Kniháreň – september 2015

Počet zobrazení: 3949

Ludevít Štúr: Slovanstvo a svet budúcnosti. Posolstvo Slovanov z brehov Dunaja | Stanislav Dubnička, Vladimír Ilkovič: Profesor Dionýz Ilkovič | Mišo Šesták, Július Lomenčík (eds.) :  Zažili sme vojnu. Zápisy obecných kroník a spomienky z rokov 1938 – 1945 v Hornom Novohrade a Kokavsku | Peter Dinuš: Politika bez masky. Príspevok k politickému diskurzu na Slovensku po roku 1989 | Marek Hrubec: Rozhovory o potřebné společenské změně | Kristína Šabíková (ed.): Otázky zamestnanosti

stur_slovanstvo_a_svet.jpgLudevít Štúr: Slovanstvo a svet budúcnosti. Posolstvo Slovanov z brehov Dunaja


Publikácia Ludevít Velislav Štúr – Slovanstvo a svet budúcnosti je odborným prekladom z ruského originálu do slovenského jazyka. Ludevít Štúr sa zamýšľa nad nepriaznivou situáciou slovanstva, nad postavením západu. Taktiež sa venuje možnostiam oslobodenia sa slovanstva z pod útlaku cudzích národov. Štúr nastoľuje nutnosť spojenia Slovanov a zvýšenia ich sebavedomia, aby sa predišlo ich podrobeniu iným národom. Podľa Štúra sú Slovania závislí na rodinnom živote spojenom s občinou, v ktorej vidí ideálnu formu územnej správy. Vytvorenie nadnárodnej vlády či sily im bolo cudzie a tým pádom si nevytvorili veľký štát, v dôsledku čoho ľahko podľahli nepriateľovi.
     Štúr v publikácii ďalej porovnáva západ s východom. Skúma fungovanie západnej Európy a jej postoj k východu. Štúr vychádza z predpokladu, že národy Západu svoje historické poslanie už splnili a ich duchovnosť sa vyčerpala, a tak na rad prichádzajú národy Slovanov, ktorých duchovnosť ešte len čaká na svoje historické uskutočnenie. Vyjadruje istú nádej pre Slovanov v nasledujúcom citáte. „V predchádzajúcej dobe nebol vhodný čas pre náš život. Nie všetko rastie rovnako rýchlo a nie všetko kvitne v prírode súčasne, každý tvor a každý národ má pod božím slnkom svoj čas a lipa kvitne až vtedy, keď dub už dávno odkvitol.“ Podľa Ludevíta Štúra zákon historického vývoja, ktorý určuje beh dejín jednoznačne predpovedá slovanským národom veľkú a slávnu budúcnosť a jedného dňa Slovania prekročia románske i germánske národy míľovými krokmi. Zaoberá sa náboženstvom; kritikou katolicizmu. Štúr sa v publikácii venuje aj slovanským tzv. federatívnym štátom, ktoré by sa realizovali vo forme jednotlivých republík, napr. Čechy, Morava, Lužice, Sliezsko, Poznaň, Slovensko, Chorvátsko apod. Uvažuje taktiež nad možnosťou, žeby všetkých južných a západných Slovanov centrálne zjednotilo Rakúsko. Tú možnosť nakoniec úplne vylúči. Štúr dospel k záveru, že jediná reálna a správna možnosť na zjednotenie Slovanov, je pripojenie sa Slovanov k Rusku. Apeluje na jednotlivé slovanské kmene, aby si to uvedomili, nakoľko to je jediná šanca ako sa môžu zachrániť pred cudzincami, ktorí ich už takú dlhú dobu ovládajú a utlačujú. Bol názoru, že všetci by mali prijať ruský jazyk a ruské písmo za svoje vlastné. Štúr ako autor spisovného jazyka Slovákov sa silno prikláňal k myšlienke všeslovanského ruského štátu.
     V ruskom jazyku sú v publikácii napísané život a dielo ruských dejateľov Vladimíra Ivanoviča Lamanskijeva, Timofeja Dmitrijeviča Florinského a Konstantína Jakovleriča Grota. V publikácii sa tiež nachádza veľa fotografií.
Nitrava, 2015, 210 strán

ilkovic.jpgStanislav Dubnička, Vladimír Ilkovič: Profesor Dionýz Ilkovič
 

Profesor Dionýz Ilkovič, slovenský Rusín, druhý syn gréckokatolíckeho farára pochádzajúci zo starej dynastie gréckokatolíckych kňazov, bol aj v časoch neprajných neoblomným, zásadným a spravodlivým človekom i v tých najťažších životných skúškach. Vedec svetového mena, spoluzakladateľ Slovenskej akadémie vied, dekan prírodovedeckej fakulty v Bratislave. Velikán, ktorý objasnil výnimočný prírodný jav, definoval ho ako zákon polarografie a následne ho uviedol do života. Vychoval celú generáciu vedcov. Kniha má ambíciu prehĺbiť poznatky o veľkej osobnosti svetovej fyziky, o mužovi, ktorý vynaložil nesmierne úsilie na vybudovanie dôstojnej základne pre slovenskú vedu a jej prínos pre svetovú vedu.
Perfekt, 2015, 104 strán


 
lomencik_zazili_sme_vojnu.jpg
Mišo Šesták, Július Lomenčík:  Zažili sme vojnu. Zápisy obecných kroník a spomienky z rokov 1938 – 1945 v Hornom Novohrade a Kokavsku


Takmer 600-stranová publikácia obsahuje zápisy z obecných kroník a spomienky z rokov 1938 – 1945 z 18 obcí v Hornom Novohrade Kokavsku, väčšina je z Poltárskeho okresu, dve z okresu Lučenec (Piciná a Točnica).
     „Texty, ktoré v knihe sú, som nenapísal ani ja, ani Július Lomenčík. Ide o autentické prepisy zápisov obecných kroník z rokov 1938 až 1945, ktoré sme doplnili poznámkami a vysvetlivkami, pričom sme si dávali záležať, aby sme udalosti žiadnym spôsobom nehodnotili,“ vysvetľuje spolueditor Mišo Šesták.
     Július Lomenčík, druhý editor, v úvode publikácie o. i. píše: „Cez videnie udalostí a príbehov očami jednotlivcov (obecných kronikárov a vtedajších aktérov) sú zachytené a osvetlené obrazy a vyznenia konkrétnych udalostí. V podobe kolektívnej pamäti vytvárajú veľkú mozaiku „malých dejín“ daného regiónu s „veľkými dejinami“ druhej svetovej vojny.“
     Prvá kapitola je radená chronologicky (1939 – 1943), jej kostru tvorí kronika Málinca, ktorá je najpodrobnejšia. Druhá kapitola (roku 1944 – 1945) obsahuje zápisy z kroník jednotlivých obcí. V tretej kapitole sú spomienky účastníkov Povstania, zajatcov a obyčajných ľudí, ktorí zažili prechod frontu... Publikáciu dopĺňajú fotografie z obecných kroník a súkromných archívov, ako aj faksimile dobových dokumentov.
Miloš Hric a o. z. PreHradište, 2015, 581 strán

dinus_politika.jpgPeter Dinuš: Politika bez masky. Príspevok k politickému diskurzu na Slovensku po roku 1989
 

Príspevok k analýze vývoja našej spoločnosti po roku 1989. Metodologickým základom tejto analýzy je historický materializmus. Predstavuje preto alternatívny pohľad na niektoré základné aspekty ponovembrovej slovenskej spoločnosti. Na základe charakteristiky triednej situácie sa venuje predovšetkým ponovembrovej politike a ideológii. V nadstavbovej oblasti kapitalistického výrobného spôsobu autor zároveň nachádza niektoré základné faktory prispievajúce k zachovávaniu status quo existujúcej triednej diktatúry buržoázie. Pretože k jej konštituovaniu došlo na základe rozbitia socialistických spoločenských vzťahov a otázka socialistického obdobia sa stala trvalou súčasťou buržoáznej ideológie a propagandy, kniha sa dotýka aj otázky československého štátneho prevratu z novembra 1989.
Veda, 2015, 240 strán

hrubec-odjistena-spolecnost-obalka-700x1148.jpgMarek Hrubec: Odjištěná společnost. Rozhovory o potřebné společenské změně


