Reklama
Reklama

Konečná zastávka Primakova

Podľa niektorých ruských astrológov krajinu vraj čaká veľmi ťažké obdobie na prelome jari a leta 1999, kedy by sa na politickej scéne mal objaviť nový politický vodca. Podľa kalendára je ten čas už tu. Ľavicová opozícia v Štátnej dume je presvedčená, že všetko sa začne až 7. novembra 1999.
Počet zobrazení: 1681

Podľa niektorých ruských astrológov krajinu vraj čaká veľmi ťažké obdobie na prelome jari a leta 1999, kedy by sa na politickej scéne mal objaviť nový politický vodca. Podľa kalendára je ten čas už tu. Ľavicová opozícia v Štátnej dume je presvedčená, že všetko sa začne až 7. novembra 1999. Faktom však je, že ekonomická kríza sa v krajine vymkla vládnucej elite z rúk a udrela po nej politickými dôsledkami. Kríza sa stala prioritným fenoménom ruskej politiky a na druhé miesto vytlačila samotného B. Jeľcina, ktorý sa faktický krach liberálnej revolúcie v Rusku snaží maskovať nepriezračnými personálnymi ťahmi. Najnovšie to bolo odvolanie z postu predsedu vlády Jevgenija Primakova s odôvodnením: "...kvôli neschopnosti riešiť ekonomické problémy krajiny..." Jeľcin teda nesklamal. Navyše, navonok to vyzerá ako osobná pomsta.

Z pohľadu návykov spoločnosti nejde o nič mimoriadne. Je to len štvrtá výmena predsedu vlády za posledných 14 mesiacov. Aj na to si už v Rusku zvykli. Veľká kádrová revolúcia. Prezident B. Jeľcin o nej tak často a rád hovoril. M. Gorbačov, K. Černenko, J. Andropov, L. Brežnev....tiež. Kádre riešia všetko.

Voľbe J. Primakova na premiérsky post v roku 1998 predchádzal prudký vnútropolitický spor, ktorý mal všetky predpoklady prerásť do občianskej konfrontácie. Našťastie sa vtedy podarilo situáciu vyriešiť bez pomoci tankov. Po odvolaní z postu 23. marca 1998 a nástupe S. Kirienka 24. apríla 1998 sa V. Černomyrdin akoby stiahol. Čakal na svoj okamih. Ten mal prísť po 23. auguste 1998, keď B. Jeľcin podpísal výnos o odvolaní S. Kirienka a celej vlády.

V medziobdobí V. Černomyrdin ako skúsený aparátčik nezaháľal. Najskôr sa pokúsil vrátiť do špičiek štruktúr "svojho" a všemocného Gazpromu, ktorý potrebuje mať k dispozícii poslušnú vládu. Tak sa začal rodiť plán premiérskeho znovuzrodenia V. Černomyrdina. Súčasťou plánu sa stalo aj cynické využitie krízy v Rusku, keď hodil s kamennou tvárou zodpovednosť na svojho nástupcu. Dôvera v schopnosti V. Černomyrdina a jeho snahu zaviesť v Rusku ekonomickú diktatúru boli v predvečer pokusu o návrat minimálne a začali prerastať do nedôvery v B. Jeľcina. Dokonca 67% občanov si začalo myslieť, že B. Jeľcin by mal odstúpiť. Dnes je o tom presvedčených až 74%. Naopak J. Primakovovi začiatkom mája dôverovalo 49% a nedôverovalo 22% občanov.

Do pokusu o návrat V. Černomyrdina v roku 1998 boli zainteresované aj štruktúry USA. V júli 1998 bol v Moskve Al Gore a po Moskve sa zrejme nie bez príčiny začali v tej dobe šíriť reči, že jednou z amerických podmienok schválenia stabilizačného úveru pre Rusko je zaistenie nástupníctva po B. Jeľcinovi práve pre V. Černomyrdina. Ten ale nemá k dispozícii žiaden program, ktorým by mohol garantovať stabilizovanie situácie v Rusku. Jeho devízou sú garancie klanu Jeľcina, že po roku 2000, teda po prezidentských voľbách, bude rodina prezidenta spokojne užívať rozprávkové bohatstvo plynúce z "presadzovania" demokracie a reforiem v Rusku.

METAMORFÓZY A DÔVODY

Od svojho nástupu na post ministra zahraničných vecí si J. Primakov udržiaval štatút "nepočuteľného, ale rezultatívneho" politika. Časť špecialistov v týchto vlastnostiach videla pokračovanie starých straníckych aparátnických tradícií, časť tento stav vnímala ako charakter J. Primakova. Niektorí v tom vidia profesionálne návyky z čias, keď stál J. Primakov na čele ruskej rozviedky.

Na pozícii premiéra sa zmenil. Jeho hlas naberal na sile a postupne začal mať väčší politický vplyv než B. Jeľcin. To "on" a najmä jeho okolie nemohli pripustiť. Takže jeden z rozhodujúcich dôvodov odvolania J. Primakova - zbavenie sa silnej a samostatne konajúcej politickej figúry - je evidentný. Okrem iného bol tu ešte ústavný strach. V Ústave RF, v jej čl. 92, bod. 3 je totiž napísané: "...vo všetkých prípadoch, keď prezident RF nie je schopný plniť svoje povinnosti, dočasne ich plní predseda vlády RF." Dnešný prezident je častejšie na "maródke" než v Kremli a jeho aktuálny zdravotný stav nedáva nádej, že by to bolo lepšie. Potrebuje preto viac kreatúru, než silnú osobnosť. Ďalšie dôvody odvolania, ako dôsledok súboja Berezovskij - Primakov, alebo už spomenutá snaha USA, aby bol nástupcom V. Černomyrdin (aj k tomu má pomôcť priestor na mierové aktivity V. Černomyrdina vo vzťahu ku Kosovu a jeho nová medializácia v senzitívnej oblasti - vzťah Ruska k NATO) sú dôležité, ale v danej chvíli nie až také rozhodujúce.

JEĽCINOVE MOTÍVY

Pohnútky, ktoré viedli B. Jeľcina k utajovanému rozhodnutiu, môžu byť rôzne. Okrem spomenutej snahy o odstránenie silnej politickej osobnosti, môže ísť aj o naivný pokus ponúknuť frustrovanej spoločnosti prostredníctvom novej vlády špecifický model ruskej demokracie, ruského kapitalizmu, či ruskej trhovej ekonomiky. Je však zrejmé, že hlavné motívy odvolania sú dva, impeachment a voľby. Tu by chcel hrať prezident prvé husle. Nový súboj medzi poslancami Štátnej dumy a prezidentom o post za predsedu vlády RF sa pravdepodobne stane urýchľovačom intenzifikácie a pritvrdenia boja v rámci ruských politických špičiek, takže možno očakávať ich predvolebnú samoočistu a konsolidáciu.

Jeľcinovo zdôvodnenie odvolania J. Primakova kríva na obe nohy aj preto, že systémová kríza v Rusku po postupnom prerastaní sa dostala do polohy chaosu už dávnejšie a je dôsledkom politiky samotného Jeľcina a nie "mäkkej a konsenzuálnej" politiky J. Primakova. Jeľcinizmus zlikvidoval a destimuloval domácu výrobu a finančné toky odviedol mimo Ruska. Podľa niektorých odhadov, za posledné roky bolo z Ruska len tieňovými štruktúrami odčerpaných cca 300 mld. USD. Vo Švajčiarsku a Francúzsku je investovaných a uložených cca 40 mld. USD pochádzajúcich z organizovaného zločinu v Rusku. Štát dlhuje svojim občanom mzdy, dôchodky. Stav štátnej rezervy v zlate má hodnotu 10 mld. USD. Aj na toto, presnejšie na podiel osobne B. Jeľcina (a B. Berezovského) upozornil generálny prokurátor J. Skuratov.

RIEŠENIE UNIFORMOU

Ak sa retrospektívne pozrieme na odvolania ruskej vlády, tak jarné odstránenie V. Černomyrdina, augustové (1998) S. Kirienka a májové (1999) J. Primakova sú z pragmatického pohľadu identické - nemali žiaden pozitívny zmysel. Radikálna zmena vlády je stresovou situáciou pre ktorúkoľvek, aj demokraticky zabehnutú krajinu a nie to ešte pre Rusko. Jej zmysel však možno hľadať v symboloch. Chorý prezident sa objavil na Červenom námestí počas tohtoročnej májovej vojenskej prehliadky symbolicky v silne zovretom kruhu generálov. Slová gubernátora Novgorodskej oblasti M. Prusáka o možnom nástupe diktatúry a poverenie generála S. Stepašina viesť kabinet naznačujú veľa. Možno aj to, že "silovici" majú toho dosť a modelujú si svojho prezidenta, ktorý by mal nahradiť B. Jeľcina. V Rusku totiž platí, že aj zlá moc je lepšia než žiadna.

Rozhodnutie Jeľcina odvolať J. Primakova, začatie procesu ústavného odstránenia B. Jeľcina z prezidentského postu potvrdzujú, že Rusko nie je len pred voľbami, (december 1999 - parlamentné, leto 2000 - prezidentské) ale najmä pred voľbou. Quo vadis Rusko?

Autor je diplomat

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama