vynikajúco zhostil Val Kilmer (vrátane spevu).
Autori knihy podávajú vyčerpávajúci obraz o charizmatickej osobnosti, akou Morrison nesporne bol. V druhej časti ide skôr ponuré čítanie, pretože v krátkom živote Morrisona zohrávali okrem poézie a rockovej hudby hlavnú úlohu najmä alkohol, drogy a sex. Tie spôsobili koniec -koncov i jeho predčasný, záhadami zahalený odchod.
Kniha je presýtená množstvom faktografických detailov, ktoré postavu Jima Morrisona, chápanú ako legendu, neľútostne demaskujú. Vo všetkých jeho nespočetných úletoch však bolo čosi, čo núti čitateľa prinajmenšom k zamysleniu sa - prečo Jim Morrison tak bolestivo a tragicky cítil svet?! Nechcel sa stať legendou a stal sa ňou. Nechcel symbolizovať úsilie davov vzpriečiť sa vrchnosti a bojovať proti nej láskou, predsa ho však vnímali a uznávali najmä v týchto súvislostiach.
Mal ambície spoznať čo najviac o hĺbke človeka v pekle siločiar americkej reality, ovplyvňovanej syndrómom vietnamskej vojny, rasových a mládežníckych nepokojov. Jeho umelecké (poézia, hudba, film, divadlo) i neumelecké (alkohol, drogy, sex) skúsenosti ho doviedli k poznaniu závratnosti temnoty či hlbočiny, ktoré sa v nás často skrývajú i proti našej vôli (nie náhodou vyšiel výber z jeho poézie v češtine pod názvom Divočina).
Morrison vraj v skutočnosti nezomrel
Jim Morrison bol výnimočne inteligentný (mal IQ 149), dokonca prejavoval i vynikajúce matematické schopnosti, čo u umelcov z oblasti literatúry, hudby, či filmu nebýva celkom bežné. Avšak napriek úspechom a pretrvávajúcemu záujmu ďalších generácií o hudbu DOORS a poéziu Jima Morrisona je kniha ako celok predovšetkým svedectvom o úpadku osobnosti, o absolútnom vyčerpaní tvorivého ducha, o systematickom a neľútostnom sebaničení, vrátane radikálneho odmietnutia vlastnej rodiny (hudobne známemu z pesničky The End).
V závere autori trocha konfabulujú: uvádzajú rozličné, i fantastické vysvetlenia Jimovho predčasného odchodu v Paríži v júli 1971. Skutočnosť, že nikto z blízkych, zavolaných z USA, nevidel jeho mŕtvolu, viedla i k úvahám, že Morrison v skutočnosti nezomrel, len sa rozhodol pre iný život, inú identitu. Tieto pochybnosti však úplne odmieta kniha B. Seymora The End - Smrť Jima Morrisona (v češtine vyšla v roku 1994). Je však viac ako nesporné, že práve Jim Morrison naplnil literu antického príslovia - "Človek, ktorého bohovia milujú, zomiera mladý".
Autor (1950) je literárny publicista
