Nehaňte hokej náš

Prakticky celý svoj život sa zaujímam o šport. Do svojich štyridsiatich rokov som aktívne hrával futbal. Po štyridsiatke až dodnes každý utorok v telocvični a párkrát do roka na veľkom ihrisku stále naháňam to kožené čudo. Šport sa pre mňa stal nielen nevyhnutnou, ale aj veľmi príjemnou súčasťou môjho života. Naučil ma znášať dôstojne prehry, ale aj radovať sa z víťazstiev. Samozrejme, že okrem futbalu si dnes rád pozriem aj iné športy a teším sa z každého úspechu slovenských reprezentantov. Pritom si uvedomujem, že dosiahnuť dnes úspech, je mnohokrát veľmi náročné, zložité a aj finančne nákladné. Dnes už nestačí na presadenie sa len talent. Ak sa ten talent nepodchytí už v detských rokoch, ťažko sa potom niečo dobieha.

Kresba: Ľubomír Kotrha

Rovnako ako drvivú väčšinu Slovákov aj mňa mrzeli výkony a prehry našich hokejistov na majstrovstvách sveta. No viac ma mrzia prestrelky zodpovedných za tento stav. Všetko mi to pripomína našu politiku. Aj tu mnohokrát politici veľmi ľahko obviňujú tých druhých a vynášajú ortieľ. Namiesto toho, aby sa emócie nechali schladiť, všetko sa hodnotilo z chladnou hlavou, začínajú padať obvinenia. Iste, boli sme zvyknutí na iné výsledky aj iné postavenie nášho hokeja. No určite dnešný stav nezavinili ani terajší tréneri, hráči a funkcionári. Keby to bol len problém trénerov a funkcionárov, tak sa to dá všetko veľmi ľahko ich výmenou vyriešiť. No, žiaľ, problém je niekde úplne inde a oveľa hlbší. Nikto neuverí tomu, že hráči a tréneri tieto majstrovstvá odflákli. Každý športovec a tréner sa na takomto podujatí chce ukázať v najlepšom svetle, lebo to nie je len reprezentácia krajiny, ale tu sa pre mnohých buduje aj ich športová kariéra. Takže summa  summarum, tu ten problém asi nie je. Aj keď určite všetci dobre vieme, že padnú hlavy trénerov, lebo, samozrejme, treba niečo spraviť.

No ak sa na to trošku triezvejšie pozrieme, tak minimálne dobrých pár rôčkov si budeme musieť zvyknúť na to, že na tú hokejovú elitu už proste nemáme. Zaspali sme trend i vývoj, a to nielen v hokeji. Je síce pravdou, že sem tam hlavne v individuálnych športoch sa nejaká športová hviezda nájde (Sagan, Cibulková, Tóth...) Horšie je to už v športoch kolektívnych, kde hviezd na úspech treba viac. Slovensko jednoducho podcenilo športovú výchovu či prípravu mládeže. Dnešná mládež možno aj kvôli nesystémovému školstvu nemá patričný vzťah k športu. Sčasti je to možno aj dobou, počítačovou technikou či jednoduchším druhom zábavy. No a je tu aj iný problém, závažnejší, finančný. Dnes už nie je šport lacnou záležitosťou a špičkový, to už ani nehovorím. Ak teda hovoríme o hokeji, tak si myslím, že mnoho detí možno aj talentovaných, nemá šancu kvôli financiám začať hrávať hokej. Takže ten výber sa zúži len na tých, čo chcú a majú na to peniaze a to, žiaľ, nemusia byť tí najtalentovanejší.

To napokon vidíme aj dnes, koľko našich mladých hokejistov hrá napr. v NHL. Boli časy, a to nebolo tak dávno, keď sme mohli postaviť celý národný tím z hráčov hrajúcich v najlepších svetových ligách. Dnes ich hrá už len zopár, aj to len väčšinou v tretích či štvrtých formáciách.

Určite treba nielen k hokeju, ale aj športu ako celku, zmeniť prístup aj filozofiu. Máme svoje tradície, máme dobrých i skúsených odborníkov aj talentované deti. Tu treba začať. Nepotrebujeme ani drahých zahraničných trénerov či odborníkov. Mnohí, čo by dokázali podvihnúť úroveň športu, žijú medzi nami. Treba ich len osloviť, dať im príležitosť a dôveru, aby mohli realizovať svoje predstavy. Je to určite lepšia cesta, ako vzájomne sa obviňovať, znevažovať a zbavovať sa zodpovednosti.