Reklama
Reklama

Poslednú košeľu za štátnika!

Počet zobrazení: 1917

Skúsme privrieť oči a vybaviť si okamih, keď nás politika ovanula dôstojnosťou, múdrosťou a preferenčnou nezištnosťou. A opomeňme, či nás zasiahla zľava, sprava, zo stredu, z koaličných alebo opozičných parlamentných lavíc, z vládneho sídla alebo Prezidentského paláca...

kisuhlas-843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Ruku na srdce, nalistovali by sme v pamäti takýto povznášajúci výjav? A ak nie, naozaj nám nechýba? Chýba, len si to nemôžeme priznať a zvlažnieť, lebo nás  čakajú ďalšie voľby, v ktorých pôjde o všetko? Ale naozaj sme už iba voliči, ktorí aj medzi voľbami poslúchajú svojich majiteľov na písknutie a bez jedinej otázky utekajú s transparentmi na námestia? Ako potrava pre striehnuce médiá, ktoré tak nedeklasoval ani Robert Fico, ako sa to podarilo šéfredaktorovi portálu Aktuality.sk Petrovi Bárdymu: „Úlohou médií je sprostredkovať akýsi obraz o udalostiach.“ (22. 3. 2019) Nuž neviem, neviem, čo by pán Bárdy povedal, keby sa zubár na jeho boľavom zube zmohol na akýsi výkon! No ja ako občan odmietam obraz o udalostiach a trvám na obraze udalostí, hoci viem, že sa ho nedočkám v ére tzv. nezávislých médií. Žiaľ, nezávislých aj od stavovskej zodpovednosti za napísané a vyrieknuté slovo. Ale dá sa zodpovedať za slovo, ak nepoznáme jeho význam? A o čom inom ako o negramotnosti svedčil aj titulok pod spravodajským príspevkom: „Rakúšania sa obávajú bezpečnosti Mochoviec“. (RTVS, 4. 4. 2019) Mediálni nedoukovia sú i voličmi a oni sa tým už ani netaja, tak nečudo, že občania, ktorí nepočúvajú na oslovenie VOLIČ a majú ešte krstné meno a dokonca priezvisko, sú ochotní sľúbiť poslednú košeľu aj za závan skutočného novinárstva.

Našťastie, nikto im ju neberie.

Veď médiá sú, s prepáčením, aké sú a štátnickosť v týchto končinách naozaj nehrozí, ubezpečil nás Smer. Aby sa vyhol mediálnym štuchancom, že je osobnostne vyprázdnený alebo že nepriťahuje osobnosti, napochytro a upachtene vysadil na kolotoč prezidentských volieb stranícko-nezávislého kandidáta Maroša Šefčoviča, ktorému sa tak zakrútila hlava, že zabudol aj to, ako sa volá a po volebnej dovolenke sa vrátil do Bruselu. A určite to nebola štátnická múdrosť, čo viedlo Richarda Sulíka (SaS) pred kamery, aby sa udatne zastal ponižovaných, sledovaných a lustrovaných novinárov, keď podpredseda SaS-u Ľubomír Galko má za ušami odpočúvanie novinárov vojenskou spravodajskou službou. (TA3, 24. 4. 2019) Štátnické signály nevysiela ani Andrej Kiska, lebo kade chodí ako prezident (za štátne peniaze), tade intriguje a šíri strach ako stranícky líder: „Harabin obchádza starostov a lanári ich do svojej strany, Fico sa spojí s fašistami...“ Dosluhujúci prezident neoslnil ani vo vyblednutom a už pritesnom kostýme Dobrého anjela, ktorý sa v parlamente ujíma straníckych bezdomovcov. Len aby sa pri tejto bohumilej činnosti nezrazil s predsedom SPOLU Miroslavom Beblavým, ktorý sa tiež riadi heslom – ani jeden odpadlík nazmar! Štátnický deficit postihol aj prezidentku v prípravke Zuzanu Čaputovú. Ešte nestihla byť prezidentkou všetkých občanov, a už svoju ochranku rozdelila na tých dobrých a na kaliňákovcov. Nepletie si nová pani prezidentka ochranku s dvornými dámami?

V stranícko-mediálnej stoke, v ktorej sme sa ocitli, začína byť tesnejšie a tesnejšie, lebo sa do nej hrnú čoraz mladšie tváre. Čo ich sem láka? Vyhlasovali sa predsa za slušných ľudí a za nestranícke zoskupenie, nepúšťali na pódiá opozičných politikov a odmietli pozvanie na rozhovor od niekoľkodňového ministra vnútra Tomáša Druckera. Že sa nestali maskotmi opozície a že si nepodali ruky s predstaviteľom vlády, bolo chvályhodné a to druhé vzhľadom na vek aj pochopiteľné. Ich jediným kontaktom s vrchnosťou boli stretnutia s nadstraníckym prezidentom, ale kto mohol tušiť, že už vtedy boli zasľúbení Kiskovej strane ako zväzácky predvoj! A že najangažovanejší z nich sa ocitnú na kandidátskej listine pre parlamentné voľby v roku 2020 ako na výplatnej páske. Možno hneď pri neúspešnom pozývateľovi na kus reči Tomášovi Druckerovi. Ak niekoho tieto informácie nezaskočili, tak to boli prezidentove pridružené médiá, teda takmer všetky.

Zdá sa, že o poslednú košeľu dlho, dlho neprídeme.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama