Reklama
Reklama

Pravidelné prezidentské poslanie z Nur-Sultanu

Počet zobrazení: 874

V Kazachstane je 30. augusta štátny sviatok – Deň ústavy. Kazašský zákon zákonov, vizitka štátu, nehľadiac na to, že v tomto roku bude krajina oslavovať tridsať rokov svojej nezávislosti, má 26 rokov.

Ide o druhú Ústavu Kazachstanu. Prvá bola schválená 28. januára 1993. Druhá bola prijatá, na základe platných výsledkov celoštátneho referenda 30. augusta 1995.

Referendum sa konalo v súlade s Výnosom prezidenta Kazachstanu č. 2 389 (Қазақстан Республикасы Президентiнiң Жарлығы. 1995 жылғы 28 шiлде N 2389: 1995 жылғы 30 тамызда республикалық референдум өткiзу туралы).[1]

Pre úplnosť. Referenda o základnom zákone krajiny sa zúčastnilo 90,6 % oprávnených voličov, z ktorých 90,0 % sa vyslovilo za text novej Ústavy Kazachstanu.[2]

Samotná Ústava bola oficiálne publikovaná 1. septembra 1995 Odvtedy bola upravovaná, resp. doplňovaná celkom štyrikrát – v rokoch 1998, 2007, 2011 a 2017.

No a tu máme akúsi dátumovú podobnosť medzi Slovenskom a Kazachstanom. Deň Ústavy v Kazachstane sa tradične (masovo a spontánne) oslavuje. No a tu o podobnosti Slovenska a Kazachstanu, čo sa týka úcty k symbolu štátu, už (žiaľ) nemôže byť ani reči.

tokajev_poslanie01.jpg
Foto: www.akorda. kz

No ale opusťme tému zákona zákonov. Prezident Kazachstanu Kasym-Žomart Tokajev na druhý deň po celkoazašských oslavách Ústavy, 1. septembra 2021, vystúpil v Nur-Sultane pred Parlamentom Kazašskej republiky – pred poslancami Mažilisu a senátormi Senátu Parlamentu – s pravidelným ročným poslaním ľudu Kazachstanu s názvom Národná jednota a systémové reformy – pevný základ prekvitania krajiny (Халық бірлігі және жүйелі реформалар - Ел өркендеуінің берік негізі). [3]

 

Tradičné poslanie

Ide o celkom tretie poslanie druhého kazašského prezidenta. To minuloročné malo názov: Kazachstan v novej realite: je čas konať (Жаңа жағдайдағы Қазақстан: іс-қимыл кезеңі) a v SLOVE sme o ňom písali v materiáli Ohrozenie demokracie: populizmus a nevzdelanie (aj v Kazachstane).[4]

V minuloročnom vystúpení prezident okrem sformulovania smerovania do budúcnosti Kazachstanu upozornil na to, čo extrémne rýchlo ničí dnešné Slovensko – populizmus a nevzdelanie previazané stuhou plagiátorstva, klamstiev, bezcharakternosti a trestnou činnosťou režimu.

Tohtoročné poslanie prezidenta Kazachstanu Národná jednota a systémové reformy - pevný základ prekvitania krajiny okrem hodnotenia situácie v krajine (rozsah dokumentu: 25 strán, 6 617 slov alebo 53 366 znakov) ozvučilo aj niekoľko iniciatív, ktoré by mali garantovať pozitívny vývoj v krajine v postpandemickom období (zvýšenie efektivity systému riadenia, politická modernizácia, konsolidácia spoločnosti...).

Text je členený do siedmch kapitol: 1) Ekonomický rozvoj v postpandemickom období; 2) Zvýšenie efektívnosti zdravotného systému; 3) Kvalitné vzdelanie; 4) Skvalitňovanie regionálnej politiky; 5) Budovanie efektívneho ekosystému na trhu práce; 6) Politická modernizácia a ochrana ľudských práv; 7) Konsolidácia ako hlavný faktor ďalšieho progresu.

Vyššie spomenuté (kľúčové) iniciatívy – je ich celkom päť – sú nasledujúce:

Po prvé – prezident K-Ž. Tokajev zverejnil svoje rozhodnutie o zvýšení minimálnej mzdy od 1. januára 2022 z doterajších 42,5 tis. tenge na 60 tis. tenge (toto opatrenie sa priamo dotkne cca miliónu ľudí, nepriamo všetkých, ktorí sú v pracovnom procese).[5]

Po druhé – prezident hovoril o potrebe zvýšenia a zlepšenia odvodov do fondu práce.

Tretia iniciatíva sa týka zníženia zaťaženia na fond práce (z 34 na 25%), čo by malo prispieť k stimulovaniu súkromného sektora, aby sa jeho zamestnanci stali plnohodnotnými participantmi dôchodkového systému a systému zdravotného a sociálneho poistenia.

Po štvrté – v rokoch 2020 – 2025 ročne zvyšovať o 20 % mzdu vo vybraných kategóriách verejnej správy a rozpočtových organizácií (kultúra, archívy, knižnice...).

Po piate – s cieľom stimulovať záujem o platenie odvodov väčšinovou časťou obyvateľstva je potrebné umožniť, aby sa mohla časť dôchodkového sporenia (nad minimálny limit) využiť na cielený nákup nehnuteľnosti – bytu.

Na záver, resp. rezumujúc svoje tradične vystúpenie pred poslancami a senátormi prezident K-Ž. Tokajev venoval špeciálnu pozornosť efektivite práce štátneho aparátu, keď akcentoval: „.. .teraz vstupujeme do rozhodujúceho momentu nášho vývoja. Aparát štátu musí fungovať ako zladený mechanizmus. Jedine v takom prípade zaistíme dosiahnutie stanovených cieľov. Nezávislosť Kazachstanu je najvyššou hodnotou nášho štátu...“ Inak povedané upozornil, že ten, resp. tí, ktorí by si chceli pracovný čas len tak odsedieť, alebo sa vyhýbať plneniu úloh „... musia odísť zo svojich postov...“
 

Nepodobnosti

Keď sa vrátime k téme (ne)podobnosti Slovenska a Kazachstanu z úvodu, tak prezident Kazachstanu zakončil svoje vystúpenie slovami: Қасиетті Отанымыз мәңгі жасай берсін! Vo voľnom preklade do slovenského jazyku to znie: Nech je naša vlasť večná a svätá! alebo Nech je večná naša svätá vlasť!  

Myslíte si, že niekto zo súčasnej deštruktívnej slovenskej politickej elity, ktorá používa kategóriu „táto krajina“, niekedy vysloví niečo ako naša vlasť alebo dokonca svätá vlasť?

V Kazachstane sa dlhodobo pestuje myšlienka Мәңгілік Ел – Večná krajina. Nie je to nacionalistická idea, je to koncept, ktorý sa opiera o históriu krajiny, o jej duchovné dedičstvo, o zhodu v spoločnosti. Je to kazašská idea patriotizmu vo výchove a v praxi.

Je dnes možný na Slovensku podobný koncept? V čase, keď Slovensko neoslavuje ani svoju najsvetlejšiu udalosť v novodobých dejinách, Slovenské národné povstanie, resp. ju oslavujú len VIP jedinci na pozvánky, ktorí zväčša nevedia, o čo išlo, alebo SNP jednoducho nenávidia, lebo cez kaviarenské okno nenávidia prvú vetu preambuly Ústavy SR: „My národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť...“

Ozaj prečo tam, na uzavretých oslavách (skôr urážka odkazu Povstania) sedel pán J. R.? To je ten pán, s ktorým sa v tomto čase často fotí najvyšší ústavný činiteľ. Že by to bola protokolárna výnimka či nová slovenská protokolárna zvyklosť, alebo bol účastníkom SNP? Alebo to je len a len o opakovaný zdvihnutý ukazovák občanom Slovenska, tak ako v prípade obsadenia prvého lietadla, ktorým ten istý ústavný činiteľ (vtedy bol blízkou osobou istý P. K.) letel na prvú oficiálnu návštevu (20. júna 2019) do Prahy?

A čo sa týka osláv Ústavy Slovenskej republiky... Zúfalí ľudia na protestnom zhromaždení v Košiciach naznačili, že im na Ústave a jej naplňovaní záleží, čo brachiálna moc volebných podvodníkov, plagiátorov a mafiánskych poskokov nepochopila a zjavne nepochopí.

Alebo iný príklad. V Trnave progresívny primátor (absolútne bez politického citu) donútil občanov jednej časti mesta v čase od 30. augusta do 3. septembra pod zámienkou „...označovania kontajnerov...“ vyložiť pred svoje domy všetky nádoby na smeti, t. j. na zmesový odpad, papier, plasty a biologicky rozložiteľný odpad. Výsledok? Ani 5. septembra 2021 neboli kontajnery označené. Zato však počas štátneho sviatku Dňa ústavy Slovenskej republiky boli ulice v Trnave namiesto slávnostnej výzdoby a nálady ozdobené množstvom odpadových nádob. Neoliberálne odkazy sú aj cez takéto symboly jasne čitateľné!
 

Kazašská múdrosť na záver

Napriek tomu, že kazašské dejiny nie sú kvantitatívne bohaté na písomné pramene, čo je logické, vzhľadom na kočovnícky spôsob života vo Veľkej stepi a podstatu spoločenských vzťahov tej doby (dnes je krajina niekde inde).

Tu odporúčam si pozrieť práce L. N. Gumilova (po ktorom je pomenovaná najväčšia univerzita v Nur-Sultane), najmä jeho koncept passionárnosti, ktorý pojednáva o existencii určitej hybnej sily vnútri každého indivídua.

L. N. Gumilov hovorí o schopnosti a snahe zmeniť okolie, „... pričom passionárnosť nie je vlastnosťou vedomia, ale podvedomia...“ Gumilovská passionárnosť sa prejavuje rôznorodo. V hrdinských činoch, ale aj – čo dnešné ranené Slovensko potvrdzuje „.. .aj v zločinoch...“

Nehľadiac na formálnu absenciu veľkého objemu písomných prameňov krajina je bohatá na ľudové múdrosti. Tak na záver jedno z mnohých a múdrych kazašských prísloví vraví: Ынтымақ жүрген жерде ырыс бірге жүреді! - Kde je zhoda, tam je šťastie.

(Autor je vysokoškolský učiteľ

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama