Reklama
Reklama

Čína na vzostupe

Počet zobrazení: 1135

Vo štvrtok 8. júla 2021 bol v rezidencii veľvyslanectva Čínskej ľudovej republiky seminár venovaný stému výročiu založenia Komunistickej strany Číny. Seminár spoluorganizoval Klub Nového slova, vzhľadom na pandemickú situáciu bol však počet účastníkov obmedzený. Ako rečníci vystúpili čínsky veľvyslanec Sun Lijie, poslanec NR SR Ľuboš Blaha a prof. Jozef Lysý, predseda Klubu NS, ktorého vystúpenie uverejňujeme.
Po vystúpeniach nasledovali diskusné príspevky a otázky ďalších účastníkov seminára. Napokon sa konala malá slávnosť uvítania knihy Čína a Nová hodvábna cesta, ktorej autorom je čínsky expert Wang Yiwei a do slovenčiny ju preložili Alžbeta a Leopold Moravčíkovci.

seminar_100_ks_ciny_843.jpg
Na fotografii sprava: Poslanec NR SR Ľuboš Blaha, čínsky veľvyslanec Sun Lijie,
vysokoškolský pedagóg, diplomat doc. Peter Juza a prof. Jozef Lysý.


ucastnici_seminara.jpg

krst_nova_hodvabna_cesta.jpg
 

Jozef Lysý: Čína na vzostupe

Čína oslávila nedávno 70. výročie svojho vzniku a v tieto dni si pripomína 100. výročie založenia Komunistickej strany Číny. Čínsky ekonomický vzostup posledných desaťročí nemá v dejinách porovnanie: Čína zachytila globalizáciu a vďaka postupným reformám začala ekonomicky rásť. Dokázala sa poučiť z neúspechu sovietskej a našej prestavby, kde politické premeny predchádzali premeny ekonomické. Naopak, za základ si vybrala ekonomiku a v súčasnosti je najsilnejšou ekonomikou sveta (v parite kúpnej sily). Donedávna bola Čína považovaná za krajinu s lacnou pracovnou silou. Situáciu prudko zmenila svetová ekonomická recesia v rokoch 2008 – 2015 a celosvetová pandémia Covid-19. Čínska družica pristála na odvrátenej strane mesiaca ako nefritový králik. Čína sa predstavila ako kozmická veľmoc a projektom Jeden pás jedna cesta ponúka inú verziu globalizácie na základe obojstrannej (všestrannej) výhodnosti (win-win). Čína vytvára inštitucionálnu základňu, akou je Ázijská investičná a infraštruktúrna banka, pokračuje spolupráca v rámci BRICS, ale rozhodujúca je spolupráca s Ruskou federáciou.

Bezprecedentný vzostup Číny ukazuje zároveň na ústup Západu. Možno nebude nezaujímavé pripomenúť Leninove slová, ktorý po socialistickej revolúcii poznamenal, že svet čakajú obrovské premeny, ak sa na cestu oslobodenia od kapitalizmu a kolonializmu vydajú národy Ázie. Dnes vidíme, že je to skutočnosť. Čína sa historicky vracia tam, kde väčšinou dejín bola.

Dokáže Západ žiť s predstavou, že jeho vzostup bol historickou výnimkou? Čína ponúkla svetu významných politických mysliteľov. Nielen Konfucia, Lao-c´, ale aj Teng Siao-pchinga, Mao Ce-tunga a Si Ťin-pchinga. Čína buduje svet, ktorý nevylučuje, ale podporuje dialóg. Podarilo sa jej to preto, lebo v priebehu 100 rokov menila taktiku a stratégiu. Nikdy neuplatnila expanzívny mesianizmus.

V Číne vidíme v súčasnosti pozoruhodnú kombináciu konfucionizmu a marxizmu, sovietskeho socializmu a trhového hospodárstva. Je to pôvodné a patrí to k svojbytnosti čínskej civilizácie. Podarilo sa to Mao Ce-tungovi a Si Ťin-pchingovi a zodpovedá to čínskym možnostiam a dynamike. Čína vytvorila režim, ktorý prináša ľuďom viac ako inde. To, čo sa v Číne odohráva v súčasnosti, nie je opakovanie amerického sna, ale príbeh krajiny s fascinujúcimi cieľmi, aké si v dejinách nepostavila nijaká iná civilizácia. Je to krajina so socialistickými rysmi, v ktorej vládne meritokracia. Veď čo je to za demokraciu, keď k voľbe prezidenta potrebujete miliardy dolárov? V súboji medzi Čankajškom a Mao Ce-tungom vyhral dedinský učiteľ Mao Ce-tung. Ľudová armáda porazila fašistické Japonsko. Čína buduje osvietensko-marxistickú víziu sveta. V dejinách Číny nikdy nebolo toľko individuálnej slobody ako v súčasnosti, keď si krajina pripomína storočnicu od založenia komunistickej strany...

Dňa 10. novembra 1978 sa konala v Pekingu pracovná konferencia Komunistickej strany Číny. Konferencia trvala mesiac a okrem iného preberala aj ekonomickú situáciu. Odporúčanie konferencie schválilo plenárne zasadnutie 11. ústredného výboru KS Číny. Začala sa „druhá revolúcia“, revolúcia reforiem a otvárania svetu. Výsledky sú neuveriteľné. Graham Allison, harvardský sinológ, v knihe Osudová pasca prináša údaj, podľa ktorého Čína v rokoch 2011 – 2013 vyprodukovala a spotrebovala viac cementu ako USA za celé dvadsiate storočie. Za pätnásť rokov v nej vzniklo toľko novostavieb ako v celej Európe. Štatistické údaje Svetovej organizácie duševného vlastníctva evidujú patentové žiadosti. Číne celosvetovo patrí 46 %, USA 19 % a Japonsku 10 percent. Čína je krajina iných čísel.

Francis Bacon, anglický filozof, vymenoval v roku 1620 tri objavy, ktoré zmenili svet: kníhtlač, strelný prach a kompas. Všetky sa zrodili v Číne. Ak si zoberieme dejiny Číny od staroveku až po novovek, môžeme povedať, že Čína vytvárala svoju civilizáciu s relatívne malými ekonomickými a politickými záujmami v zahraničí. Z geopolitiky vyplývajú preto dôležité zvláštnosti: čínsky typ civilizácie je odlišný od iných a vyžaduje vzájomné porozumenie.

Prirodzene, kľúčová je odpoveď na otázku, kde vzniká, kde sa rodí nadhodnota. Dnes neexistujú žiadne dôvody, aby socialistická Čína nedosiahla rovnaký stupeň dynamického rozvoja, ak chcete integrácie subsystémov vedy, techniky, vzdelávacích systémov a, samozrejme, politického systému ako najvyspelejšie krajiny sveta. Čína dodnes reaguje na storočie poníženia spôsobom, ktorý stojí za analýzu. Marxisticky a socialisticky orientované sily nastolili pred 100 rokmi ohromný impulz rozvoja. Začiatky sa tradujú na Pekinskej univerzite za podpory rektora Cchaj Jüan-pcheja a nasledovali ich študenti a absolventi vysokých a stredných škôl. Dodajme, že to bola Kominterna, ktorá, ako sa ukázalo, uvoľnila cestu obrovským premenám.

Ak sa pozrieme na ďalší významný politický pohyb v Číne, tak ním bolo prijatie marxizmu a marxizmu-leninizmu v politickom boji. Aj v Číne to bol prechod od buržoázno-demokratickej revolúcie k socialistickej. Politickú stratégiu formoval v rozhodujúcich desaťročiach dvadsiateho storočia Mao Ce-tung.

David Harvey, ktorý napísal knihu o tom, či kapitalizmus prežije svoju poslednú krízu, však pri reflexii o kultúrnej revolúcii podotkol, že energia, ktorú v spoločnosti vyvolala, viedla k procesom, ktoré vďaka pasionárnosti mohli naštartovať Tengove reformy. To záhadné slovo – pasionárnosť – znamená doslova ochotu ísť proti pudu sebazáchovy.

Podľa komplexnej revolučnej teórie nepoznáme spôsob, ako vytvoriť antikapitalistický spoločenský poriadok bez uchopenia štátnej moci, bez jej radikálnej premeny a bez prepracovaného ústavného a inštitucionálneho rámca.

Kladie sa otázka, či Čína ponúka odpoveď na otázku, ako má byť teraz svet usporiadaný, či už nastal čas na jej svetové líderstvo. Umenie „spútať sa“ patrí do oblasti čínskej múdrosti, ponúka totiž umenie ovládnuť strategickú iniciatívu.

Dnes komentáre píšu o návrate ku klasickej konfuciánsko-legistickej Číne v komunistickom balení: štátny kapitalizmus, sociálny rating, high-tech systém kontroly. Čínska stratégia Si Ťin-pchinga „zostať v tieni“, riešiť všetky problémy mierovými spôsobmi, pomáha v čínskej politike mnohé pochopiť. Čína ukázala svetu príklad, ako uplatňovať strategické a taktické ciele v politike.

Čínske holistické myslenie je vo svete premien prirodzené. Každá vec disponuje svojou inakosťou, sila sa skrýva v slabosti, vrátane princípu wej-wu-wej, zasahovania nezasahovaním.

S takouto koncepciou politiky máme najväčšie problémy my v Európe. Napríklad politika ako oblasť intímnej anonymity. Možno ako ťažko preložiteľné francúzske suspense – neurčitosť ako inakosť rozumu, napríklad „rozumnosť ľudu“ (Lao-c´). Vyzerá to zvláštne, ale spája to ľudí viac ako abstraktné pojmy a hodnoty. V Číne akceptujú heslo Jeden štát – dva systémy, alebo napríklad: Rozvíjajte socialistickú demokraciu – (obhajujte – práva členov strany). Je to aj súčasná diskusia o rozhodnutí prezidenta Si Ťin-pchinga o tom, že Čína vystupuje z tieňa. Nové generácie v Číne hltajú všetko, čo dnes prináša veda a obohacujú ju a prinášajú svoje pohľady, o ktorých, bohužiaľ, vieme málo. Je to epocha umelej inteligencie a jej všeobecný prístup ku komunikácii a bezpečnosti v kyberpriestore. A je to iba začiatok.

Komunistická strana Číny je už 71 rokov vládnucou stranou v Čínskej ľudovej republike, ktorá sa napriek mnohým sporným obdobiam a bolestným skúsenostiam stáva svetovou veľmocou číslo jeden.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama