Literárny týždenník 35 – 36/2015

„Najväčší problém vidím v tom, že sa umelo vytvorila  akási bariéra medzi generáciami. Že mladosť je kvalita, automaticky „in“ a staroba, respektíve skúsenosť „out“. Tento princíp povrchného posudzovania je umelo a cielene nastavený.  Pretože vymazaním prirodzeného dialógu, kontinuity, vyvstáva možnosť modelovať nastupujúcu generáciu nanovo „bez koreňov“, čo určite mnohým ideológiám vyhovuje.
Básnik Boris Brendza, šéfredaktor časopisu Dotyky a vysokoškolský pedagóg v rozhovore s Margitou Ivaničkovou: Umelá bariéra medzi generáciami

„Pred časom som sa v istom denníku stretol s článkom o „preceňovaných“ osobnostiach v dejinách Slovenska. V starších dejinách to majú byť Cyril a Metod (vraj nezanechali stopu v ďalšom vývoji!) a Svätopluk (etnicky vraj nepatrí Slovensku). Podobne ako v politike aj vo „výklade“ histórie je nemálo „znalcov“ všetkého a o všetkom. Historická problematika sa im zdá až priveľmi jednoduchá a jednoznačná.“
Alexander T. Ruttkay: O osobnostiach v starších dejinách územia Slovenska

„Nečakanou akciou, ktorá prekvapila vojenských odborníkov a na Západe aj znepokojila, bol 7. októbra útok strelami s plochou dráhou letu 3M14 komplexu Kalibr. Štyri lode Kaspickej flotily vystrelili na 11 objektov islamistov celkom 26 striel. Zasiahnutie stanovených cieľov potvrdilo vysokú efektívnosť použitia tejto zbrane aj na veľkú vzdialenosť.“
František Škvrnda: Ruský vojenský zásah v Sýrii

„Vynára sa ťažko riešiteľný rébus. Prvý, ten lepší variant môže vyzerať nasledovne: ak sa kríza prehĺbi a dostane sa na grécke dno globálnej úrovni, ľavicové riešenia budú musieť prijať aj oligarchické štruktúry ako tak prijateľné riešenia. Druhým variantom je revolúcia – pokojná, či násilná? Ukazuje sa však, že najväčším úskalím liberálnej demokracie je skutočnosť, že pri extrémne nevyváženom a selektívnom verejnom diskurze je takmer pravidlom, že nevyhrávajú najlepšie alternatívy, lež mediálne najvykričanejšie.“
Roman Michelko: Limity oligarchickej demokracie

„Angela Merkelová oľutovala, že pozvala do Nemecka 800 tisíc migrantov, a nenápadne zmĺkol predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz s výučným listom predavača kníh, ktorý sa donedávna vyhrážal použitím sily proti štátom, ak sa v otázke utečeneckých kvót nepodriadia „záujmu spoločnosti“. Pomaly sa rozbieha plán návratu ekonomických migrantov a začína sa rokovať s Tureckom, odkiaľ do Európy nekontrolovateľne prúdia utečenci z tamojších táborov. Neskoro, ale predsa sa prijímajú aké-také opatrenia na zamedzenie emigrantskej masy do Európy.“
Ľudovít Števko: O túlavých psoch, ohováraniach a migračnej kríze

„Na Slovensku ... vznikol – mimo oficiálne podporovanej scény, zato s donátormi zo súkromnej scény – mimoriadne vydarený muzikál o Fride Kahlovej. Jej život  a utrpenie, láska i nadanie sú odkazom pre  ľudí bez rozdielu kontinentov a hraníc. Osobnosti kultúry vždy nesú so sebou nielen ťarchu svojho diela, ale aj výnimočného osudu. Frida bola takou osobnosťou. Vedela nielen maľovať, ale aj milovať, nenávidieť a odpúšťať.“
Terézia Ursínyová: Muzikál Frida – maľovať a milovať

„Ľudia, ktorí sa ocitli bez strechy nad hlavou, hľadajú často útočisko a podporu vo veľkých mestách. Napríklad v Bratislave podľa odhadu žije 3 000 – 3 500 bezdomovcov. Práve týmto ľuďom (zjavným a skrytým bezdomovcom) a ľuďom v núdzi (potenciálnym bezdomovcom) sú určené sociálne služby krízovej intervencie, medzi ktoré patrí nízkoprahové denné a integračné centrum, nocľaháreň a útulok.“
Imrich Bariak: Bezdomovci v Bratislave sa majú kde vyspať i najesť

„Nie je mi ľahostajný osud súčasného sveta. Každý však musí začať od seba. Človek starne, usilujem sa z toho nezblázniť, zachovať si humor, nadhľad, šarm... vlastnú tvár, nie iba jej blednúci tieň. Som zberateľka zážitkov, ktoré mi nemôže nikto vziať, materiálne veci nie sú pre mňa dôležité. Ako hovorí môj drahý 88-ročný otec: ,Na druhý svet si nič neodnesiem.“ A za žiadnou rakvou ešte nikdy neviezli kamióny majetok.“
Eva Pavlíková, členka nitrianskeho hereckého súboru Divadla A. Bagara v Nitre v rozhovore: Očkovaná láskou k divadlu

„Silná stránka Tarnasovho textu, ktorou je rozsiahle zdokumentovanie dejín západného myslenia, predstavuje zároveň slabší aspekt jeho knihy. Napriek jej rozsahu autor postihol len tie najzákladnejšie historické udalosti, osobnosti európskeho myslenia a s nimi spojené filozofické reflexie.  R. Tarnas sa prakticky nezaoberá  politickou filozofiou, pričom sa len veľmi latentne venuje jednému zo zásadných konfliktov, ktorý sa odohráva medzi individualistickým a holistickým prístupom.“
Martin Klinko: Užitočný edukačný materiál. Recenzia knihy Richarda Tarnasa: Vášeň západnej mysle

Celý obsah: Literárny týždenník 35 – 36/2015