Parlamentné voľby sa skončili, nech žijú parlamentné voľby?
Škoda, že slovenský parlamentný systém a najmä zákon o voľbách sa neinšpiroval kolískou demokracie – Gréckom. Tam víťaz (strana, ktorá získa najvyšší počet voličských hlasov) dostáva bonus, 50 mandátov ako prémiu. U nich je v parlamente 300 poslancov, u nás o polovicu menej, ale aj 25 bonusových poslaneckých mandátov by určite uľahčilo naše povolebné rokovania... Bohužiaľ, u nás je dnešné Grécko považované za zlé dieťa Európy. Bez ohľadu, či je ten slovenský hlas sprava alebo zľava, panuje presvedčenie, že Grécko nemá čo hľadať v eurozóne, v Schengene, azda ani v EÚ. Vari ani nie je Európa! Začínam pochybovať, či aj tú demokraciu vymysleli Gréci. Podľa mnohých našich politikov Gréci boli vždy leniví. Namiesto poriadnej roboty chcú žiť na náš úkor. Dokonca nie sú schopní ustrážiť ani zopár desaťtisíc kilometrov morského pobrežia... My na Slovensku lietadlo tajne preletiace hranicu z Ukrajiny nájdeme už do dvoch dní.
Vráťme sa späť do našich vyrúbaných podtatranských húštin a na pláne dunajských repkových monokultúrnych plantáži. A k parlamentnej nedeľnej povolebnej „opici“. Ako sa to mohlo stať? „Západní“ priatelia v tom majú jasno. Ako uvádzajú Britské listy: „Kdyby se Fico nechoval jak hlupák, nemusel prohrát.“ Ján Čulík pokračuje: „Jak je vidno z radikálně oslabené pozice Ficova Smeru po sobotních všeobecných volbách na Slovensku, rozhodnutí mainstreamových politiků lézt kamsi ultrapravicovým extremistickým stranám a přebírat jejich rétoriku se nevyplácí. Voliči totiž nebudou hlasovat pro vás, ale pro ty ultrapravicové strany, jimž vy sami přebíráním jejich ultrapravicové rétoriky děláte reklamu.“ K tomu mám jednu, jedinú pripomienku. Správala sa niektorá strana na Slovensku onakvejšie? Prečo na rétoriku doplatil len Fico a získal úbohých 28% podpory a ostatné strany s ešte hlúpejšou rétorikou sa presadili? A toľké!
Nie je to trochu inak? Určite je a nielen trochu! Politológ M. Horský upozorňuje na všeobecnú nezrelosť slovenských politických elít. Nielen politických strán, prítomná je „aj obrovská nezrelosť výraznej časti elektronických a tlačených médií. Tie celé týždne a mesiace robili z komárov somárov, ak škandalizovali každý možný vládny prešľap bez toho, aby upozornili na prešľapy strán, ktoré vládli v tejto krajine v minulom období. Žiadne médium neupozornilo, že tým vedú krajinu do bezvýchodiskového stavu bezvládia. Nie je ťažké diskvalifikovať tú či onú časť politického spektra, ale ťažké je povedať, ktorá časť spektra môže byť alternatívou k vláde. O to sa nikto ani len nepokúsil. Všetci sa vyžívali v deštrukcii, ktorá sa skončila tým, že do parlamentu prišli euroskeptické a antibruselské strany, hoci väčšina občanov je európska.“
Teraz je pred nami otázka. Sme už na dne slovenskej politickej biedy? Alebo ešte budeme ďalej padať ku dnu? Odpoveď nepoznám a ani si ju netrúfam predpovedať. Na základe prvých reakcii väčšiny zvolených politických subjektov som skôr racionálny pesimista. Asi sme náš kalich politickej horkosti ešte nedopili. Zmeniť myslenie väčšiny politickej elity (bohužiaľ, v dnešnej slovenskej politickej scéne je pojem elita skôr nadávka) a najmä „mediálnu aroganciu a úbohosť“ (O. Krejčí) nie je možné zo dňa na deň.
Na záver pridávam informáciu o našom pomerne bezbrehom ľavicovom optimizme. Koncom minulého roka sme sa v ankete pýtali čitateľov Slova na výsledky parlamentných volieb v marci 2016. Boli sme si istí! My, ľavičiari. Odpoveď Smer-SD vyhrá prostou väčšinou zakrúžkovalo najviac, až 59% účastníkov ankety. Koniec koncov je to pravda, aj keď sme si nepredstavovali, že bude to len 49 mandátov a všetky ostatné sa ocitnú na druhej strane politického spektra. Až 35% odpovedajúcich sa domnievalo, že Smer-SD získa nadpolovičnú väčšinu. (Ja som tomu chcel tiež veriť.) Len 3% čitateľov „veštilo“ to, čo sa stalo, že opozičné (pravicové) strany získajú nadpolovičnú (dokonca ústavnú) väčšinu.
Bola politika Smeru SD v uplynulých štyroch rokoch skutočne taká zlá?!
