Reklama
Reklama

Otázniky, ktoré vyvoláva návšteva pápeža Františka

Počet zobrazení: 2379

Už v prvej polovici septembra navštívi našu krajinu jeden, z môjho pohľadu, najpokrokovejší, najľudovejší a charizmatický pápež František. Človek by čakal akési zvýraznenie jeho charakteru, skromnosti, ale najmä sociálneho odkazu z jeho doterajších vystúpení. Namiesto toho sme zo strany provládnych, spolitizovaných a skorumpovaných médií zahltení informáciami o epidemiologických a bezpečnostných opatreniach, o povinnom očkovaní tých, čo sa na podujatiach s pápežom chcú zúčastniť, či o tom, koľko miliónov bude návšteva pápeža stáť a koľko tisíc vojakov bude na ňu vyčlenených. Vládni politici sú z návštevy nadšení, len občania akosi zatiaľ nie.

Z môjho pohľadu by bolo zmysluplné zamyslieť sa pri ojedinelej návšteve pápeža nad pôsobením cirkvi v našej spoločnosti, nad vzťahom štátu k nej a v tej súvislosti nad dodržiavaním Ústavy SR a uplatňovaním, či skôr zneužívaniu tzv. Vatikánskej zmluvy, vrátane možnosti jej vypovedania. Je to ojedinelá príležitosť aspoň začať diskusiu o odluke cirkvi od štátu. O tom však zo strany vlády, koaličných, ale ani opozičných politikov nepadlo ani slovo.
 

Aký je dôvod návštevy pápeža na Slovensku a prečo práve teraz

Túto otázku si kladú mnohí ľudia a niektorí si ju vysvetľujú po svojom. Pápež František už videl Božie telo i Boží hrob, nevidel však Božie dopustenie. Považoval by som to za ľudovú tvorivosť, ale tá druhá časť je u nás krutou realitou.

Pravým dôvodom však skôr bude, že pani prezidentka a predseda parlamentu a celá vláda sa potrebujú zapáčiť pospolitému ľudu. Nedôvera občanov voči vláde stúpla na historické maximum až na 87 percent, a tak sa snažia presvedčiť a získať si aspoň veriacich. Vyspovedajú sa a budú na svätej omši a homílii Svätého Otca žiadať odpustky a  vykúpenie zo svojich hriechov, alebo budú zase, tak ako vždy, aj pri tejto príležitosti klamať?

Návšteva pápeža má i politický rozmer. Ide predovšetkým o prekrytie problémov spôsobených vyčíňaním „našej“ vlády a o odpútanie pozornosti občanov od zhoršujúcej sa sociálnej situácie, nekompetentného riadenia krajiny, obmedzovania demokracie, deštrukcie právneho a sociálneho štátu. Vládna koalícia ju chce tiež zneužiť na propagáciu očkovania.

Je tam i ďalší politický podtón, keď sa pápež František teší neobvyklej pozornosti a sympatiám hlavného prúdu svetových mainstreamových médií. Vďačí za to svojím prejavovaným, v istom zmysle, ústretovým postojom v otázkach migrácie, LGBTI a homosexuálnych manželstiev, vakcinácie, vzťahov k židovskej obci a islamu. To všetko je v zhode s globalizmom a liberalizmom, preto to pani prezidentke, progresívcom a liberálom z SaS vyhovuje.
 

Ignorácia názorov pápeža na riešenie problémov biednych

Pápež sa veľmi často venuje aj svetským témam, ktoré trápia občanov, ako je chudoba, nezmyselná honba za peniazmi a kapitalistické zdieranie ľudí. Odsudzuje otrockú prácu, extrémne zbrojenie a vojny, malé úsilie štátov o mier a výrazne sa zasadzuje za boj proti klimatickým zmenám.

Nielen vláda, ale aj slovenskí biskupi majú k týmto témam viac ako vlažný prístup. Skutočné problémy občanov ich nikdy nezaujímali a aj teraz nastoľujú pseudoproblémy, ako sú dookola opakované interrupcie, homosexuáli a teraz dokonca broja proti rozvodom, ktoré sú, v mnohých prípadoch vyvolané najmä týraním žien a alkoholizmom, nevyhnutnosťou.   Predovšetkým katolícki biskupi sa skôr venujú rozširovaniu majetku cirkvi a miešajú sa do politiky v záujme presadzovania ich vlastných záujmov, ktoré neraz nemajú nič spoločné s problémami veriacich. Konferencia biskupov Slovenska sa už dlhodobo snaží nielen vyjadrovať, ale i zasahovať a priamo ovplyvňovať tvorbu zákonov. Jej poslednou snahou je dostať sa do Rady vlády pre rodinnú politiku.

Vláda a jej ministri si vyberajú len tie názory pápeža Františka, ktoré im vyhovujú. Teraz propagujú očkovanie a vydierajú veriacich, ktorí ho chcú vidieť, jeho vyhlásením „Očkovanie je činom lásky k sebe, lásky k svojej rodine, priateľom a lásky ku všetkým ľuďom“. Aj tento názor je legitímny a nik ho nepopiera, ale prečo nepropagujú a najmä sa neriadia aj jeho sociálnymi názormi na odstraňovanie chudoby a starostlivosti o človeka?

Možno si kladiete otázku, prečo o tom hovorím. Nuž nečudujem sa, že ústavní činitelia, súčasná vláda, konzervatívne strany o tom mlčia. Im prekáža, že pápež sa kriticky vyjadruje ku kapitalistickému systému, upozorňuje na chyby, ktorých sa vo vzťahu k občanom dopúšťajú práve oni. Čudujem sa však ľavicovým, sociálno-demokratickým stranám, ktoré nevyužívajú autoritu pápeža v pozitívnom slova zmysle a nebojujú za záujmy občanov.
 

Popletené hodnoty a prístup vlády k návšteve pápeža

Pri návšteve pápeža Františka sa prejavuje pomýlený prístup vlády, ale i cirkevných hodnostárov. Porušia sa všetky epidemiologické pravidlá. Predpokladá sa totiž, že na podujatiach s pápežom sa zúčastní od 100 do 350 tisíc veriacich ľudí nielen z celého Slovenska, ale i z Poľska, Česka a Maďarska. Tí síce majú byť zaočkovaní, ale nikto príčetný či rozumný nemôže veriť v zodpovednú kontrolu účastníkov, ani v ich čestnosť pri dodržiavaní opatrení. Do reštaurácií, na svadby či kultúru púšťame pár desiatok ľudí, na športové podujatia pár stoviek, no a tu sa stretnú desať- až stotisíce, a to prevažne starších ľudí, mnohí nad 65 rokov. Aj tu vláda diskriminuje nezaočkovaných a má ako vždy dvojaký meter. Tento podlízavý prístup k cirkvi sa nám môže škaredo vypomstiť a práve táto návšteva môže byť reálnym spúšťačom tretej vlny pandémie, o ktorej vláda len hovorí a ktorú si v záujme udržania sa pri moci veľmi želá.

Ďalšia pomýlená vec sa z môjho pohľadu týka programu návštevy pápeža. Ideme ukazovať rómsku komunitu na sídlisku Luník IX v Košiciach. Ťažko hľadať iný dôvod ako to, že si tam chce OĽaNO posilniť pozície medzi Rómami tak ako pri voľbách 2020. To chceme ukazovať tých, do ktorých štát opakovane investuje nemalé prostriedky a z ktorých viacerí zneužívajú svoje sociálne postavenie? Prečo neukážeme pápežovi, ktorý je obrazom skromnosti a vzťahu k biednym, naše hladové doliny, zaostalé regióny na východe, severe, ale i juhu Slovenska. Prečo nejsť do dedín, kde niet obchodu, lekára, vody ani kanalizácie, niet dopravného spojenia a ľudia sú tam vydaní napospas osudu. To vláda pápežovi neukáže, lebo by sa za to musela nielen hanbiť, ale by mala za to niesť i zodpovednosť. Z toho by sa mali naši papaláši pápežovi vyspovedať a žiadať božie odpustenie.

Možno by mal aj sám pápež zvážiť návštevu Slovenska, aby sa nenakazil. Nie, nemusí mať obavu nákazy covidom, ani kontaktov s našimi občanmi, mohol by sa však oprávnene obávať nákazlivých myšlienok tejto protiľudovej vlády.
 

Vzťah ústavných činiteľov a strán k cirkvám je nejasný a najmä pokrytecký

Najvyšší ústavní činitelia si uvedomujú, že potrebujú hlasy veriacich voličov a tak dlhodobo, nekriticky nadbiehajú cirkvi, pričom porušujú ústavu a zákony SR. V minulosti tak robil Mečiar, Dzurinda i veľký sociálny demokrat Fico. Nie je tomu inak ani v súčasnosti, keď sa členovia vlády, z ktorých sú viacerí náboženskí fanatici, hlásia najmä ku katolíckej cirkvi. Ich činy sú však v príkrom rozpore s kresťanskou morálkou. Najnovšie dokonca minister zahraničných vecí Ivan Korčok, bývalý smerák, dnes liberál z SaS vyzýva ku kresťanským hodnotám. Čo je to iné ako faloš a pokrytectvo. U vládnych predstaviteľov ide preto vo väčšine prípadov o typických farizejov.

Klerikalizmus, náboženská ideológia sa v praxi nášho parlamentu, ale najmä vlády stáva štátnou ideológiou. Zákonodarná a výkonná moc sa v rozpore s Ústavou SR viaže na katolícke náboženstvo a je ním dokonca často determinovaná.

Ak sa pozrieme na program parlamentných i mimoparlamentných strán, tak žiadna z nich, a to dokonca ani tie, čo majú prívlastok sociálno-demokratické či liberálne, nemá vo svojom programe odluku cirkvi od štátu. Všetci sa tejto témy boja ako čert kríža a správajú sa k cirkvám pokrytecky.
 

Malý návrat ku vzťahu štátu a cirkvi v príspevkoch pre Slovo

Práve k týmto otázkam som sa takmer pred rokom vyjadril v Slove v príspevku Peripetie odluky cirkvi od štátu – I. časť Peripetie odluky cirkvi od štátu – II. časť.

Príspevky som uviedol slovami „Nie som filozof ani historik. Som ľavicový politik, ktorý sa úprimne pokúša odpovedať na otázky súvisiace s odlukou cirkvi od štátu a pokiaľ možno objektívne posúdiť jednotlivé aspekty s tým súvisiace.

Odluka cirkvi od štátu je jedným z viacerých nenaplnených sľubov politického a ekonomického prevratu v novembri 89, ku ktorému sa zaviazali všetky ponovembrové politické garnitúry. Žiadna z nich sa však ani len nesnažila začať serióznu diskusiu o tejto téme a naplniť to, k čomu sa zaviazali ich lídri. Sľuby politikov, tak ako vždy, zostali dodnes nenaplnené.
 

Pre oživenie by bolo zaujímavé hovoriť aj o pápežových prezývkach a výrokoch

Možno by bolo dobré, aby sa politické strany, ale i média venovali aj osvete a dostali medzi ľudí knižku talianskych autorov „Táto ekonómia zabíja“. Mohli by tiež zaujať ľudí bez rozdielu svetonázoru  populárnejšími témami, napríklad aké sú dve najznámejšie prezývky pápeža Františka a prečo ho vlastne volajú „Zelený pápež“ či Pápež marxista“. Ak to politici, ani mainstreamové médiá nevedia. dozvedeli by sa to z diskusnej debaty nadácie Friedricha Eberta a OZ Profórum moderovanej Brigitou Schmögnerovou. Záznam z diskusie Kresťanstvo a kapitalizmus očami pápeža Františka: Kresťanstvo a kapitalizmus očami pápeža Františka
 

Poučiť sa je z čoho, ale...

Poučenie z krízového vývoja po roku 1968 máme za sebou, poučenie z vládnutia nekompetentnej Matovičo-Hegerovej vlády pred sebou. Mohli by sme sa preto poučiť aspoň zo života a diela pápeža Františka. Či sa tak stane, je viac ako otázne, veď tomu asi ani veriaci neveria.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama