Literárny týždenník
33 – 34/2015

Počet zobrazení: 2857

„Každému súdnemu človeku, ktorý si ctí svoj národ, je jasné, že úsilie niektorých Slovákov, skupín a síl obnoviť značku Made in Czechoslovakia, obchodnú značku zaniknutého a neexistujúceho štátu, je vedomou zradou záujmov vlastného národa a suverénnej samostatnej Slovenskej republiky. Tak to vnímajú a prezentujú aj racionálni Česi, Rakúšania a ďalší sa výsmešne pýtajú, či vlastne Slováci vedia, čo sú a čo chcú? To nás veru nectí...“
Ladislav  Lysák, predseda Slovenskej ekonomickej spoločnosti – Nezávislého združenia ekonómov Slovenska v rozhovore s P. Dinkom: Suverenita Slovenskej republiky – posvätný záväzok pre každú vládnu garnitúru

„... náš zápas o Klub slovenských spisovateľov a o budovu Domu slovenských spisovateľov na Laurinskej 2 v Bratislave, ktorej je SSS 50-percentným spoluvlastníkom, je zápasom o hodnoty, tradície, o kultúru, a z toho hľadiska je dôležité žiadať, aby sa Klubu slovenských spisovateľov vrátila pôvodná funkcia, aby budova Domu slovenských spisovateľov bola pamiatkovo chránenou, aj napriek úsiliu developerských či investorských síl, ktoré to znemožňujú, alebo napriek tomu, že úradníci nedocenili hodnotu budovy.“
Štefan Cifra, Ondrej Šabík: Zvádzame zápas o hodnoty, tradície a kultúru. Zachráňme Klub slovenských spisovateľov a budovu Domu slovenských spisovateľov!

„Nárast majetkovej nerovnosti azda najvýraznejšie poškodzuje uplatňovanie  všeobecne proklamovaného a stále platného politického princípu rovnosti všetkých členov občianskej spoločnosti. Pritom stredná spoločenská vrstva, ktorá by mohla tento stav nerovnosti zmierniť či vybalansovať aspoň v štádiu uplatňovania približne rovnakých štartovacích možností, sa podľa všeobecne známych údajov v ostatných troch desaťročiach citeľne vytráca. Naproti tomu štartovacie možnosti a predpoklady príslušníkov patriacich k hornému jednému percentu sú vďaka nahromadenému a ustavične rastúcemu bohatstvu už od narodenia zabezpečené na najvyššom možnom luxuse.“
Ján Lazar: Majetková nerovnosť vo svete: Hrozba pre našu civilizáciu

„Vystúpenie prezidenta USA trvalo okolo 40 minút a ruský a čínsky prezident hovorili zhruba po 25 minút. (Pre zaujímavosť doplníme, že najdlhšie vystúpenie na VZ OSN v celej histórii tejto organizácie mal zatiaľ v roku 1960 kubánsky prezident Fidel Castro, ktorý rečnil 4 hodiny a 29 minút.)“
František Škvrnda: Jubilejné (70.) Valné zhromaždenie OSN

„Paradoxom tejto konkrétnej americkej snahy vplývať na rozhodnutia slovenskej vlády je skutočnosť, že Spojené štáty sa nikdy neriadia tým, čo odporúčajú iným krajinám. Alebo povestná tisíce kilometrov dlhá a päť metrov vysoká železná opona na hraniciach s Mexikom je pre svet príkladom „zabezpečenia humanitárnych potrieb“ migrujúcich Mexičanov?“
Ľudovít Števko: Časovaná bomba migrácie

„Na Islande si povedali, že takéto bankovníctvo nechcú, že už ďalej nemienia byť rukojemníkmi nenásytných bankárov. Skoro by sa dalo povedať, že je to príklad hodný nasledovania; problém je v tom, že to, čo urobili na Islande, je príliš revolučné na to, aby to silná finančná a banková loby tolerovala aj inde ako na tristotisícovom ostrove uprostred Atlantiku.“
Roman Michelko: Island odštartoval revolúciu v bankovníctve

„Septembrové babie leto nám prináša svoje pekné rozmary, medzi ktoré nepochybne patrí nielen 70-ročné životné, ale povedzme si, aj významné kultúrne jubileum Kamila Peteraja. Autor je svojím spôsobom unikátny kultúrny univerzálny tvorca, ktorého sa zmocnila predovšetkým populárna hudba, lebo v nej bol najviditeľnejší ako interpret, textár, dramaturg, scenárista, organizátor a rozhľadený umelec.“
Anton Blaha: Lyrik s mladíckym pohľadom

„Samuel Vanko rád ponúkol Ľudovítovi pohostinstvo v dome svojich rodičov, ktorí bývali v Dolnej Striebornej ulici. Samuelov otec bol remeselník – debnár, svoje remeslo vykonával vo vlastnom dome so záhradou. Svedectvo o jeho vyše mesačnom pobyte poskytol Michal Bothár v Národných novinách z roku 1911. Bol to synovec Samuela Vanka, ktorý sa o Štúrovom pobyte v meste dozvedel od svojej matky Zuzany, Samuelovej sestry.“
Jana Borguľová-Hornomičinská: Banská Bystrica v živote Ľudovíta Štúra

„Nikto si už nepamätá, že boli rady aj na knihy. Keď vyšlo náročné filozofické dielo, napríklad gréckeho filozofa, človek sa musel postaviť do radu pred kníhkupectvom už na svitaní. Náročné knihy vychádzali v päťtisícovom náklade a rýchlo sa vypredali – kupovali ich učitelia, lekári, inžinieri, inteligencia zo všetkých spoločenských oblastí. Aj dnes, keď máme svoj štát, vychádza veľa závažných kníh osvetľujúcich historické deje a postavy – no knižnice nemajú peniaze na nákup, radšej si obstarajú ženské romány, ktoré horlivé čitateľky tak obľubujú, veď treba číslami dokazovať návštevnosť!“
Viera Švenková: Podhubie kultúry

Celý obsah Literárneho týždenníka 33 – 34/2015

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984