Prečo sa Washington bojí brexitu?

V posledných rokoch pribúdajú v Európskej únii ťažkosti v politickej ekonomickej, sociálnej i kultúrnej oblasti. Nejde len o malú efektívnosť činnosti politických elít a byrokratickej mašinérie EÚ, ktorá vyvoláva rastúcu nespokojnosť medzi jej občanmi a zosilňovanie euroskepticizmu. Najnovšie je to aj otázka, čo  bude po referende 23. júna 2016 vo Veľkej Británii o zotrvaní v EÚ, ktoré sa môže skončiť „politicky marketingovo“ označovaným brexitom – odchodom z únie.

Nezvyklým momentom v medzinárodných vzťahoch bola nedávna návšteva B. Obamu vo Veľkej Británii, pri ktorej viackrát vyslovil upozornenia na adresu Londýna, k čomu môže viesť jeho vystúpenie z EÚ. Britskí euroskeptici prijali tieto vyjadrenia so značnou nevôľou a časť z nich ich označovala za pokrytecké.

Z pohľadu kontinentálnej Európy by bolo vhodné pozrieť sa späť do minulosti, keď bola 1. januára 1973 Veľká Británia prijatá do Európskeho hospodárskeho spoločenstva. Už v tom čase dostal bohatý Londýn veľa výnimiek, ktoré boli pre všetky ostatné neskôr prijímané štáty (od roku 1993 už do EÚ) nedostupné.

Paradoxom je, že pri rokovaniach, ktoré mala Veľká Británia s EÚ, sa jej ešte viac vyšlo v ústrety a získala ďalšie „úľavy“ v ekonomickej aj finančnej oblasti. Aký to je rozdiel oproti grexitu, hrozbe, že Grécko opustí EÚ (bude z nej „vylúčené“), keď sa pri rokovaniach s ním zaujala pozícia – v ničom sa mu neustúpi, nedostane ani cent navyše.

Iste, súvisí to v prvom rade s ekonomickým potenciálom Veľkej Británie a pozíciou Grécka, ale aj s tým, že City v Londýne spolu s Wall Street v New Yorku predstavujú centrum finančnej moci vo svete (boli však tiež „namočené“ do gréckej dlhovej krízy), ktoré má vlastnú víziu riešenia problémov v EÚ. Pri všetkej demokracii v EÚ nie je v jej vnútri vôbec vítaná diskusia o vplyve nadnárodných finančných kruhov na jej pôsobenie (druhou takou „chránenou“ témou je NATO).

Bezpochyby pre žiadnu „zabehanú“ organizáciu nie je dobré, ak sa niektorý z jej členov rozhoduje, či ju opustiť, alebo v nej zostať. Politicky predstavuje potenciálne vystúpenie Londýna z EÚ však aj širší problém – nie je vylúčené, že týmto príkladom sa môžu infikovať  euroskeptické sily aj v ďalších členských štátoch a vzniká obava z akéhosi „domino efektu“.

Ak si však spätne premietneme výroky B. Obamu pri návšteve vo Veľkej Británii, zistíme, že ho znepokojovalo predovšetkým zníženie vplyvu Spojeného kráľovstva v Európe, ale aj na globálnej úrovni v dôsledku odchodu Londýna z EÚ. Nie je však jasné, či B. Obamovi ide o osud V. Británie alebo sleduje zaobalene len záujmy Washingtonu.

Brexit je problém nielen finančno-ekonomický a politický, ale dodáva sa mu aj bezpečnostný rozmer. Poukážeme v tejto súvislosti na to, že v Nemecku sú ešte stále popri vojskách USA rozmiestnené aj britské vojská, ktoré sú tam od skončenia druhej svetovej vojny.

V roku 2010 bolo v Nemecku asi 25 000 a v súčasnosti sa tam nachádza zhruba 10 000 britských vojakov. Ide o časti 20. obrnenej pešej brigády, ktorá je dislokovaná na viacerých miestach v Severnom Porýní-Vestfálsku (s veliteľstvom v Bielefelde) a pluk Kráľovských husárov kráľovnej (Queen's Royal Hussars – s veliteľstvom v Paderborne). Úplne odsunuté by mali byť v roku 2020, kedy má dôjsť k veľkej reorganizácii britských ozbrojených síl.

Nejde síce o súčasť EÚ, lež NATO, no aj tak je mimoriadne zaujímavé, prečo má Londýn dislokované vojská v Nemecku, s čím sú spojené vyššie nároky i náklady, ako keby boli doma. Aké môžu byť bezpečnostné dôvody, ktoré k tomu vedú?

Ďalšou pikantériou je výrok B. Obamu, že spolupráca výzvedných služieb USA a Veľkej Británie nebude prípadným odchodom Londýna z EÚ dotknutá. Ide o zdôraznenie nadštandardných vzťahov medzi nimi v bezpečnostnej oblasti, ktoré pôjdu na vrub ďalších európskych štátov? A je potom brexit pre Washington taká hrôza?

Pre USA je odchod Londýna z EÚ spojený najmä s tým, že sa oslabí ich vplyv v únii – Veľká Británia sa neraz ekonomicky, politicky i bezpečnostne totiž považuje za trójského koňa Washingtonu v Európe. Navyše po zmenách môže ožiť idea kontinentálnej Európy (de gaullovské od Atlantiku po Ural), kde už nie je taký vplyv Londýna a zužujú sa aj možnosti zasahovania spoza Atlantiku.

Môže vzniknúť aj nová šanca pre EÚ. Zjednotená (takmer celá) kontinentálna Európa (bez prekážok britských tradicionalistov) môže viac smerovať k rovnoprávnej a obojstranne výhodnej spolupráci s Ruskom. Britský štátny minister pre záležitosti Európy D. Lidington na tohtoročnej konferencii Globsec v Bratislave  povedal, že odchod Londýna z EÚ oslabí jednotný front boja s ruskou hrozbou. Nespokojnosť s nezmyselnými a nič neprinášajúcim, no o to škodlivejšími následkami sankcií proti Moskve, na ktoré tlačil Washington za asistencie Londýna, v Európe však narastá.

Francúzski poslanci schválili 28. apríla rezolúciu požadujúcu zrušenie sankcií proti Rusku. Ide o formálny dokument, ktorý vládu nezaväzuje k prijatiu krokov a opatrení. Je to však po prvý raz, keď sa parlament členského štátu EÚ nejakou formou vyslovil proti sankciám voči Rusku. Na summite EÚ sa očakáva, že túto otázku môžu nastoliť viaceré štáty.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave

Vyšlo v Literárnom týždenníku 17 – 18/2016

Ďalšie články FRANTIŠEK ŠKVRNDA