Reklama
Reklama

Skončí Robert Fico ako Vladimír Mečiar?

Počet zobrazení: 1328

Politickou udalosťou (minulého – pozn. red.) týždňa bol asi rozpad Smeru, vrátane unavenej reakcie Roberta Fica. Objavujú sa prirovnania, že Smer nakoniec skončí ako HZDS a jeho predseda ako šéf strany, ktorá zanikne spolu s jeho postupným odchodom na politickú perifériu.

Dovoľte k tomu dlhšiu úvahu.

Aj preto, že treba byť férový. O Ficovi zvlášť nepriatelia tvoria mýty, ktoré sú občas úplne nezmyselné. Jeden príklad: pred časom som si prečítal tu na FB poznámku šéfredaktora Denníka N Matúša Kostolného o tom, ako sa vraj Fico kedysi na tento denník nahneval tak, že priamo na zasadnutí vlády prikázal jej členom, že s ním nesmú komunikovať.

Je to nezmysel. Niečo o tom musím vedieť, keďže som bol priamo v centre diania. Je to skôr informácia v štýle rádia Jerevan. Podnet totiž nepadol na vláde, ale na obede členov vlády, neotvoril to Fico ale jeho vtedajší šéf komunikácie Erik Tomáš a nebola to vôbec nahnevaná, impulzívna reakcia. Celkom vecne sa rozoberalo, či na to, že denník vydal nálepky zosmiešňujúce premiéra, máme nejako reagovať (keďže denník tým neplnil informačnú ale čisto propagandistickú funkciu). Ale s rizikom, že novinám len zbytočne urobíme reklamu. Nakoniec padlo rozhodnutie, že nejaké gesto by sme mali urobiť, a preto sa ako ministri zdržíme priamej komunikácie s týmito novinami. (Spomínaný Erik Tomáš potom pritvrdil a začal komunikačné oddelenia ministerstiev obvolávať s príkazom, že nesmú denníku poskytovať vôbec žiadne informácie. To už bolo v rozpore s pôvodnou dohodou a tak trochu aj tlačovým zákonom, takže ja som pre zmenu vydal vyhlásenie, že ministerstvo rozhodne Nku informácie poskytovať bude. Mimochodom, to už viedlo k trochu nepriateľskejšej reakcii zo strany premiéra smerom ku mne, ale musím povedať, že dokonca ani vtedy nikto nezvyšoval hlas alebo niečo podobné.)

Čiže, nebolo to tak, že vladár v záchvate hnevu tresol do stola. To je presne klišé, do ktorého sa Fica roky snažia natlačiť. Raz som čítal rozhovor s nejakou filmárkou, ktorá ho požiadala o vystupovanie v dokumentárnom snímku. Potom tvrdila, ako je Fico odrezaný od sveta davom pätolízačov. V skutočnosti expremiér, naopak, vždy okolo seba mal až nezmyselne málo ľudí. V jedno obdobie jeho tím tvorili v podstate jedna sekretárka, šéf kancelárie a šéf komunikácie. Ten príbeh o dave prisluhovačov vznikol len z toho, že osoba, ktorá to rozprávala, použila vďačný tróp o vladárovi obklopenom davom dvoranov. To Ficov štýl nikdy nebol.

Keď už spomínam nezmysly, spomenul som si teraz na ešte jeden. Pred dlhými rokmi napísal komentáror SME Schutz text o tom, ako si Fico nechal do luxusnej podoby zrekonštruovať tunel medzi starou a novou budovou Úradu vlády. Tým tunelom som potom ako minister občas prešiel. Ide o úplne obyčajnú zásobovaciu chodbu, niečo, ako keď ste v podzemnom parkovisku. Občas ju použijú aj členovia vlády, napríklad, keď vonku prší, ale nie je tam vôbec nič, čo by ste označili za luxus.
 

Fico ako Mečiar?
 

Myslím si, že k Robertovi Ficovi treba byť férový aj v tom, že má niekoľko vlastností, ktoré ho od Mečiara odlišujú a vďaka ktorým vo vrcholovej politike vydržal dlhšie.

Tou prvou je, že je ako osoba oveľa opatrnejší na to, ako sa správa k ľuďom, zvlášť k svojim spolupracovníkom. Kým Mečiar si svojou výbušnosťou a manierizmami relatívne rýchlo odpudil aj blízkych, Fico toto nikdy nerobil.

Tiež mu naozaj treba uznať pracovitosť. Nech už si o ňom a jeho politike myslíte čokoľvek, vždy ste sa mohli spoľahnúť, že zasadnutie vlády vedie s plným sústredením, alebo, že sa zodpovedne pripraví na stretnutia s predstaviteľmi iných štátov. Verte mi, v politike som videl dosť ľudí, ktorí boli oveľa, oveľa nezodpovednejší.

A nakoniec, vždy mal tendenciu skôr sa vyhýbať okázalým papalášskym gestám. Žiadne otváranie diaľnice so Schifferovou a podobné hlúposti.
 

Tienisté stránky

Na druhej strane malo jeho politické pôsobenie prvky, ktoré ho proste museli dobehnúť. V prvom rade, nikdy sa nezaujímal o reálny výkon: plánovanie a manažovanie politík. Dokonca prakticky nevedel, ako fungujú ministerstvá. Zaujímal sa, a to dôsledne, len o to, čo hýbalo verejnou mienkou a voličmi: sociálne dávky, strategické investície a podobne. Preňho politika je a bola o moci – to, či sa podarí niečo realizovať, je už na úradníkoch.
Druhým problémom bolo, že, napriek tomu, že osobne nie je žiaden „sedlák“, veľmi sa nesnažil, aby to naokolo „sedlácky“ nevyzeralo a nefungovalo. Aj preto Smer mnohých slušnejších ľudí odpudzoval aj fyzicky: prídete na snem strany, vo VIP zóne vidíte pozbierané rôzne typické „vybavovačské“ a zbohatlícke typy ako z 90. rokov. V skutočnosti toto bolo ešte horšie ako pôsobenie mýtických oligarchov, ktoré bolo tiež nešťastné, ale s ich negatívami sa to mediálne preháňa.

A nakoniec: napriek rétorike nikdy nemal ako cieľ vybudovanie silného štátu, so silnými inštitúciami, kultúrou, s ideológiou, s výkonnými štátnymi štruktúrami. Tu ako kontrast môže pôsobiť dokonca aj český premiér Babiš, ktorý je vo funkcii oveľa kratšie. Napriek tomu, že osobne pôsobí neokrôchanejšie, povrchnejšie a menej organizovane ako Fico, v tomto bol vždy omnoho aktívnejší. Ako osoba finančne zachránil Lidové noviny, vysoko kvalitný český denník, hoci ani politicky ani osobne z toho žiaden profit nemá. Ako šéf strany nechal vybudovať pomerne slušný think tank (Institut pro politiku a společnost). Ako premiér predsedá vláde, ktorá má okrem iného reálnu politiku podpory vedy a výskumu, vrátane profesionálnej inovačnej stratégie. Veľmi jasnú podporu tam má kultúra. Je to, ľudovo povedané, „úplne iný level“ záujmu o štátnosť a dlhodobé smerovanie krajiny.

Záver

Fico okrem toho urobil ešte drobné chyby. Príkladom je jeho bývanie. Iste, má úplnú pravdu v tom, že politickí protivníci a médiá sa zachovali nehorázne vtedy, keď sa začalo pripravovať normálne bývanie pre predsedu vlády rekonštrukciou jedného z pôvodne diplomatických objektov. Hneď bolo veľa kriku a nezmyslov o luxuse (preboha, ide o predsedu vlády, zvyknime si, že niekto v takejto funkcii potrebuje určité zázemie). A tak sa zľakol, celý plán poprel a slušnejšie bývanie si vybavil nie celkom vhodným spôsobom.

Osobne by som však určite z neho nerobil démona. Tak, ako sa to týka všetkých našich významných politikov (vrátane spomínaného Mečiara), minimálne po určitej dobe, keď všetky krivdy a kontroverzie trochu prebolia, by sme im mali preukazovať určitú minimálnu úctu, aj sa postarať o ich materiálny komfort. Verte, nikto to na takomto poste nemal ľahké a verte, málokto by chcel a vedel úspešne riešiť všetky možné politické dilemy, pred ktorými stáli.

Na druhej strane je v tejto chvíli fakt, že ak sa Fico obzrie za svojou dlhou politickou kariérou, nemá veľa hmatateľných vecí, na ktoré by mohol ukázať: „toto sa vybudovalo za mňa.“ Ak ako občan prídete do slovenskej nemocnice, musíte sa hanbiť za to, ako to vo väčšine z nich vyzerá. Vlaky sa kazia a vysokoškoláci utekajú do zahraničia už len preto, aby nemuseli prežiť pár rokov na našich internátoch.

A na to naozaj treba pri hodnotení myslieť tiež.

(Status na FB, 21. 6. 2020)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama