Literárny týždenník 29 – 30/2015 – odporúčame

„... život ma naučil, že hlavne sa netreba dať popliesť. Popletení ľudia sa ľahko ovládajú, nemajú vlastnú hodnotovú hierarchiu a životnú orientáciu, nie sú schopní samostatne sa rozhodovať, správajú sa podľa toho, ako plieska bič. Tie biče, pravda, môžu byť rozličné.  Jeden z najväčších je mediálny. Cítim sa ako Slovák a zároveň svetoobčan, ale mám úzkosť zo stáda a stádovitého správania, bočím od neho a usilujem sa byť v strehu, aby som sa do takého zoskupenia nedostal ani omylom.“
Básnik a spisovateľ Juraj Kuniak v rozhovore s Jánom Maršálkom: Byť slobodný, prostý, usporiadaný a svoj

„Kto má teda právo vrchnostenským prideľovaním kvót siahať na existenciu Slovenska a Slovákov? ... Nie je to však rozhodovanie o bytí a nebytí, o žití a smrti národa? Aká a ktorá veľmoc má právo rozhodovať o živote a smrti iného národa? Je to azda EÚ, t. j. nevolené subjekty a orgány jej vedenia? Nemajú jednotlivé štáty EÚ právo subjektívnej identity, právo existencie vlastnej štátnosti? Prežili sme v ťažkých časoch stáročia. Čo nás teraz čaká?“
Ábel Kráľ: Identita a Európska únia

„Riešením je zaviesť sofistikované progresívne zdanenie, ktoré by zvýšilo daňovo-odvodovú kvótu zo súčasných plus mínus 30 % HDP na úroveň, akú majú najvyspelejšie škandinávske krajiny, čiže cca 50 % HDP. Vďaka tomu by chudobné a čoraz väčšmi sa zadlžujúce štáty mali šancu vymaniť sa z pasce chronickej zadlženosti a vytvoriť aj pre občanov s nižšou kvalifikáciou množstvo pracovných miest, ktoré sú pre spoločnosť veľmi dôležité (starostlivosť o seniorov či deti v predškolskom veku).
Roman Michelko: Príjmová polarizácia ako pozitívum?

Ukrajina sa stáva novým dôkazom agresívnosti politiky USA, ktorá vytvára pre svet čoraz viac nebezpečenstiev. Asi je na čase dôrazne sa opýtať predstaviteľov EÚ (i SR), či to nevidia. Nestačia dôkazy o tom, že v prvom rade to bola politika USA a NATO v Afganistane, Iraku, Líbyi a Sýrii, ktorá po dlhodobom zhoršovaní sociálno-ekonomickej situácie prispela k vytvoreniu najväčšej vlny utečencov po druhej svetovej vojne?
František Škvrnda: Ukrajinská slepá ulička

„Prvý raz ho Amorov šíp citeľne zasiahol v roku 1840, keď sa pri návrate zo štúdií v Halle zastavil v spriatelenej rodine Pospíšilovcov v Hradci Králové, kde sa zaľúbil do očarujúcej devy Márie Pospíšilovej. Tá ho ošetrovala po zranení ruky pri páde zo schodov. Druhý raz to bolo takmer na konci Štúrovej púte, keď sa na prelome štyridsiatych a päťdesiatych rokov 19. storočia rozvíjal jeho ľúbostný vzťah s Adelou Ostrolúckou. Obom devám venoval básnické vyznania.“
Augustín Maťovčík: Ľudovít Štúr a Adela Ostrolúcka

„Slávnosť sa konala 25. augusta tohto roku, v deň 162. výročia úmrtia Anny Štúrovej, na trenčianskom evanjelickom cintoríne, časť Horný Šianec. Na tomto cintoríne odpočívajú viacerí členovia štúrovskej rodiny a takisto mnohé osobnosti nášho kultúrneho života.
Jana Judínyová: Obnovili náhrobok matky Ľ. Štúra
Súvisiace: Hrob matky Ľudovíta Štúra sa dočkal obnovy

„Mladší spolupracovník profesora Ilkoviča RNDr. Stanislav Dubnička, DRSc., a profesorov synovec doc. RNDr. Vladimír Ilkovič, CSc., pripravili vskutku zaujímavú knihu. Životné osudy jedného z najväčších slovenských vedcov všetkých čias zobrali zoširoka: od jeho rusínskych koreňov, s krátkou históriou týchto „stredoeurópskych Kurdov“ bez vlastného štátu, ich súžitia i splývania so Slovákmi cez uvedenie najznámejších slovenských Rusínov doma i v Amerike... Je to dramatická knižka...“
Ján Čomaj: Dionýz Ilkovič – vecne a pútavo

„Pri hrách zaradených do novej sezóny dominuje totiž ako ústredná myšlienka otázka, či súčasná západná civilizácia so svojimi technickými vymoženosťami, dravými ekonomickými praktikami, ako aj inými prejavmi nepripomína to, čo bolo charakteristické pre zanikajúci Rím pred príchodom barbarov. Je to realita, alebo iba maľovanie čerta na stenu...?“
Milan Polák: Nová sezóna v činohre SND

Celý obsah Literárneho týždenníka 29 – 30/ 5015