Rokovania TTIP sa komplikujú

Rokovania o Transatlantickom obchode a investičnom partnerstve (v skratke TTIP podľa prvých písmen anglického znenia dokumentu) medzi USA a EÚ prebiehajú už od roku 2013, ale zatiaľ nepriniesli významnejšie výsledky. Text dohody mal byť pripravený do konca roku 2014, potom sa posunul o rok neskôr. Dnes je už jasné, že to nebude ani do konca funkčného obdobia prezidenta B. Obamu. Čo sa vlastne stalo?

Stúpenci dohody zvýrazňujú abstraktné, nedokázateľné čísla o ekonomickom raste, ktorý je zaklínadlom zdôvodňovania všetkých  zmien v súčasnom hospodárstve prostredníctvom jeho ďalšej liberalizácie. Verejnosť však dnes už takýmto lákavým ale veľmi neurčitým sľubom neverí. Kritici dohody preto poukazujú na nebezpečenstvo posilnenia pozícií nadnárodných spoločností, obmedzení demokracie, zníženia úlohy štátov pri regulácii trhov v prospech občanov. Existujú štúdie, ktoré ukazujú na hrozby straty stá tisícok pracovných miest, zníženia miezd a štátnych príjmov a tým nárastu finančnej nestability. Najväčší odpor časti verejnosti, odborných a politických kruhov v Európe vyvoláva však utajovanie obsahu dokumentu i priebehu rokovaní o ňom.

Kampaň Stop TIPP sa stala najväčšou občianskou iniciatívou v EÚ. Do novembra 2015 sa v nej zozbieralo 3 284 289 podpisov, ktoré sa  odovzdali predsedovi Európskeho parlamentu M. Schulzovi. Odvtedy k nim pribudlo už ďalších viac ako 150-tisíc nových podpisov.

Odpor proti dohode silnie najmä v Nemecku. Vlani na jeseň proti TTIP demonštrovalo  asi 200-tisíc ľudí. Pri návšteve B. Obamu, ktorý prišiel na konci apríla do Nemecka podporiť tieto rokovania, demonštrovalo v Hannoveri proti dohode 90-tisíc ľudí. Kritické vyjadrenia proti súčasnému stavu rokovaní (zneniu návrhu dohody) však vyjadrili už viacerí vládni politici nielen v Nemecku, ale aj vo Francúzsku.

Novú vlnu diskusií na tému TTIP vyvolalo odhalenie nových dokumentov o priebehu rokovaní, ktoré priniesla začiatkom mája organizácia Greenpeace. Nejde o celý návrh textu dohody, ale o pozičné dokumenty USA pri rokovaniach.

Zverejnené materiály dokazujú oprávnenosť obáv z ďalšieho zosilňovania deregulácie, ale najmä vymáhania práva súkromnými spoločnosťami. Malý okruh právnikov z arbitrážnych súdov získa neobvykle veľké právomoci pri výklade a možnosti zrušenia právnych predpisov signatárskych štátov. V USA nehodlajú ustúpiť ani z vývozu plodín GMO alebo mäsa s rastovými hormónmi.

Výhrady voči priebehu rokovaní na základe týchto materiálov možno zhrnúť do troch hlavných bodov. Prvým je, že tlak USA na EÚ je oveľa väčší, než sa o ňom dosiaľ vedelo, po druhé, Washington tlačí na EÚ so zablokovaním výhod automobilovému priemyslu, ak EÚ nedovolí dovážať viac amerických poľnohospodárskych výrobkov (potrebujú to slovenskí poľnohospodári?). A nakoniec USA požadujú zníženie ochrany európskeho spotrebiteľa.

Európska komisia tvrdí, že po každom kole transparentne informuje o rokovaniach. Uniknuté informácie, ktoré ukazujú na skutočný aktuálny stav rokovaní, dokazujú lobistické snahy určitých hospodárskych kruhov na oboch stranách Atlantiku. A aj európska loby má predsa len bližšie k Európskej komisii ako k bežným občanom.

Rokovania o TTIP sú súčasťou širšieho procesu uzatvárania rôznych ekonomických, najmä obchodných zmlúv, ktorými chce Washington zabrániť poklesu svojej ekonomickej sily a tým aj vplyvu vo svete. V druhej veľkej časti sveta – na východ od USA -, ktorá sa označuje ako ázijsko-tichooceánsky priestor, sa Washingtonu už podarilo dosiahnuť svoj cieľ. Dohoda o transpacifickom obchodnom partnerstve (v skratke TTP) bola podpísaná 4. februára 2016 v novozélandskom Aucklande 12 štátmi – Austráliou, Brunejom, Čile, Japonskom, Kanadou, Malajziou, Mexikom, Novým Zélandom, Peru, Singapurom, USA a Vietnamom.

Na Slovensku sa niekedy hovorí do tretice všetko dobré. A tak v opačnom duchu tejto frázy  vidíme tretiu chystanú dohodu – Dohodu o obchode v službách (Trade in Services Agreement, TiSA), ktorá je ešte menej transparentná ako TTIP. Jej cieľom je dosiahnuť, aby pravidlá v oblasti služieb neurčovali národné štáty, ale nadnárodní aktéri, ktorých podoba je však nejasná. Štáty zároveň majú stratiť právo na prijímanie opatrení v tejto oblasti. Okrem komerčných služieb (doprava, turistika, hotelierstvo, komunikácie a pod.) sa tieto pravidlá majú dotýkať aj toho, čo v súčasnosti poznáme ako verejné služby. Všetko, čo prežilo privatizáciu, liberalizáciu a dereguláciu v posledných desaťročiach a je v tejto oblasti ešte štátne, by malo prejsť do rúk súkromného sektora, najmä nadnárodných korporácií.

Nakoniec sa zamyslime nad tým, či masívne šírenie rôznych hrozieb v posledných rokoch -  migrácia, terorizmus, ruské nebezpečenstvo a pod., - nemá za cieľ odpútať aj pozornosť Európanov od rokovaní o dohode TTIP a neskôr aj TiSA. Vyjednávači vraj počítajú s tým, že štáty, ktoré podpísali TTIP a TTP automaticky podpíšu aj TiSA. Väčšina európskeho obyvateľstva z toho nič nezíska, len môže stratiť.

Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave    

Vyšlo v Literárnom týždenníku 21 – 22/5016
Viac na Slove o TTIP

Ďalšie články: FRANTIŠEK ŠKVRNDA