Reklama
Reklama

Neutralita - za aj proti

V poslednom čase sa vo Švédsku a Rakúsku otvorila diskusia o tom, či nie je neutralita v čase po skončení studenej vojny zastaralá. Pod zmienený pojem sa zaraďujú neutralita vojenská a trvalá.
Počet zobrazení: 2900

V poslednom čase sa vo Švédsku a Rakúsku otvorila diskusia o tom, či nie je neutralita v čase po skončení studenej vojny zastaralá. Pod zmienený pojem sa zaraďujú neutralita vojenská a trvalá.

Vojenská neutralita je medzinárodným právom upravené postavenie štátu, ktorý sa nezúčastňuje na vojne medzi inými štátmi. Základným právom neutrálneho štátu je nedotknuteľnosť jeho územia, pokiaľ ide o vojnové akcie bojujúcich strán. Neutralita trvalá je postavenie štátu, ktorý sa na základe medzinárodnej zmluvy či iného aktu zriekol práva zúčastniť sa na akejkoľvek budúcej vojne (okrem vlastnej obrany proti ozbrojenému útoku) a ktorému sa súčasne zabezpečuje územná nedotknuteľnosť a politická nezávislosť. Trvalo neutrálnymi krajinami sú Švajčiarsko (od r. 1815), Švédsko (od r. 1912) a Rakúsko (od r. 1955).

Hra na Sovietsky zväz

Pred nedávnou návštevou ruského prezidenta Vladimira Putina v Rakúsku tam vzbudili veľkú pozornosť výroky ruského veľvyslanca Alexandra Golovina na okraj prebiehajúcej diskusie o rakúskej bezpečnostnej doktríne. Rakúsko by malo podľa ruského ambasádora odhodlane trvať na svojej neutralite. Podľa Rakúšanov však želaniu pána veľvyslanca "nerozmýšľať o večných veciach v politike" nemožno pri najlepšej vôli vyjsť v ústrety. Koniec-koncov večným nebol ani Sovietsky zväz. "Pre Rusko má neutralita Rakúska večný charakter. Preto považujeme Rakúsko naďalej za neutrálny štát," povedal Golovin pre rakúsky týždenník Format. Kremeľ sa chce hrať na Sovietsky zväz. S istou dávkou zlomyseľnosti však rakúski publicisti poznamenávajú, že len pri splácaní obrovských dlhov ZSSR by v Moskve radi na odkaz sovietskej éry zabudli.

Rakúsko vzalo na seba Štátnou zmluvou, zákonom o neutralite a Moskovským memorandom záväzok medzinárodnoprávneho charakteru. Diskusia však teraz prebieha tak, akoby sa samotné Rakúsko mohlo svojvoľne tohto záväzku zbaviť, uviedol ruský veľvyslanec. Tento postup by sa mohol kvalifikovať ako pokus o obchádzanie medzinárodných záväzkov vytvorením novej skutočnosti. Rakúsko získalo štatút neutrality v roku 1955. Stalo sa tak po odchode sovietskych vojsk, ktoré okupovali jeho územie spolu s Američanmi, Francúzmi a Britmi od konca Druhej svetovej vojny v roku 1945. Ruský veľvyslanec sa vyjadril aj k úvahám o vstupe Rakúska do NATO. "Každé rozšírenie vojenského spojenectva, v ktorom nie sme zahrnutí aj my, smerom k našim hraniciam, znamená ohrozenie Ruska. Preto o takéto rozširovanie nemáme záujem - nehovoriac už vôbec o členstve Rakúska v NATO," hlása Golovin.

SPÖ za neutralitu

Pre zahraničnopolitického hovorcu Sociálnodemokratickej strany Rakúska (SPÖ) Petra Schierera je kritika ruského veľvyslanca následkom toho, že sa o problematike neutrality začalo hovoriť na verejnosti. Schierer požaduje diskusiu o tejto otázke v odborných grémiách parlamentu. Navyše podľa neho zrieknutie sa neutrality, alebo vstup Rakúska do NATO, neprichádzajú v súčasnosti vôbec do úvahy. Opozičná SPÖ deklarovala opakovane svoj nesúhlas so slovami spolkového kancelára Wolfganga Schüssela (ÖVP), že "neutralita by už v európskom kontexte nemala mať miesto." Ako povedal predseda SPÖ Alfred Gusenbauer v rozhovore pre Neue Zeit, strana nebude súhlasiť ani s prípadným návrhom na zmenu príslušného článku ústavy.

Gusenbauer zdôrazňuje, že pre rakúskych sociálnych demokratov platí naďalej zásada, obsiahnutá v myšlienke "neutralita plus (európska) solidarita". Argumentáciu ministra obrany Herberta Scheibnera (FPÖ), že Rakúsko už aj tak nie je neutrálne, len "viac nezúčastnené", nazval Gusenbauer pokusom o vymývanie mozgov. Súčasná rakúska vláda nechce o neutralite ani počuť, pretože však k tejto otázke potrebuje socialistov, prišla teda s tvrdením, že neutralita už aj tak neexistuje, aby ju takýmto spôsobom postavila mimo zákon. Pre Gusenbauera sú taktiež neprijateľné slová ministerky zahraničných vecí B. Ferrerovej-Waldnerovej, ktorá hovorí o "zvyškovej neutralite".

Sloboda spojenectva

Rakúska ministerka zahraničných vecí Benita Ferrerová-Waldnerová chce v doterajšom kurze napriek ruskej kritike rakúskej bezpečnostnej politiky pokračovať. V Rakúsku sa v súvislosti s bezpečnostnou doktrínou krajiny diskutuje o prípadnej zmene označovanej ako Sloboda spojenectva namiesto neutrality (Bündnisfreiheit statt Neutralität). Ministerka pre denník Die Presse povedala, že budúca zmena zákona o neutralite je "čisto rakúska záležitosť". Podľa šéfky diplomacie sú Golovinove výroky len vyjadrením jeho názoru a nie sú určené na vyvolanie rozladenia medzi Viedňou a Moskvou. Podľa nej rakúska neutralita nie je "ani priamo, ani nepriamo obsahom štátnej zmluvy". Táto otázka je upravená len zákonom o neutralite. Jeho zmena zatiaľ nie je na programe dňa a aj v budúcnosti sa tak môže stať len po vyslovení názoru voličov v referende. Ministerka tvrdí, že ani otázka vstupu Rakúska do NATO v súčasnosti nie je aktuálna, ale ak sa tak stane, Rakúsko sa rozhodne suverénne.

Predseda rakúskej Národnej rady Werner Fasslabend (ÖVP) označil výroky ruského veľvyslanca za celkom vzdialené od reality. "Je trúfalosť, ak sa nejaký štát v roku 2001 mieša do ústavných problémov Rakúska. Treba to odmietnuť so všetkou rozhodnosťou." Podľa neho je groteskné, ak sa v situácii, keď Maďarsko, ČR a Poľsko už sú členmi NATO, pripomína Rakúsku "relikt" studenej vojny. Vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku Javier Solana Rakúsku odporučil, aby sa vzdalo svojej neutrality. Tá je podľa neho konceptom minulosti, keď si krajina mohla vybrať medzi NATO a Varšavskou zmluvou. Varšavská zmluva zanikla, preto by bolo presnejšie hovoriť o slobode príslušnosti k aliancii, tvrdí Solana. Kancelár Schüssel tak získal významnú podporu vo svojom dlhoročnom úsilí o vstup Viedne do NATO. Neutralita by v žiadnom prípade nemala mať miesto v európskom kontexte, zdôrazňuje kancelár.

Diskusia vo Švédsku

Diskusia o štatúte neutrality prebieha aj vo Švédsku. Krajina, ktorá sa posledný raz zapojila do ozbrojeného konfliktu v roku 1813 proti Francúzsku za vlády Napoleona Bonaparteho, sa oficiálne vyhlasuje za nezúčastnenú - nie je členom žiadneho vojenského zoskupenia v mieri a počas vojny je neutrálna. Švédsko nie je členom NATO, ale pristúpilo k Partnerstvu za mier a podieľa sa na mierových operáciách v Bosne, Macedónsku a Kosove. Naposledy sa škandinávska krajina rozhodla pripojiť k silám rýchlej reakcie Európskej únie, ktorým chce poskytnúť 1900 vojakov. V budúcnosti by sa však mala koncepcia, na ktorej spočívala takmer dve storočia vojenská a bezpečnostná politika Švédska, vytratiť z oficiálneho slovníka. Aspoň také je želanie predsedu švédskej vlády Görana Perssona.

Švédsky premiér navrhuje ukončiť politiku neutrality počas ozbrojených konfliktov trvajúcu už takmer dvesto rokov. Myšlienku vyslovil v návrhu nového politického programu Sociálnodemokratickej strany, na čele ktorej stojí. O návrhu sa bude najprv diskutovať v rámci strany a na jar by o ňom mali hlasovať stranícki delegáti. Ak bude prijatý, predložia ho do parlamentu. Persson však súčasne nenavrhuje, aby sa kráľovstvo vzdalo svojej politiky nezúčastnenosti v časoch mieru. Nezaangažovanosť Švédska má pre krajinu veľký význam a dobre poslúžila mieru v severnej Európe. Je to stabilizačný faktor v oblasti Baltského mora, píše sa v návrhu švédskeho premiéra.

Koketovanie s NATO

Podľa francúzskeho denníka Le Monde vyzerá takáto zmena švédskej neutrality na papieri neškodne. V návrhu nového programu švédskej vládnej Sociálnodemokratickej strany sa píše, že bezpečnostná politika švédskeho kráľovstva sa "bude naďalej zakladať na neúčasti vo vojenských zväzkoch". Avšak formulácia, platná od roku 1992, vysvetľujúca, že uvedená neúčasť umožňuje Švédsku "zostať neutrálnou krajinou v prípade vojny v jeho blízkosti", sa už v novom programe neuvádza. V kabinete švédskeho premiéra konštatujú, že po skončení studenej vojny a vstupe Švédska do EÚ v roku 1995 už zmienka o neutralite nemá význam. Podľa Severanov si ťažko možno predstaviť, že by Švédsko ostalo neutrálne v prípade konfliktu v regióne. Pod tým treba rozumieť eventuálny konflikt na východe, medzi Ruskom a niektorou z pobaltských krajín, vysvetľuje Le Monde.

Švédska vláda nevidí nijaké protirečenie medzi uvedeným princípom a svojou účasťou na budovaní európskeho obranného systému, ktorým sa hodlá zaoberať počas svojho predsedníctva EÚ v prvom polroku 2001. Vo Švédsku sa ešte v politických kruhoch o neutralite bude v nasledujúcich mesiacoch diskutovať. V roku 1999 Persson odmietol navrhnúť zmenu doktríny, lebo "verejná mienka nebola na to pripravená". Pre väčšinu obyvateľov kráľovstva je neutralita stále "posvätnou kravou", na ktorú je nebezpečné siahať. Zatiaľ ešte nič nenasvedčuje tomu, že by G. Persson chcel v blízkej budúcnosti začleniť Švédsko do NATO. Zmenu jeho stanoviska by mohol ovplyvniť vstup pobaltských krajín a prípadne aj Fínska do NATO a, samozrejme, zmena myslenia obyvateľov kráľovstva. To je však zrejme dlhodobejšia záležitosť.

Autor (1948) je publicista

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama