Reklama
Reklama

Koncept hodnotového založenia Európy

Počet zobrazení: 4058

europeizmus_2.bmp_.jpgBoris Zala: Europeanizmus. Poza geografiu, geoteológiu a geopolitiku, Kalligram Bratislava, 2013, 326 strán

Mnohí z čitateľov s klasickým vzdelaním si určite spomenú na myšlienku Konfucia, že všetko sa začína ideou a až potom je na rade konanie, ktorého opakovanie vedie k formovaniu charakteru, ktorý ovplyvňuje osud.

Európa, teda zjednotená časť Európy, je dnes rozumný a celostný organizmus a ak by sme chceli aplikovať horeuvedené na zjednotenú časť, tak na akej idei Európa stojí, taký jej charakter a taký je jej osud...

Mytologická dcéra kráľa Agénora a jeho manželky Télefassy bola vraj krásavica (ako je krásna aj dnešná Európa, ktorá nesie jej meno) a to taká, že sa do nej zamiloval sám Zeus. V podobe býka ju uniesol na Krétu (čo vkusne dokresľuje obálka knihy s výrezom diela Jena Cousina st. Únos Európy), kde mu porodila troch synov: Minoa, Sarpédóna a Radamantha. Neskôr sa Európa vydala za krétskeho kráľa Asteria.

Europoslanec Boris Zala vo svojej práci: Europeanizmus. Poza geografiu, geoteológiu a geopolitiku, ktorá je sumárom štúdií, predkladá na 318-tich stranách textu (plus menný a vecný register) svoje videnie konceptu hodnotového založenia Európy, svoju ideu, ktorú nazval „europeanizmom“.

Podľa B. Zalu ide o filozofický projekt opretý o historické, politické a sociálnovedné analýzy, ktorým sa venoval posledné desaťročie.

Človek žije aj mimo historického času – vo svojich túžbach a predstavách, má svoj duchovný a svetonázorový rozmer. Nakoniec to isté sa dá aplikovať na spoločnosť, štát, či svetové spoločenstvo. Ktorákoľvek civilizácia, ktorýkoľvek jedinec preukazujú svoju prítomnosť v spleti vzťahov pomocou svojej ústrednej myšlienky. „Bez idey, nemôže existovať ani jedinec, ani národ, ani ľudská civilizácia....“  tvrdieval F. M. Dostojevskij.

Štúdiu začína B. Zala konštatovaním „…väčšina sociálnych vedcov má pri písaní o Európe či jej dejinách na mysli európsky kontinent a opisuje udalosti, ktoré sa odohrali na tomto kontinente….“ (s. 11).  

Nedá sa v tejto súvislosti si nespomenúť na výrok Clauda Léviho-Strausa z prednášky Josefa Šmajsa na pôde Klubu Nového slova 16. januára 2014 o tom, že: „… ak nebude 21. storočie storočím spoločenských vied, nebude vôbec…“ – autor teda začína svoj text mimoriadne aktuálne a úderne. Nielen čo sa týka obsahovej dimenzie, ale aj politicky-časového zladenia.

Veď nakoniec tretie voľby Európskeho parlamentu, kde B. Zala t. č. obhajuje farby sociálnodemokratického Slovenska, nás čakajú 24. mája 2014 a preto je aj dobré, že sa môžu voliči a tiež rôzne bizarné figúrky a politické subjekty neštandardného a bezcharakterového rozmeru hľadiace na tému z nižších poschodí zoznámiť, ako chápe a pochopil Európu B. Zala. Od: niekoľkých ontologických zlomov (prelomenie obruče mytologického zovretia), epifániu a autonómiu, až mnohovrstvový europeanizmus...

Z ďalšieho textu je jasné vymedzenie špecifík európskeho projektu, ktorý vyústil do odstránenia vojnovej konkurencie a protikladnosti národnoštátnych záujmov. Raz darmo, mytologická skúsenosť s bohom vojny Areom je v Európe (až na hrozné omyly najmä v 20. storočí) stále prítomná.

Knihou B. Zalu sa prelína nosná myšlienka, podľa ktorej je potrebné prekonať dedičstvo klasickej geopolitiky, aby sa mohol v praxi uplatniť hmatateľný europeanizmus, s tým, že sa to, samozrejme, odrazí v oblasti teórie, poznania alebo vedomej vôle. Tu celkom korektne B. Zala kladie otázku: „... kde a ako sa ukazovala Európa ako istý celok a ako istá špecifická hodnota. A to vždy dohromady: nestačí, že sa občas ukazovala ako celok, lebo to mohlo mať čisto inštrumentálny charakter...“ (s. 15). Čiže treba prekonať faloš. Ľudskú, obchodnú, vzťahovú, či politickú...!

Svet, Európa, slovenskí občania a ani aktuálne napr. Ukrajina nestrpí faloš a podvod. Za masky sa skoro dosadia skutočné ľudské tváre, ľudské osudy. Túto paralelu spomínam preto, že Niccolo Machiavelli nám dal už dávno poučenie: „.... ak sa mocní tohto sveta ocitnú v dramatickej situácii, potom je z ich hľadiska jediné múdre a pre nich užitočné, keď si vymyslia príslušné vzbury a konšpirácie, pod ich rúškom sa potom môžu najlepšie vysporiadať s politickým protivníkom...“ Ak má europeanizmus B. Zalu prekonávať zemepisné určenie (a mal by!), tak by sa mali zotrieť aj geopolitické reminiscencie, ale – a teraz pozor – pri akceptovaní historického vývoja (jazykového, náboženského...) a odmietnutí „... prorokovania novej árijskej spirituality...“ (s. 211), ľubovoľnej spirituality!

Tak napríklad: „... hore sa dostávajú samí neznámi ľudia. Ubezpečujem Ťa, že aj oni sa pomstia tým čo prídu po nich, a že o tridsať rokov títo noví urodzení ľudia narobia riadny rozruch...“, písal Charles S. Montesquieu vo svojich Perzských listoch, keď sa cez ľudský humanizmus snažil ponúknuť poetický obraz svojej generácie, ktorá dávala prednosť fanatizmu života pred fanatizmom pravdy. Ale to bolo dávno.

Poslanec, politik, filozof B. Zala sa vo svojom hutnom texte o. i. zaoberá aj problémom tranzície od národnej politiky k europolitike. Pritom nespochybňuje, alebo neodmieta niektoré názory Rogera Scrutona alebo Jürgena Habermasa na národný štát ako garanta demokratickej legitimity.

Podľa mňa edukačný rozmer knihy je aj v tom, aby sme sa sprofesionalizovali a stali odborníkmi, tam kde treba.

Počas svojich ciest po Strednej Ázii som sa priučil mnohému, čo je v Európe dnes de facto „out“. Tam je „in“ – úcta k skutočnej autorite, alebo úcta k svojmu učiteľovi, či úcta k vzdelaniu... o rodičoch nehovoriac. Vadia nám tieto hodnoty? Projekt europeanizmu B. Zalu hovorí aj tomto prieniku a aj o tomto hodnotovom dedičstve Európy.

Nakoniec už vo svojom článku pre SLOVO (27. mája 2003) Slovensko potrebuje druhé osvietenstvo B. Zala píše: “… netúžme po odborníkoch v politike, ale po vzdelaných a kvalifikovaných politikoch, ktorí vykonávajú verejnú moc v súlade s našou vôľou a na všeobecný prospech. Povolaním a odbornosťou politika by malo byť verejné blaho…” Čiže reč ide o sprofesionalizovaní tam, kde treba. Byť hokejistom, sústružníkom, doktorom medicíny alebo niekým iným (čo je dôležité v inej sfére života spoločnosti a tam treba dať „klobúk dolu“), už dnes v zodpovednom a vizionárskom európskom rozhodovaní nestačí!

Európska kultúrna tradícia má svoj zdroj v starovekom Grécku, kde sa už v mytologických prvopočiatkoch stretávame s antropologickými prvkami. Gréci chápali človeka predovšetkým ako bytosť schopnú objavovať nepoznané a ktorá bude schopná dešifrovať „najväčšiu záhadu dejín“.

V každom prípade štúdia B. Zalu: Europeanizmus, umožňuje každému – kto chce - preniknúť do problému európskeho dedičstva, do hodnôt, ktoré môžeme chápať ako európske, a umožní mu s osobnou buzolou orientovať sa v hľadaní vlastného európanstva a dešifrovať pre seba „záhadu dejín“.

Autor nie je spútaný žiadnou schémou. Predkladá ich vo svetle špecifických názorových paradigiem, ktoré pridávajú jednotlivým míľnikom politického myslenia osobitú konfiguráciu a smerovanie. Možno povedať, že výberom tém a ich gradáciou dokazuje, že ich aspekty sú aktuálne aj dnes. Ak sa pustíme po hlbšej európskej stope, musíme konštatovať veľkú predstavivosť autora. Jeho europeanizmus ponúka dobre rozvinuté nástroje a rovnako dôstojné hodnoty. Tie sú nasmerované k vytváraniu pravidiel svetového poriadku a na  „... rozširovanie či uplatňovanie rovnosti v ľudskosti...“ (s. 310)

Práca B. Zalu sa v každom prípade zmocňuje zložitosť témy Európy. Tej Európy, ktorá sa nám páči, alebo nie... Vhodnou formou prezentuje tému, čo však nie je jedinou devízou a pozitívom práce.

Bádanie B. Zalu na tému Európa zjavne nie je ukončené...  Upozorňuje, že sú v zásade dve možnosti vývoja:  ano/nie... a NIE je náš európsky koniec! Autor túto tézu sformuloval nasledujúco: „... podstata je však v úlohe a možnosti európanstva: je schopné byť hodnotovou perspektívou svetového usporiadania, ktoré by vylučovalo akýkoľvek rozmer a politiku výlučnosti...“ (s. 315). Opäť jedna múdrosť zo Strednej Ázie: „... tiger sa stará o svoje zuby a pazúry, múdry človek si šetrí svoj jazyk...“ Je dobre, že B. Zala nešetril a napísal svoj pohľad na europeanizmus. Aspoň my sme knihu prečítali so záujmom a na „jeden šluk“.

A celkom na záver téza B. Zalu: “… horizont, z ktorého je potrebné dnes uvažovať a konať, je „európska centralita“ – to nie je centralita geografická, ale hodnotovo-rozvojová…“ (s. 271).  Táto téza a samotný text umožňuje ktorémukoľvek čitateľovi preniknúť hlbšie do problematiky hodnotového dedičstva Európy a aktuálneho diskurzu o jej minulosti i budúcnosti.  

Takže rozumná diskusia sa môže začať… Aj o tom, čo naprojektoval B. Zala na záver svojich úvah - totiž o rozvinutí Foucaltovho  prístupu ako analýzy racionalít rôznych stratégií a taktík a o projekte humanopolis ako spôsobe tvorby univerzalizmu. Univerzalizmu, ktorý v sebe obsahuje neprípustnosť hegemonizmu a je prekonávaním klasickej geopolitiky postavenej na čerpaní životodarnej sily z ideológie výlučnosti.

Post scriptum: Asi by bolo dobré, aby bola práca B. Zalu preložená minimálne do anglického a ruského jazyka..., aby sa s názormi z Bratislavy mohla zoznámiť celá Európa a ešte ďalej.

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama