Reklama
Reklama

Morálka súčasnosti - Bože, ako hlboko som klesla

Počet zobrazení: 1680

Každá spoločnosť, aj tá prednovembrová, vyznávala určité morálne hodnoty a mala svoje morálne normy. Len v tej dnešnej nič neplatí, nič jej nie je „sväté“. Táto primitívna kapitalistická pseudodemokracia neuznáva a ani nemá žiadne hodnoty, morálku ani jej pravidlá a etické normy. Chýba jej morálny kódex, na rozdiel od socializmu, ktorý sa riadil istými spoločensko-etickými normami, ktoré boli známe ako Morálny kódex budovateľa komunizmu. Ten sa, mimochodom, v mnohom, nie náhodou, podobal na Desatoro božích prikázaní a prispel ku kultivácii vtedajšej spoločnosti. 

V dnešnej spoločnosti nie je určené, čo je morálne a čo nie. Každý si robí v rámci bezbrehej demokracie, čo len chce. Netýka sa to len bežných ľudí, ale, žiaľ, v oveľa väčšej miere vidieť výkričníky amorálnosti u značnej časti politikov, biznismenov, umelcov a novinárov. Treba si však uvedomiť, že režim bez morálky, ako je práve tento náš, nemá z dlhodobého hľadiska žiadnu šancu prežiť. Možno preto treba oprášiť Cicera: „Načo sú nám dobré zákony, keď chýba morálka.“
 

Morálny úpadok sa prehĺbil po novembri 89
 

Nič tak nevystihuje súčasný stav v spoločnosti, morálke, kultúre a médiách ako slová Borisa Filana: „Pamätajte si, raz príde doba ... a budeme sa za seba skutočne hanbiť ... ako nás pár zvrhlíkov dostalo k médiám, ktoré sú žumpa plná zvratkov.. .ale my sme spolupáchatelia tohto hnusu ... My s nimi ochotne kolaborujeme tým, že to pozeráme, počúvame, čítame a kupujeme.“ Ta prestaňme mlčať a byť tupou masou naivných, zmanipulovaných hlupáčikov.

V súčasnej spoločnosti prevláda konzumný spôsob života. Pre mnohých sú peniaze najvyššou a takmer jedinou hodnotou, keď ľudia hľadia často len na seba a svoj prospech. Kapitalizmus, ktorý prežívame, je postavený na individualizme a súkromnom vlastníctve. Preto tá honba za úspechom, kariérou, za majetkom a peniazmi, nehľadiac na rodinu, priateľov a ani na morálku.

Po politickom a ekonomickom prevrate novembri 1989 sa výrazne zvýšila kriminalita vo všetkých jej oblastiach. Rástli počty vrážd a samovrážd i lúpežných prepadnutí. Rozkvitá prostitúcia, pedofília i detská pornografia. Výrazne vzrástla i ekonomická kriminalita, zvlášť krátenie daní. Spoločnosť zasiahla, takmer vo všetkých oblastiach, korupcia. Alkoholizmus a ešte viac drogová závislosť je trvale na vzostupe a nik ju nevie zastaviť. Sprievodným javom sú bezdomovci, rozvrátené manželstvá, pokles pôrodnosti, učitelia bez autority a šikana už medzi deťmi. Jednoducho, človek človeku je vlkom. Štatistiky síce varujú, ale takmer nik si ich nevšíma a najmä nekoná.
 

Úbohosť morálky v politike
 

Najbiednejšia morálka je vo verejnom živote a v politike, a preto sa jej mnohí ľudia stránia. Dala by sa charakterizovať mottom: Bože ako hlboko som klesla. Pritom práve verejný život by mal byť príkladom morálky, práva, bezúhonnosti a skutočnej služby ľuďom. Morálka je priam katastrofálna u viacerých najvyšších ústavných činiteľov. Nebudem uvádzať ich mená, lebo sa mi pri nich dvíha žalúdok, ale každý si ich môže dosadiť, ako v krížovke. Možno začať s bývalým prezidentom, ktorý celý čas svojho pôsobenia robil hanbu Slovensku. Je to známy úžerník, ale i preukázateľný pozemkový, daňový i volebný podvodník. Napriek tomu zakladá stranu Za ľudí, samozrejme, možno odôvodnene predpokladať, len za tých svojich. Oveľa lepšie to nie je ani v prípade novej prezidentky, ktorá sa stala po zopár dňoch vo funkcii medzinárodnou celebritou. Od začiatku klamala o svojej odbornej praxi i skládke odpadu. V predvolebnej kampani využívala pofidérne financie a je tiež dôvodne podozrivá z volebného podvodu. Vlastenectvo je pre ňu neznámy pojem a hodnoty, ktoré uznáva, sú pre väčšinu neprijateľné. Preto ju volila len necelá štvrtina naivných občanov a my ostatní s tým musíme žiť. To táto pani nám má byť príkladom?

Morálka nie je lepšia ani u bývalých predsedov vlády, veď „otec národa“ je spájaný s únosom prezidentovho syna, pochybnými amnestiami a divokou privatizáciou. Železničný výpravca z východu zase s Gorilou, predajom zlatých vajec slovenskej ekonomiky, antisociálnou politikou a otáznym financovaním SDKÚ. Najväčší smerák s bývaním u podvodníka Bašternáka a štátnou radkyňou Troškovou, prepojenou na Vadalu. Ešte horšie je to u ministrov, keď dvaja z SNS-ky sedia v base za podvody pri nástenkovom tendry. Slizák, ako ho viacerí vlajú, bývalý riaditeľ Markízi, minister a predseda ANO, je stíhaný za údajnú objednávku vraždy a podvod so zmenkami. O úrovni morálky svedčí i odpočúvanie kde koho, ktoré protizákonne nariadil minister z Kauflandu.
 

Cirkus v parlamente
 

Politický matador Béla Bugár to vyjadril slovami, „tento parlament je najhorší od Mečiarových čias“. Nemá však pravdu, je totiž najhorší v celej parlamentnej histórii Slovenska. Ľudia si oddýchnu len cez prázdniny, keď parlament nezasadá a tak žiadna katastrofa Slovensku nehrozí.

Veľmi podobné, ako u prezidentov a členov vlády je to u poslancov NR SR, na čele so šéfom parlamentu, známym kapitánom s jeho nezabudnuteľnými bonmotmi a nápadmi hraničiacimi s rozprávkovou ríšou. Avšak bezosporu najväčším cirkusovým šašom je trnavský frajer a podvodníček. Tento „pán“ poslanec, ktorého najväčšou zbraňou sú vulgarizmy najhrubšieho zrna, špinenie všetkých a všetkého, konšpirácie každého druhu, je neriadenou strelou, ktorá s vysokou pravdepodobnosťou uletela z psychiatrickej liečebne. O morálke tiež káže multiotecko, ktorý má desať detí s ôsmimi ženami a mafiánske styky z mladosti. Človek z eštebáckych zoznamov ,čo nosil budajku, si sedí v parlamente, kam sa dostal vždy len na chrbtoch iných strán a nerobí nič iné, len kritizuje, kádruje súčasnú koalíciu. Podobne je to u užívateľa a propagátora drog, okuliarnatého bradáča, zastávajúceho homosexuálov, ich manželstvá a nimi adopcie detí. Tento pán má podľa morálky progresívcov kvalifikáciu na ministra školstva. Takto by sa dalo pokračovať ďalej s väčšími či menšími morálnymi „autoritami“ v našej politike.

Možno treba spomenúť aj niektoré zasadnutia Národnej rady SR, ktoré pripomínajú skôr tragikomédiu, ako zasadnutie najvyššieho zákonodarného zboru. Neraz sa približujú ku krčme štvrtej cenovej skupiny, keď v diskusii a faktických poznámkach padajú vulgarizmy, urážky a nadávky. Svojich kolegov vyhlasujú za zlodejov, mafiánov a posielajú ich do basy či na psychiatriu. Podľa správania viacerých z nich by do tej poslednej inštitúcie aj viacerí patrili.
 

Morálka v duchu Kočnera a tých nových
 

Aktuálne vystupuje do popredia morálka politikov v súvislosti s kauzou Kočner a Zsuzsová. Komunikácia niektorých poslancov je nielen zvrhlosťou v podobe maznáka či miláčika, ale pravdepodobne súvisí aj s ovplyvňovaním politiky, polície, prokuratúry a súdov. Dôkazov a faktov je síce málo, ale pochybnosti, ktoré nie sú vyvrátené je veľa.

Okrem starých, máme i nové príklady v morálke politikov, ktorí ešte len nastupujú. Samozvaný budúci „premiér“ sa vystatuje užívaním drog a propaguje ich medzi mládežou. Ponižuje nie len starých, ale aj manuálne pracujúcich a tých menej majetných. „Vyspelí“ poľnohospodári kydajú hnoj pred úrad vlády či do základov stožiara pre slovenskú vlajku. Hlavný farizej z KDH zamuruje obchod, robí si reklamu s hnojom a vyjadruje sa ako gauner. Nie sú mu sväté ani slovenské symboly a dokonca je ochotný vymeniť kresťanské hodnoty za liberálne, len aby sa dostal ku korytu.
 

Príklady a vzory našich budúcich vládcov
 

To sú skutočné „príklady“ pre občanov i mládež. Mnohých z nich médiá tzv. hlavného prúdu dokonca preferujú a robia z nich celebrity. Väčšina týchto amorálnych ľudí svoje zlyhania ospravedlňuje, ba niektorí ich vydávajú za hrdinstvo či súčasný trend. Preto sa nemožno čudovať, že občania strácajú dôveru nie en v politické strany, políciu i justíciu, ale dokonca i v samotný štát, keď v ňom vládnu takéto kreatúry.

Zarážajúce je i to, že tieto „osobnosti“, chcú uchopiť moc a vládnuť, lebo ONI sú tými pravými spasiteľmi Slovenska. V normálnej, vyspelej a demokratickej spoločnosti by takíto ľudia a ich strany boli natrvalo diskvalifikovaní a diskvalifikované nielen z politického, ale i spoločenského života. To len u nás je naozaj možné všetko. Možno je najvyšší čas, aby sme si pripomenuli slová Júliusa Fučíka pred popravou „Lidé, bděte!“ a konečne sa spamätali.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama