Literárny týždenník 31 – 32/2015 – odporúčame

„Spolok slovenských spisovateľov má jeden neodpustiteľný hriech, ten je dedičný, má historické, vyše deväťdesiatročné korene. A pácha druhý, lebo má v názve prídavné meno slovenských, čo ho v kozmopolitnej spoločnosti kamsi vysúva. A tá spoločnosť mu pripisuje to, čoho sa sama dopúšťa. Segreguje na základe príslušnosti (národnej). Lebo na Slovensku už dávno nie je ,in‘ byť Slovákom“.
Peter Mišák v rozhovore s Igorom Válkom Dobrá literatúra sa rodí neustále

„Informácia stráca svoje ,telo‘ a jazyk sa používa na základe zakódovaných vzorcov. Digitálne prostriedky prenikli človeku pod kožu, zakorenili sa v mozgu, vkĺzli do jeho vedomia, túžob a imaginácie. Popri tele z mäsa a kostí vzniklo digitálne telo. Obidve telá sa pohybujú v jednoduchom fyzickom priestore, ale s rozličnými dimenziami času a priestoru.“
Pavol Dinka: Esej o posthumánnej budúcnosti: Nástrahy digitálneho veku

Otázne je, či je dnes aj Británia vstave oceniť radikálneho lídra, ktorý zásadným spôsobom zadefinuje nový obsah ľavicovej politiky. Na to si budeme musieť nejaký čas počkať, ale je možné, že aj voľba Corbyna za lídra labouristov je súčasťou globálneho trendu, keď unavený krotký euroľavicový hlavný prúd striedajú autentickí ľavičiari, čím vracajú ľavici jej príťažlivosť a novú dôveryhodnosť.
Roman Michelko: Corbynova liečba Labouristickej strany

„Napokon, nič vážne sa nestalo: asi sto odporcov obrneného amerického transportu zablokovali na hraničnom priechode v Brodskom ťažkoodenci, a tak dve desiatky sympatizantov NATO mohli mávať zástavami USA na pozdrav americkým chlapcom bez úhony.  Obrnené bojové vozidlá Styker či terénne vozidlá Humvee (dnes už aj vo výzbroji Islamského štátu) mohli po tomto uvítaní na Slovensku nerušene jazdiť po diaľnici, veď by bolo smiešne, ak by pre vojenské transportéry platili európske emisné kvóty či slovenské nariadenia o diaľničných známkach. Zvykajme si.“
Ľudovít Števko: Bájka o jednom vojenskom cvičení

„Načo sú tisíce ,jalových‘ agentov (príslušníkov, špecialistov a pod.) bojujúcich s terorizmom v štátoch NATO a prečo absentujú pri boji s organizovaným zločinom, keď vlna utečencov vraj hrozí väčším nebezpečenstvom rozvrátenia západnej civilizácie ako terorizmus? Slaboduché NATO však ďalej len straší – s utečencami idú aj teroristi. A má naporúdzi aj zlovestný údaj – do Európy prišlo v tejto vlne až asi 4 000 bojovníkov IŠ.“
František Škvrnda: Sýrska kríza a utečenci

„Filmový dokument, zmiešaný s príbehom-fikciou, je pôsobivou výpoveďou o zápase so životnou beznádejou. V tomto ohľade sa prihovára aj životnej skúsenosti mnohých ľudí dnešného komplikovaného sveta s jeho sociálnymi nerovnosťami a neprávosťami.  Teda aj nášho sveta. Tlmenosť, striedmosť, jemný humor a vecnosť takejto výpovede je nielen filmársky koncízna, ale aj ľudsky dojímavá a strhujúca.“
Milan Polák: Autentická dráma o jednom z nás, o beznádeji, ale aj nádeji. Slovenský film Ivana Ostrochovského Koza získava obdiv sveta
(Súvisiace - Gabriela Rothmayerová: Zabiť – pre život)

 „Na Slovensku sme svoju potravinársku sebestačnosť vymenili za ,plechový‘ automobilový priemysel, čo z hľadiska budúcnosti krajiny je veľký hazard. Nevieme ešte doceniť význam zdravej pitnej vody pre človeka, zvieratá, rastlinnú výrobu a celú prírodu. Podobne si nevieme doceniť pôdu, ktorú lacno predávame zahraničným podnikateľom, prípadne úrodnú pôdu – černozem – bezhlavo zastavujeme skladmi, výrobnými halami či obytnými domami.“
František Mach: Slovenský vidiek treba podporovať! Názor poľnohospodárov na aktuálne otázky alebo Traumy ponovembrového vývoja

„Na priečelí Apolónovho chrámu v starom Grécku bol nápis: ,Poznaj sám seba!‘ Nad východom si návštevník prečítal ďalší príkaz: ,Svet prenechaj bohom!‘ Zdá sa však, že cesta pomedzi chrámové stĺpy ľudí nepoučila – dodnes venujú viac pozornosti svetu, hmote, už menej sebe.“
Viera Švenková: Veď sa poznáme

„Kniha Kolaps a jeho dôsledky však nie je všeobecným spisom z oblasti politickej filozofie, ale ekonomickou štúdiou o situácii na finančných trhoch, ich vývoji, príčinách nestability a dôsledkoch na hospodárstvo a spoločnosť. Vzhľadom na tematické pole, ktoré postihuje, by si vyžadovala širšiu diskusiu.“
Martin Klenko: A. Farlow: Kolaps a jeho dôsledky
(Súvisiace - Marián Vitkovič: Andrew Farlow – Kolaps a jeho dôsledky)

Celý obsah Literárneho týždenníka 31 – 32/2015