Kniha rozhovorů, které osvětlují mnohé konflikty současné společnosti, ať už v oblasti sociální, ekonomické, politické, kulturní nebo vojenské. Tyto konflikty přinášejí velkou míru nejistoty a rizika do každodenního života mnoha lidí i celé společnosti. V této souvislosti můžeme obrazně hovořit o odjištěné společnosti a formulovat cesty k potřebné společenské změně.
     Kniha odpovídá mimo jiné na tyto otázky: jaká je role nás, evropských občanů, v současném globálním uspořádání? Jaké problémy to přináší? A jaké je postavení marginalizovaných lidí v afrických zemích? Jaké to přináší rozdíly v každodenním vnímání reality zde a tam? Jak se to týká historické a současné spravedlnosti? Jak jsou tyto otázky provázány s autoritou a autoritářstvím? Jak tyto jevy provázejí minulé i potenciální revoluce a transformace? A jak s tím souvisejí modely společnosti v USA, Číně a Latinské Americe?
     Knížka si klade za cíl zpřístupnit kritické úvahy filozofa a sociálního vědce Marka Hrubce prostřednictvím rozhovorů, které s ním vedli autoři z Burundi, Egypta, Slovenska a Česka. Profesně se každý z nich věnuje trochu jiné oblasti společenskovědního zkoumání, jejich obory jsou filosofie, sociologie, politologie, anglistika, pedagogika a žurnalistika. Všichni sdílí obavy o současnou společnost v Evropě, Africe i jinde ve světě v soudobém systému globálního kapitalismu.
     Rozhovory jsou výzvou ke kritickému přemýšlení o současné společnosti a jejích globálních i lokálních dramatických změnách. Uvádějí do debaty o nejisté společnosti, v níž dosavadní a nová rizika čekají jako nášlapné miny na přešlapy států, politiků, vědců, aktivistů i dalších občanů.
     Doc. PhDr. Marek Hrubec, PhD., filosof a sociální vědec, ředitel Centra globálních studií při Filosofickém ústavu Akademie věd ČR v Praze, od začátku roku 2014 také rektor East Africa Star University (na hranicích Burundi, Rwandy a DR Konga), nové univerzity pro studenty z konfliktních a postkonfliktních zemí východní Afriky. Přednášel na univerzitách v mnoha zemích, nejen v EU a USA, ale např. také v Číně, Brazílii, Chile, Rusku, Íránu, Indii, Indonésii, Jižní Koreji či Novém Zélandu.
SLON, září 2015, 150 stran

zbornik_sabikova.jpgKristína Šabíková (ed.): Otázky zamestnanosti


Zborník je publikačným výstupom z odborného seminára, ktorý sa uskutočnil v Bratislave dňa 28. februára 2013. Nezamestnanosť predstavuje jeden z najzávažnejších problémov súčasnosti, ktorý zasahuje nielen do života dotknutého jednotlivca, ale i do životov jeho blízkych. Výrazne sa teda dotýka celej spoločnosti. Texty publikácie tvoria štyri rozmanité pohľady na problematiku zamestnanosti/nezamestnanosti, jej systémovú povahu, príčiny, dôsledky aj historické variácie jej riešenia.
     Ladislav Kiczko: „Texty zborníka predstavujú prínos v tom, že sa venujú problematike nezamestnanosti z viacerých aspektov. Ich zjednocujúcim momentom je kritika kapitalizmu. Autori prinášajú niektoré nové pohľady, pokusy o syntetizujúce zhrnutia aj polemické tvrdenia.“
Veda, 2014, 72 strán

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984