Reklama
Reklama

Opozícia na čele so Sulíkom pije „na kožu koaličného medveďa“

(ale medveď veselo behá po Ficovom lese!)
Počet zobrazení: 2413

Parlamentné voľby na Slovensku budú až o dva roky, ale niektorí opoziční politici už teraz deklarujú svoje volebné víťazstvo a v médiách tzv. hlavného prúdu sa objavujú mená budúci predstaviteľov novej exekutívy. Niektoré z uvedených mien vyvolávajú úsmevný otáznik, ako napríklad zmienka o Veronike Remišovej, ktorá by mohla byť ministerkou zahraničných vecí a európskych záležitostí v kabinete Richarda Sulíka – ak treba brať vážne tzv. tieňovú vládu, predstavenú v novembri minulého roku šéfom OĽaNO Igorom Matovičom.

V takomto kontexte opozičná hra na ministrov nepôsobí na voličov, ktorí by chceli hlasovať v roku 2020 proti vláde Roberta Fica, príliš dôveryhodne. Občania predsa poslankyňu Remišovú vnímajú ako radikálnu bojovníčku proti korupcii a podobným nešvárom, a preto môžu očakávať, že bude napr. riaditeľkou Najvyššieho kontrolného úradu SR. Ale keďže pôsobenie súčasného predsedu NKÚ sa končí až v roku 2022, v takom prípade by sa zaiste našla iná zodpovedná funkcia v exekutíve alebo v parlamente, ktorá svojou náplňou činnosti je bližšia doterajším aktivitám Veroniky Remišovej. Je však zarážajúce, že od novembra minulého roku nezazneli pred verejnosťou žiadne zásadné zahranično-politické vyjadrenia Veroniky Remišovej, ktoré by mali občania od nej ako od tieňovej ministerky zahraničných vecí počuť . V týchto dňoch prebieha Mníchovská bezpečnostná konferencia – významné medzinárodné fórum politickej, diplomatickej a bezpečnostnej elity, a preto by sa pri tejto príležitosti očakávalo od nej zásadné stanovisko, ako vníma postavenie Slovenska voči NATO, Európskej únii i voči našim partnerom v skupine V4, ktorá zaujíma k niektorým témam európskej agendy špecifické stanoviská.

Nekompetentnosť Veroniky Remišovej ako potenciálnej ministerky zahraničných vecí a európskych záležitostí nie je až taký vážny problém, pretože do zostavovania novej vlády Slovenskej republiky je ešte ďaleko a zaiste sa nájde medzi koaličnými partnermi OĽaNO kompetentnejší kandidát na toto ministerské kreslo. Zásadnejšou otázkou však je to, či naozaj Richard Sulík ako predseda najsilnejšej opozičnej strany sa môže stať predsedom vlády, ktorá by mala po voľbách vystriedať kabinet Roberta Fica. Europoslanec Sulík sa prejavil ako politický diletant ešte vtedy, keď s podnikateľom Marianom Kočnerom intrigoval poza chrbát premiérky Ivety Radičovej, ktorej potom „vrazil dýku do chrbta“ pri hlasovaní o dôvere jej vláde, čo otvorilo cestu k moci Robertovi Ficovi. Autokratickým spôsobom vládne svojej nepočetnej strane a nedávno sa prejavil ako jednoduchý polovzdelanec, keď predsedu extrémistickej strany ĽS Naše Slovensko Mariana Kotlebu označil za ľavičiara a dokonca takto charakterizoval aj fašistu Adolfa Hitlera. Tak naozaj „liberálny“ oportunista a intrigán Sulíkovho typu by mal byť predsedom novej slovenskej vlády ?

S istotou však nemožno predpokladať, že sa tak stane, pretože výsledok parlamentných volieb na Slovensku v roku 2020 sa môže skončiť „patovou situáciou“, ak ani strana Smer-SD ani súčasná opozícia nebudú mať dostatok hlasov v Národnej rade SR, aby zostavili vládu. Možno povrchní pozorovatelia vnútropolitických pomerov na Slovensku sa spoliehajú na to, že novému politickému subjektu Ivana Štefunka – hnutiu Progresívne Slovensko – sa podarí dostať do parlamentu a dokonca „ukrojiť“ z Ficovho elektorátu. Tu sa žiada hneď konštatovať, že Štefunkov subjekt sa môže dostať do parlamentu, len ak získa inteligentnejších voličov opozičných subjektov populistickej orientácie, ale sotva získa voličov strany Smer-SD, keď ostentatívne sa dištancuje od slova „ľavica“, hoci z jej lona sám uzrel svetlo „politického sveta.“ Štefunko pod vplyvom kaviarenského prostredia zabudol, že politická mentalita jeho potenciálnych voličov z ľavej časti politického spektra – ak má o nich záujem – netrpí anti-ľavičiarskou fóbiou. Ak si uvedené dve veci nespočíta, potom jeho sen o 20 % zostane iba nenaplnenou politickou halucináciou – a ak sa aj Progresívne Slovensko ocitne zhodou okolností v Národnej rade, opozícii poslanecké kreslá sotva pribudnú do tej miery, že by sa Richard Sulík mohol tešiť na kreslo premiéra!

Komentár vyšiel na Orientácia.sk 17. 2. 2018

Priemer: 4.6 (31 hlasov)
     
Reklama
Reklama
Počúvanie je nové čítanie

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama