Reformátor či likvidátor?

Keď sa 1. januára 1997 lúčil vtedajší generálny tajomník OSN Butrus Butrus-Ghálí s funkciou, vyhlásil, že za svoj najväčší úspech považuje to, že sa mu podarilo udržať nezávislosť OSN. Po týchto slovách tento egyptský diplomat opustil budovu Spojených národov za búrlivého potlesku jeho tímu i novinárov.
Počet zobrazení: 1054

Keď sa 1. januára 1997 lúčil vtedajší generálny tajomník OSN Butrus Butrus-Ghálí s funkciou, vyhlásil, že za svoj najväčší úspech považuje to, že sa mu podarilo udržať nezávislosť OSN. Po týchto slovách tento egyptský diplomat opustil budovu Spojených národov za búrlivého potlesku jeho tímu i novinárov.

O nástupcovi Butrusa Butrusa-Ghálího sa podľa životopisca Madeleine Albrightovej Thomasa Blooda začalo hovoriť už v októbri 1995. Na žiadosť vtedajšej veľvyslankyne USA pri OSN bola zostavená medzirezortná skupina, ktorá mala vypracovať dôvody na odstránenie úradujúceho šéfa svetovej organizácie. K správe bol pripojený zoznam možných kandidátov, kde na prvom mieste figuroval Kofi Annan. Spojené štáty sa pre neho definitívne rozhodli v marci 1996, hoci ešte niekoľko týždňov oficiálne popierali, že by uprednostňovali nejakého kandidáta. Zároveň veľvyslankyňa Albrightová diskrétne odporučila Butrusovi-Ghálímu, aby začal uvažovať o dôstojnom odchode z funkcie. Šéf Spojených národov túto možnosť rezolútne odmietol. Vzápätí spustil Washington rozsiahlu kampaň, v ktorej obvinil egyptského diplomata z neschopnosti a snažil sa vyvolať dojem, že generálny tajomník OSN je stelesnením doterajších neúspechov tejto organizácie.

Vojna nervov

Príčin, pre ktoré najvyšší predstaviteľ svetovej organizácie prestal vyhovovať záujmom USA, je niekoľko. Jednak Butrus Butrus-Ghálí principiálne odmietal plniť skôr príkazy ako želania Washingtonu a možno ešte podstatnejším dôvodom boli osobné spory medzi šéfom Spojených národov a Madeleine Albrightovou. Títo dvaja prominenti sa nezakryto nenávideli a ich slovné prestrelky na verejnosti boli také zúrivé a často aj hysterické, že sa z tohto súboja postupne vykľula vojna nervov. Butrus-Ghálí mal na svojej strane spočiatku takmer všetky členské štáty. Napriek tomu, že Washington sľúbil, že nový generálny tajomník OSN bude z čierneho kontinentu, Organizácia africkej jednoty stála za Butrusom-Ghálím ako jeden chlap. Biely dom vtedy údajne vyčítal Albrightovej, že zašla priďaleko, ale bolo už neskoro. Americká veľvyslankyňa urobila ešte pred tým, ako sa stala ministerkou zahraničných vecí posledný pomerne trápny pokus o kompromis (navrhla hrdému Egypťanovi, aby sa stal čestným generálnym tajomníkom - môžete si domyslieť, aká bola reakcia). Najdlhšie vzdoroval plánom Washingtonu Paríž, ktorý (keď už vedel, že musí rezignovať) pohrozil, že bude vetovať akéhokoľvek amerického kandidáta, ktorý nehovorí po francúzsky. Albrightovú takáto podmienka, prirodzene, pobavila - veď vo Valnom zhromaždení OSN vie po francúzsky skoro každý...

"Kokoska"

Kofi Annan bol napokon 13. decembra 1996 jednohlasne zvolený za generálneho tajomníka OSN. Tvrdohlavá Madeleine triumfovala (rovnako ako pred niekoľkými mesiacmi, keď napriek odporu Pentagonu a CIA presadila lynčovanie Juhoslávie - zdá sa, že je to mocnejšia žena, ako by sa mohlo zdať z oficiálnych správ). Nového pána budovy zo zeleného skla ovenčili hneď na začiatku niekoľkými prívlastkami: prvý generálny tajomník pochádzajúci zo subsaharskej Afriky, prvý černoch, prvý najvyšší úradník z radov pracovníkov sekretariátu OSN. Faktom však ostáva, že Afričania ho od začiatku nepovažujú za svojho predstaviteľa a dostal od nich prezývku "kokoska" - podľa kokosovej tyčinky, ktorá je zvonku čokoládová, ale zvnútra biela...

Annan je skutočne naturalizovaný Američan. Od svojej mladosti, vyše dvadsať rokov, pôsobí v newyorskom sídle OSN. Jeho manželka Nane je Švédka. Africkí lídri pohrdlivo tvrdia, že nový generálny tajomník dávno nevie, akými problémami žije jeho domovina. Navyše, tento muž si naštrbil svoju povesť ešte na poste námestníka generálneho tajomníka OSN pre mierové operácie.

Doma je neobľúbený

Medzi diplomatmi to bolo známe už dávno, ale na verejnosť sa to dostalo až 3. mája minulého roka: Kofi Annan je osobne zodpovedný za genocídu rwandského ľudu v roku 1994, ktorej padlo za obeť takmer 800 000 ľudí. Annan vtedy ignoroval dôvernú správu o príprave zoznamu Tutsiov určených na likvidáciu. Šéf svetovej organizácie tieto obvinenia popiera, dokonca odmietol výzvu rwandského prezidenta na verejné ospravedlnenie. A tak nečudo, že keď pri návšteve Rwandy cynicky kázal tamojším obyvateľom o potrebe zmierenia, stretol sa iba s oprávneným hnevom tých, ktorí najlepšie vedia, ako to vtedy bolo. Podobnú nevraživosť pestujú voči generálnemu tajomníkovi OSN v Angole, kde ho obviňujú zo zodpovednosti za obnovenie občianskej vojny v krajine. Začiatkom tohto roku dokonca odtiaľto vykázali mierové zbory OSN a Kofimu Annanovi odkázali, že takéto Spojené národy nepotrebujú. Terajší šéf svetovej organizácie je v Afrike jednoducho extrémne nepopulárny, čo je (vzhľadom na jeho pôvod) trochu paradoxné.

Trójsky kôň USA

Najkontroverznejšie sa však hodnotí jeho vzťah k najmocnejšiemu štátu sveta. Kofi Annan sa (napriek tomu, že bol vždy nálepkovaný ako trójsky kôň Spojených štátov) nikdy netajil svojimi úzkymi väzbami na USA. Na kritické výhrady voči jeho pričastým konzultáciám s Washingtonom chladne odsekol, že ak budú príspevky iného členského štátu tvoriť štvrtinu rozpočtu OSN, ochotne sa bude venovať viac jemu. Kofi Annan vlastne doteraz neurobil nič, čo by bolo v príkrom rozpore so záujmami Spojených štátov. Podobne si počína aj v personálnych otázkach. Napriek odporu väčšiny sveta vymenoval 17. apríla tohto roku do funkcie šéfa Rozvojového programu OSN (UNDP, ktorý je s rozpočtom 1 miliarda dolárov najväčšou agentúrou Spojených národov) Brita Marka Mallocha. Ten sa sám priznal, že svoj post získal najmä vďaka podpore USA. Paradoxné je, že šéf svetovej organizácie súhlasil s Američanmi presadzovaným kandidátom napriek tomu, že USA znížili svoj príspevok pre UNDP o polovicu a že dnes platia tejto agentúre menej ako Japonsko či Holandsko.

OSN, a. s.

Kofi Annan je zároveň prvým generálnym tajomníkom OSN, ktorý sa hneď od začiatku pôsobenia vo funkcii zasadzuje za vstup súkromného sektoru do Spojených národov. Kritici označujú tieto snahy za pokus o privatizáciu Spojených národov. Ako príklad negatívnych dôsledkov tohto trendu možno uviesť "veľkodušný dar" majiteľa televíznej stanice CNN Teda Turnera, ktorý poukázal na konto OSN neuveriteľnú miliardu dolárov, avšak s podmienkou, že bude mať vplyv na tok týchto peňazí. Kam sa môže dostať úsilie o celosvetový mier a bezpečnosť, keď sa stane závislé od trhových síl? Akoby chcel šéf svetovej organizácie urobiť z OSN akciovú spoločnosť...

Pre toto a pre mnoho iných vecí niektorí pozorovatelia ironicky poznamenávajú, že Kofi Annan je skôr tajomníkom ako generálnym. Skutočne, najvyšší predstaviteľ svetovej organizácie sa správa ako úradník, správca OSN, nie ako jej líder. Mnoho analytikov už vyslovilo názor, že Annan je veľmi slabým šéfom Spojených národov, že jeho nevýraznosť je jedna z príčin, prečo sa tejto organizácii nedarí dostať sa z krízy. Generálny tajomník OSN urobil vo svojej organizácii rozsiahle rozpočtové škrty, drasticky znížil počet pracovníkov, urobil všetko, čo od neho požadoval Washington, no napriek tomu sa mu nepodarilo presvedčiť Spojené štáty, aby zaplatili svoj dlh voči OSN v plnej výške.

Naštrbená dôvera

Počas kosovskej krízy sa správal ako mŕtvy chrobák. Koncom januára tohto roku, počas svojej historickej návštevy v sídle NATO, vyslovil šokujúce slová, že OSN sa nebude miešať do riešenia situácie v Kosove, lebo sú tam už iní aktéri. O dva mesiace neskôr, bezprostredne po začatí náletov, začal horekovať, že Severoatlantická aliancia obišla OSN a že treba zapojiť Spojené národy do vyriešenia konfliktu. Zároveň sa stotožnil s podmienkami NATO na ukončenie bombardovania a súhlasil s tým, aby bolo toto ultimátum považované za požiadavky OSN. Napokon, po skončení vojny, vyhlásil, že jej výsledok posilnil úlohu OSN vo svete. V jednom sa Kofi Annan nemýlil: kosovský konflikt nenaštrbil dôveru v OSN. Naštrbil však dôveru v neho samého.

Rozporuplná osobnosť

Boli by sme však nespravodliví, keby sme tvrdili, že pôsobenie tohto ghanského diplomata vo funkcii najvyššieho predstaviteľa svetovej organizácie charakterizuje iba dlhá šnúra neúspechov a sklamaných nádejí. Vo februári 1998 to bol práve on, ktorý doslova na poslednú minútu odvrátil vojenský zásah USA a Veľkej Británie v Iraku, keď po bravúrnom diplomatickom výkone dokázal presvedčiť Saddáma Husajna, aby povolil zbrojné inšpekcie OSN. Svet však vtedy oslavoval renesanciu OSN trochu predčasne. O dva mesiace neskôr prispel k pádu vojenskej diktatúry v Nigérii, keď si na stretnutí s vládcom najľudnatejšieho štátu v Afrike, generálom Abdulsalamom Abubarakom vynútil prepustenie všetkých politických väzňov, čím sa odštartoval proces demokratizácie v tejto krajine.

Kofi Annan je rozporuplnou osobnosťou. Na jednej strane si realisticky uvedomil, že svet sa zmenil, že konflikty majú veľa koreňov, že svetovú organizáciu treba priviesť bližšie k ľuďom, na strane druhej za týmito slovami nevidno podstatnejšie výsledky. Navyše, je tu ešte Afrika. Ak Kofi Annan odíde z funkcie bez vyriešenia krízy na čiernom kontinente, zmysel jeho zvolenia ako zástupcu Afriky zostane nenaplnený. A to by mu Afričania nikdy neodpustili.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984