Reklama
Reklama

O rozvoji vidieka a potravinovej bezpečnosti (1)

Anketa NORVT v Modre a Vidieckeho parlamentu Slovenska
Počet zobrazení: 1642

Nezisková organizácia rozvoja vidieckej turistiky v Modre spolupracovala s Vidieckym parlamentom Slovenska pri zabezpečení ankety o rozvoji vidieka a potravinovej bezpečnosti. V súvislosti s Programom obnovy EÚ i dôsledkami epidémie COVID-19, organizátori oslovili osobnosti, kvalifikovaných odborníkov aby sa vyjadrili k uvedeným problémom. Vybrali sme relevantné odpovede ako podnety pre politikov pri príprave reforiem v agrárnom sektore na Slovensku. Anketu spracoval Rudolf Haspra.

Súbor respondentov v abecednom poradí:
Ing. Peter Baco, PhD., bývalý minister pôdohospodárstva SR (1992 – 1998), poslanec Európskeho parlamentu (2004 – 2009),
Ing. Mária Behanovská, riaditeľka Vidieckeho parlamentu,
doc. Ing. Gejza Blaas, CSc., sociológ vidieka a agrárny ekonóm, emeritný riaditeľ VÚEPP v Bratislave (1999 – 2008),
PhDr. Stanislav Buchta, PhD., sociológ vidieka a agrárny ekonóm,
Ing. Pavol Delinga, CSc., agrárny ekonóm a poslanec NR SR (1994 – 2002),
Ing. Róbert Dohál, PD Krakovany,
Dr. h.c. prof. Mária Kadlečíková, CSc., prorektorka SPU v Nitre (1985 – 1990), podpredsedníčka vlády SR pre európsku integráciu (2001 – 2002), stála predstaviteľka SR pri FAO a podpredsedníčka Výkonného výboru pre poľnohospodárstvo Európskej kancelárie FAO (1993 – 1997),
Ing. Jozef Gálik, PhD., Ing. Zuzana Chrastinová, Ing. Dagmar Matošková, PhD., analytici VÚEPP v Bratislave,
Ing. Ladislav Lysák, DrSc., predseda Nezávislého združenia ekonómov Slovenska,
Ing. František Mach, CSc., riaditeľ NORVT Modra,
Arpád Matejka, dipl. technik, OZ Za obrodu národa, Trnava,
Ing. Silvia Matúšová, PhD., bývalá pracovníčka Úradu vlády SR, pedagóg VŠ ekonómie a manažmentu verejnej správy, Bratislava,
prof. Ing. Štefan Mihina, PhD., riaditeľ SAPV,
prof. Ing. Peter Patúš, PhD., riaditeľ Švajčiarsko-slovenského združenia CR, Banská Bystrica,
Ing. Vojtech Tĺčik, PhD., podnikateľ, Potravinársky komplex Nielen ovocie..., Podkylava.

 

1. Ako hodnotíte súčasnú úroveň produkčnej výkonnosti poľnohospodárstva SR a jeho ekonomické výsledky? Ako hodnotíte produkciu a výsledky  potravinárstva?

 

PETER BACO: Súčasná úroveň produkčnej výkonnosti poľnohospodárstva ukazuje, že poľnohospodári a potravinári SR sa prispôsobili útlmovým agrárnym politikám po roku 1998. Optimalizovali svoje podnikanie v trhovom prostredí SR. Redukovali neefektívne odvetvia, optimalizovali náklady intenzívnou a hromadnou výrobou. Bohaté štáty poskytujú svojim farmárom, okrem vyšších podpôr z fondov EÚ, aj národné podpory niekoľkonásobne väčšie, ako sú v SR. V SR máme najvyššiu DPH na potraviny, nemáme úľavy na dani z pôdy, zo mzdy, z odvodov do fondov tak ako v iných členských štátoch EÚ. Horšie konkurenčné podmienky sú hlavnou príčinou slabej produkčnej výkonnosti v agrosektore. Zdvojnásobiť výkonnosť sektoru ako základ potravinovej sebestačnosti SR by malo byť národnou prioritou, ale k tomu bude treba zvýšiť aj finančnú podporu štátu.

MÁRIA BEHANOVSKÁ: Poľnohospodárstvo SR je poznačené trendom úpadku a znižovaním konkurencieschopnosti. Obchodná bilancia agropotravinárskeho zahraničného obchodu vykazuje dlhodobo záporné hodnoty. Žiaľ, surovín vyvážame viac, ako dovážame. Pri hotových potravinách je to naopak. Chýba lepšie technologické vybavenie pre produkciu kvalitnejších a žiadanejších potravín.

GEJZA BLAAS: Oficiálne zdôvodnenie reformy SPP, ktorá zaviedla odviazané priame platby na plochu znelo, že má prispieť k tomu, aby poľnohospodári viac reagovali na signály trhu, aby podpora poľnohospodárstva neprispievala k deformáciám trhu. Výsledok sa dostavil. Sme medzi poslednými v EÚ v produktivite, meranej hodnotou produkcie či pridanej hodnoty na hektár. Je to dôsledok zmeny štruktúry výroby, ktorá sa preorientovala na trhové plodiny s nízkou náročnosťou na prácu i kapitál. Základný rozdiel EÚ oproti SR je v podnikateľskej štruktúre. Po transformácii JRD a privatizácii ŠM sa stali rozhodujúcimi hráčmi kapitálové spoločnosti a ich vlastníci. JRD, ktoré by v duchu družstevných princípov mohli mať aj inú podnikateľskú motiváciu ako maximalizáciu zisku (napr. zamestnanosť členov, podpora miestnej ekonomiky v prospech obce) sa ocitli v menšine.

STANISLAV BUCHTA: Domáca výroba nezodpovedá domácemu dopytu, dochádza k štrukturálnej nerovnováhe. Vyrábame najmä komodity, ako obilniny, repku, slnečnicu a máme výrazný nedostatok domáceho ovocia, zeleniny alebo bravčového mäsa. Odstrániť túto nerovnováhu okrem iného si vyžaduje v krátkej dobe vysoké investície a rozvoj práve v tých sektoroch, v ktorých konkurenčne zlyhávame. Ide väčšinou o odvetvia náročné na ľudskú prácu, ktoré prinášajú veľké environmentálne problémy s likvidáciou odpadov. Potravinársky priemysel nemá dostatočné prepojenie na výsledky vedy a výskumu, čo tiež negatívne ovplyvňuje jeho inovačné schopnosti a posun ku kvalitatívne novým a funkčným potravinám, ktoré si trh žiada.

RÓBERT DOHÁL: Mali by sa sprísniť podmienky správnej farmárskej praxe dodržiavaním agrotechnického striedania plodín. Priamu platbu na plochu podmieniť správnym osevným plánom. Jednoducho, kto bude zásady porušovať, môže si síce siať, čo chce, ale na priamu platbu nemá nárok.

ZUZANA CHRASTINOVÁ: Produkčná výkonnosť poľnohospodárstva má z dlhodobého hľadiska klesajúcu tendenciu. Pozitívne je, že po roku 2000 došlo k jej čiastočnej stabilizácii až k miernemu zvýšeniu. Od roku 2012 prevláda podiel rastlinnej výroby na celkovej výrobe, (je ekonomicky efektívnejšia), ale ubúda pestovanie strukovín, zemiakov, krmovín. Klesá podiel živočíšnej výroby, aj keď v posledných rokoch sa zvýšila a čiastočne stabilizovala. Výpadok živočíšnej produkcie sa dlhodobo kompenzuje dovozmi.

MÁRIA KADLEČÍKOVÁ: Viacnásobné transformačné procesy a krízové stavy v slovenskom poľnohospodárstve sa prejavili v nižšom produkčnom, ekonomickom i ľudskom potenciáli v rastlinnej i živočíšnej výrobe. Potravinársky priemysel zaostáva v modernizácii, inováciách, ale aj v trhovej konkurencieschopnosti. 

LADISLAV LYSÁK: Hodnotová výkonnosť nášho sektoru je výsledkom štruktúrnej politiky v sektore. Podporuje sa orientácia na veľkoplošne pestované produkty rastlinnej výroby a ich export ako surovina bez ďalšieho zhodnotenia. K pozitívam poľnohospodárov a potravinárov patrí zodpovedná politika pri kontrole dodržiavania náročných noriem zdravotnej bezpečnosti domácich potravín.

SILVIA MATÚŠOVÁ: Na pultoch obchodov je maslo vyrobené v Nemecku alebo Poľsku, hoci výrobcov na Slovensku (vo vlastníctve zahraničných vlastníkov) je viacero. Spotrebiteľa mýlia fakty, že hoci slovenská značka výrobku bola zachovaná, je ale predaná zahraničným majiteľom. U časti spotrebiteľov prevláda kritérium nákupu výlučne cena výrobkov. Problémy sú dohody s odberateľmi, obchodnými reťazcami. Chýba celoštátna stratégia podpory poľnohospodárstva, rozvoja vidieka, začínajúcich poľnohospodárov, zeleninárov, ovocinárov a školstva.

ŠTEFAN MIHINA: Slovensko má piatu najnižšiu hodnotu produkcie na hektár poľnohospodársky využívanej pôdy (1 178,40 eur/ha), čo je iba 50 %priemernej hodnoty celej EÚ. Na rovnakom mieste od konca je aj v hrubej pridanej hodnote s 328,90 eur/ha, čo je iba 31% z priemernej hodnoty EÚ. Hrubá produkcia slovenského potravinárstva v prepočte na obyvateľa je najhoršia, iba 33,82% priemeru EÚ a 2. miesto od konca má aj podľa hrubej pridanej hodnoty na obyvateľa, iba 36,09 % z priemernej hodnoty EÚ.

 

2. Opatrenia prijaté v dôsledku pandémie COVID-19 (napr. uzavretie hraníc, obmedzenie obchodu a trhu) zvýraznili význam domácej produkcie potravín pre zabezpečenie ich dostatočnej ponuky pre obyvateľov, potrebnej pre zaistenie potravinovej bezpečnosti štátu. Aký je váš názor na potrebu zvýšenia podielu domácich výrobcov na produkcii potravín, teda zvýšenie sebestačnosti Slovenska vo výrobe  potravín? Aké opatrenia štátu v poľnohospodárstve a potravinárstve by boli podľa vášho názoru potrebné a možné na dosiahnutie tohto cieľa?

 

PETER BACO: Potravinová sebestačnosť štátu je krytie celkovej spotreby potravín v percentách domácou produkciou. V roku 1989 bola celková sebestačnosť 96 % a v komoditách mierneho pásma 104 %. Situácia okolo COVID-19 ukazuje, že štáty s prebytkom nemusia potraviny predať. Podmienky prijatia do EÚ nás diskriminujú dodnes, umelo zhoršili našu konkurencieschopnosť, výkonnosť i sebestačnosť. Podpory v priamych platbách nám EÚ začala poskytovať vo výške 15 % oproti priemeru štátov EÚ-15. Rozdiel sa mal vyrovnať v roku 2013, no ešte v roku 2027 majú byť u nás iba 85 %. Diskriminácia sa presadzuje aj vo vinárstve, cukrovarníctve, v mlieku, používaní agrochemikálií. Žiaľ, aj sami sa diskriminujeme nízkou štátnou pomocou v dotáciách, daniach, úverovej, obchodnej a rozpočtovej politike, zaostávame aj za štátmi V-4. Potravinovú bezpečnosť, produkčnú výkonnosť a strategické ciele zaručí Ústavná doktrína. Platí zásada: nemáš svoju vlastnú a neriadiš sa podľa nej, tak podliehaš agrárnej Doktríne niekoho iného.

MÁRIA BEHANOVSKÁ: Negatívne pôsobenie protipandemických opatrení v oblasti poľnohospodárstva sa prejavuje najmä v potravinárstvom odvetví, kde výpadky môžu ohroziť už aj tak krehkú produkciu a tiež ovplyvňujú nedostatok pracovníkov pri zbere úrody v sadoch a vinohradoch.

STANISLAV BUCHTA: Vzhľadom k silne globalizovanej agrárnej ekonomike súčasná kríza spojená s pandémiou COVID-19 je ideálnou príležitosťou pre posilnenie lokálnej ekonomiky. Potravinová sebestačnosť je v súčasnosti značne spolitizovanou problematikou. Spoločensky významnejšia by mala byť diskusia o potravinovej bezpečnosti než sebestačnosti. Prioritná úloha štátu je z dlhodobého hľadiska zabezpečiť výrobu bezpečných potravín, ochranu spotrebiteľa a plynulé zásobovanie obyvateľstva. Potravinovú sebestačnosť treba posudzovať z viacerých pohľadov. Okrem investícií treba sa orientovať na lokálne ekonomiky podporovaním krátkych potravinových reťazcov a regionálnych trhov.

MÁRIA KADLEČÍKOVÁ: Najmä po prvej vlne pandémie COVID-19 poľnohospodári čelili nedostatku pracovných síl a nedostatočnej podpore zo strany vlády. Je proti záujmom potravinovej bezpečnosti rozdeľovať poľnohospodárov na malých a veľkých a stavať ich tak proti sebe. Poľnohospodárom by sa mali znížiť dane z pôdy, dodržať pôvodné nájomné zmluvy so SPF a rozširovať farmárske trhy.

LADISLAV LYSÁK: Dôsledky COVID-19 jasne zdôrazňujú nutnosť koncentrovať maximálnu pozornosť vlády k zabezpečeniu potravinovej dostatočnosti a zdravotnej bezpečnosti. Zlyhanie v tomto smere môže spôsobiť ďalekosiahle ekonomické dôsledky, spoločenské otrasy aj vonkajšie zásahy voči nášmu územiu.

ARPÁD MATEJKA: Cenovou politikou treba obmedziť znehodnocovanie pôdneho fondu monokultúrou technických plodín a vrátiť sa k diverzifikácii rastlinnej a živočíšnej výroby. Žiadať zrušiť nekalú subvenčnú politiku EÚ v rámci jednotného trhového priestoru bez direktívneho určenia kvót znižujúcich našu konkurencieschopnosť.

DAGMAR MATOŠKOVÁ: V potravinárskom priemysle aj so štátnou podporou treba investovať do najmodernejších výrobných technológií, zvýšiť podnikové výdaje na výskum a vývoj, zavádzať inovácie, zvýšiť koncentráciu bitúnkov, lisovní oleja, mlynov. Mnohí farmári z dôvodu ekonomického prežitia realizujú svoju produkciu v zahraničí za vyššie ceny. Nadprodukcia obilnín a olejnín by mala časť ich pestovateľskej plochy uvoľniť pre zeleninu, ovocie, zemiaky a strukoviny.

ŠTEFAN MIHINA: V prvom rade je nevyhnuté stanoviť dlhodobú štátnu víziu, ktorá na Slovensku absentuje už 30 rokov. Jej súčasťou musí byť aj rozvoj spracovateľov poľnohospodárskych surovín s vysokou úrovňou finalizácie. Vízia musí byť výsledkom celospoločenského konsenzu s rešpektovaním všetkých foriem vlastníctva a rozmanitosti veľkostí výrobných jednotiek.

VOJTECH TĹČIK: Pandémia COVID–19 vyvolala v nás paniku a strach. Podiel domácich výrobkov a sebestačnosť pri výrobe potravín je záujem každého člena pracujúceho v rezorte. Bojím sa, keby sa všetci občania SR rozhodli kupovať len slovenské výrobky, na koľko mesiacov by nám naša produkcia stačila.

(Pokračovanie)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama