Reklama
Reklama

METAMORFÓZY

Z nových veršov
Počet zobrazení: 1132


METAMORFÓZY PAMÄTE
 

po čase som roztvorila uzavretú izbu pamäti:
na pokožke izbovej steny horúca ihla spomienky
preštepuje praskliny na pevné švíky minulosti...
 

z pukliny pavučinového muriva a vápennej nátierky
preblysnú i malebné obrazy rozšafných dôverností:
secesná obdoba maliara Muchu z parížskej tvorivosti...
 

s oživenou aurou pamäte, v šere nočného prísvitu,
na klaviatúre obločnice skúšam virtuálnu skladbu
Mahalie Jackson sťa vynovenú mesačnú sonátu...
 

melódia precíteného jemnocitného gospelu
s podtextom baladického náteru dávnych snov,
s dôvernosťou našich tajných ľúbostných listov,
po našej rozluke, skryli sa do zátišia domu...
 

v precitnutí mysle, zo závratných hlbín pamäte,
scelená hudbou vrátila som sa do zátônia izbice;
z preschnutej klaviatúry drevenej okenice
začul sa spirituálny blues veternej spovede...
 

 

METAMORFÓZY VZDORU

 

srdce sa mi už dávno zbavuje prázdnych sľubov,
ako strom vyschnutých, mŕtvych listov...

 

do môjho okna snivé oči luny nepozerajú,
ani sa obmenou dúhových farieb neobnovujú...

 

po zarastenom chodníku vytúžených nádejí,
rútia sa neisté, melancholické týždne a dni,
s urputne uponáhľaným nezdolným časom...

 

keď v priezračných a často potrhaných snoch
zabúdam na mnohé neprekonané cesty životom,
na ohnutom, ale pevnom kosáku túžby,
prevísam sťa zrelý žitný snop...

 

večer zo vzdoru žnem žiarivé hviezdy
a noc prebdiem s milencom – mesiacom...

 

 

METAMORFÓZY MORUŠOVÉHO LISTU

 

včera ma prekvapil list z neznámych krajov,
list priezračný, šedivo vetchý, pohľadne milý;
s pečiatkou putovania na konci ďalekej cesty,
na rebre drevenej okenice záchytne previsol...

 

na prašnej ceste slnkom i smädom skúšaný,
do môjho okna bláznivým vetroňom hodený,
možno z púštnej páľavy ku mne vyslaný,
pri mne sa pristavil, ošumelý morušový list...

 

...sťaby ho niekto blízky na cestu poslal
a pozdrav z neznáma ku mne zaslal...

 

bol to pozdrav milý a veľmi vzácny,
list morušou podarovaný...
 

 

MIESTO V SIETI

 

Postupne vyschýnam a splývam s tvárou zeme,
Vyprahnuto vibrujem sťa suchý morušový list;
List, ktorý časom prevezme moju podobu a tvar,
Bude mať vráskavú, jemnú pleť mojich rodičov,
Pohľadne sa odtlačí i do herbára zeme...

 

Vsunutý do priehlbne hliny, sťa stará rytina,
Na svet sa bude pozerať už iným pohľadom:
Zo zeme dobre vidno na veci malé, ale i veľké;
Všetci si nájdeme časom svoju podobu a tvar,
Máme tam i pomerné miesto v hustote siete...

 

Zatiaľ som pevný lievč na listovej rebrine,
Možno ma z nej vietor zajtra odveje...

 

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama