Ozbrojené konflikty neubudnú
Predpokladá sa, že ani jeden z vážnych problémov svetovej bezpečnosti (ani politiky či ekonomiky) sa v roku 2016 nevyrieši, ale môžu vzniknúť nové. Žiadna veľmoc neohlasuje veľké zmeny, ale mediálno-politicky sa v kruhoch blízkych Washingtonu a NATO „straší“ najmä nárastom vojenskej sily Moskvy (i Pekingu).
Protirečivý dopad americkej prezidentskej predvolebnej kampane
Kontraproduktívny dosah na svetovú politiku v tomto roku majú prezidentské voľby v USA. Washington a spravidla aj ďalší veľkí hráči svetovej politiky v ňom budú „vyčkávať“, pričom treba vidieť, že B. Obama je už druhý prezident USA za sebou, ktorý neprispel k riešeniu nijakého svetového bezpečnostného problému.
Washington už vyše desať rokov viazne v ozbrojených konfliktoch na viacerých miestach. Nevie z nich však vycúvať bez toho, aby nenarušil obraz, ktorý o sebe celý ten čas šíril. Čoraz menej je tých, ktorí veria, že USA sú ešte schopné (aj so svojimi spojencami) vo svete a pre svet vôbec niečo zlepšiť.
Skeptická vo viere v schopnosti nového prezidenta je preto veľká časť medzinárodného spoločenstva ale aj voličov v USA, o ktorých sa nevie, čo nakoniec zaváži pri ich voľbe. Dnes je ťažké odhadnúť osoby, ktoré sa proti sebe postavia v závere kampane, nieto ešte víťaznú stranu. Ešte horší je fakt, že ani jeden z kandidátov nerozmýšľa v „holubičom“ duchu, ale odlišujú sa len razanciou návrhov na silové riešenia nakopených problémov.
Až po tom, ako bude známy nový vládca Bieleho domu, sa môže vo svete začať uvažovať o jeho ďalšom postupe na Blízkom východe, v Afganistane a na Ukrajine. Všetky traumatizujúce bezpečnostno-politické problémy však vznikli do veľkej miery v dôsledku neracionálneho konania USA, ktoré si odvykli zvažovať jeho dôsledky.
Aký bude postoj nového prezidenta k Rusku a Číne? Dnes sa tieto štáty označujú nielen za protivníkov, ale neraz za hrozby pre USA. Nová washingtonská administratíva sa bude musieť zaoberať aj vzťahmi k EÚ, kde tiež narastajú problémy, pred ktorými obe strany prižmurovali oči. A USA majú svoje dlhodobo deformované predstavy aj o iných častiach sveta. Rok 2016 z pohľadu svetovej politiky, je akýmsi „prechodným“ – prípravou na to, čo sa spustí v roku 2017 a nasledujúcich rokoch. Ako svet prijme nové americké predstavy? Treba rátať s tým, že po mnohých klamstvách i sklamaniach to už bude iné ako predtým – a to nielen zo strany Pekingu a Moskvy ale aj ďalších aktérov.
Blízky východ – hlavný problém svetovej bezpečnosti
Reálne nie je ani zníženie úrovne napätia na Blízkom východe. Ohnisko bude v Sýrii a v dôsledku aktivít Islamského štátu (Daeš-u) aj v Iraku. Ako bude ďalej postupovať Rusko?
Aký postoj zaujme Čína? Časť expertov súdi, že sa v roku 2016 môže začať viac angažovať v boji proti Daeš-u, ale aj v celej sýrskej kríze – a to na strane ruskej koalície. Zvýši to nielen silu, ale aj dosah pôsobenia koalície. Na jej stranu sa môžu pridať aj niektoré arabské, resp. moslimské štáty, ktoré nie sú spokojné s postupom koalície Washingtonu.
Blízky východ (a stále aj Afganistan) zostáva faktorom, ktorý môže priniesť neželané (vedľajšie) bezpečnostné následky. Nejde len o nebezpečenstvo nárastu terorizmu, ktorého útoky sú nepredvídateľné. Negatívne vyhliadky sa spájajú nielen s vývojom v dlhodobo konfliktných štátoch, ale už aj s Turecku a Saudskej Arábii. Vznikajú úvahy o možnom oslabení ich vplyvu, ale aj otvorené obavy z ich dezintegrácie.
Vývoj na Blízkom východe môže v krátkom čase vyústiť do zásadnej zmeny usporiadania pomerov, ktoré sa vytvorili po rozpade bipolarity. Vyčkávanie na Blízkom východe v tomto roku preto môže priniesť aj oslabovanie vplyvu USA a ich spojencov a posilňovanie pozícií Ruska a aktérov, ktorí s ním spolupracujú.
Úsilie NATO o zachovanie status quo v euroatlantickom priestore
Úloha zachovávať existujúce bezpečnostno-politické usporiadanie pripadla NATO. Realizuje pritom svoj dlhodobý cieľ – posilňovať vojenskú infraštruktúru v blízkosti hraníc Ruskej federácie „zahusťovaním“ siete vojenských základní a ďalej sa rozširovať (do paktu sa má pozvať Čierna Hora). Nezmyselná je hra so zvyšovaním vojenských výdavkov. V euroatlantickom priestore sú dnes nebezpečnejšie iné ako vojenské hrozby; zvyšovanie vojenských výdavkov nie je cestou riešenia tejto situácie. Roztočenie nového kola pretekov v zbrojení, o ktoré sa určité kruhy v USA (financujúce aj volebnú kampaň) usilujú, bezpečnosť len skomplikuje. Zvyšovanie vojenských výdavkov môže vyvolať aj nové zhoršenie globálnej krízy, ktorá stále nie je zažehnaná a hasí sa prilievaním oleja do ohňa – tlačením či virtualizáciou peňazí, ktoré len zväčšujú dlhy a finančné bubliny.
Čo dodať na koniec
Bezpečnostných problémov je veľa, sú rozličné a spôsoby ich riešenia ovplyvňujú aj ďalší aktéri. Väčšina analýz a expertíz z odborných i politických kruhov o bezpečnostno-politických tendenciách a trendoch na tento rok má „strašiaci“ charakter. A možno jeden pozitívny záver – malá útecha: ozbrojených konfliktov zrejme neubudne, ale vzhľadom na rozloženie síl k vypuknutiu veľkej vojny v tomto roku nedôjde.
Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave
Vyšlo v Literárnom týždenníku 5 – 6/2016
