Reklama
Reklama

Uzbekistan – nový člen Eurázijskej ekonomickej únie?

Počet zobrazení: 1375

logo_eeu_843.jpgNa otázku je možno odpovedať, že asi áno, aj keď v prípade Uzbekistanu je všetko jasné vzhľadom na systém rozhodovania až potom, než predtým. Dnes sme v stave „predtým“.

Keď v máji 2014 podpisovali prezidenti Bieloruska, Ruskej federácie a Kazachstanu (A. Lukašenko, V. Putin a N. Nazarbajev) vo vtedajšej Astane (dnes Nur-Sultan) príslušné dokumenty o vzniku Eurázijskej ekonomickej únie ku dňu 1. januáru 2015[1] a vyhlasovali, že formát je otvorený (čo nakoniec neskôr pristúpením Arménska a Kirgizska bolo potvrdené),  vtedajší prezident Uzbekistanu Islam Abduganievič Karimov, známy to odporca všetkého moderného a toho, čo by mohli rozkmitať jeho stredoázijskú autokraciu,  sa vyjadril, že pre jeho krajinu je tento formát neprijateľný, lebo: „... najskôr je ekonomická integrácia, potom politická a potom strata nezávislosti...“.

Logo Eurázijskej ekonomickej únie.
Zdroj: www.eaeunion.org

Dnes je I. Karimov už na pravde Božej, odpočíva v starobylom Samarkande a jeho nástupca Šavkat Mironovič Mirzijajev (uzb.: Shavkat Miromonovich Mirziyoyev) má na eurázijskú integráciu už iný – a treba povedať, že modernejší – názor.
 

Zmeny, ktoré pomáhajú       
 

Opierajúc sa o túto modernitu prichádzajúcu z postkarimovovského Uzbekistanu, predsedníčka Rady federácie Federálneho zhromaždenia Ruskej federácie Valentína Ivanovna  Matvejenková (rus.: Валентина Ивановна Матвиенко), inak tiež predsedníčka Medziparlamentného zhromaždenia Spoločenstva nezávislých štátov, sa začiatkom októbra 2019 vyjadrila (počas svojej oficiálnej návštevy 2. októbra 2019 v Taškente), že Uzbekistan sa určite „... skoro stane členom Eurázijskej ekonomickej únie...“

Ďalej informovala, že Moskva a Taškent, nakoľko prezident Š. Mirzijajev prijal rozhodnutie, už vytvorili pracovnú skupinu na realizáciu tohto kroku. Pravda, kde sú zástupcovia ostatných členských krajín EEÚ v tejto komisii – Jerevan, Minsk, Biškek a Nur-Sultan – o tom sa nezmienila. Dvojčlenná pracovná komisia by mala zverejniť svoje závery do konca roku 2019.

Formálne to vyzerá, že už je rozhodnuté, lenže v Taškente sa zdvihla inerčná (viď. slová I. Karimova) vlna náznakov nespokojnosti.

To je určité nóvum v uzbeckom myslení, pretože doteraz sa rozhodnutia podobného charakteru tradične prijímali bez verejnej diskusie a autoritatívne, vrátane určitej nedôvery vo všetko, čo je spojené s medzinárodnými alianciami, blokmi, organizáciami.

Preto sa javí, že – ak je pravda, že prezident rozhodol – ide o neočakávaný krok, najmä ak ide o možné pripojenie sa k EEÚ, ktorú napr. Európska únia ako partnera (zatiaľ) ignoruje, napriek tomu, že jej – teda EEÚ – integračné výsledky sú neodškriepiteľné!

Veľkým problémom pre život Eurázijskej ekonomickej únie sa spočiatku javili rôzne mysliteľné a nemysliteľné sankcie voči Rusku (ktoré tvorí cca 85% HDP EEÚ) za rôzne mysliteľné a nemysliteľné „prehrešky“.

Moskva sa však s týmto trendom viac-menej dokázala vysporiadať. Sekundárnou tému sú vnútorné rozpory plynúce z rôznej (až diametrálne rôznej) úrovne ekonomík jednotlivých členských krajín + osobná ambícia prezidenta A. Lukašenka, ktorý asi cíti, že jeho hviezdny sa čas končí.

mirzijajev.jpg
Prezident Uzbekistanu Š. Mirzijajev
Foto: yandex.ru

Čo sa týka Uzbekistanu, jeho benefity zo vstupu do Eurázijskej ekonomickej únie sú merateľné. Taškent, ako člen Organizácie Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB) a Šanghajskej organizácie spolupráce (ŠOS), sa nebude môcť dlhodobo vyhýbať vstupu do Eurázijskej ekonomickej únie, preto vstup dnes (dobrovoľný) bude spojený pozitívnymi výhodami, než s možnými negatívnymi dôsledkami „potrebného“ vstupu. Pritom Uzbekistan nie je členom WTO (nie všetky členské krajiny EEÚ sú členmi WTO).

Nezabúdajme na pracovných migrantov z Uzbekistanu, ktorí zväčša (95%) pracujú v Ruskej federácii a domov (svojim rodinám) posielajú cca 200 mil. $ ročne. Počet ľudí, ktorí odchádzajú za prácou do Ruska pritom medziročne narastá.
 

Možné pozitíva
 

Rozhodnutie Taškentu vstúpiť do integračného spolku, kde je potrebné dodržiavať akési pravidlá, môže pozitívne vplývať aj na psychológiu možných investorov. Nakoniec, kto by – tak ako doteraz (a tom by mohli málopočetní slovenskí investori a podnikatelia písať hrubé knihy s mínusovými hodnoteniami) – investoval tam, kde sa verejne hovorí jedno a na regionálnej úrovni sa s požehnaním centra robí niečo iné.

Fakt, že Taškent uvažuje o vstupe do Eurázijskej ekonomickej únie (so zatiaľ nedokonalými pravidlami, ale predsa s pravidlami) môže kardinálne zmeniť investorský a podnikateľský pohľad na Uzbekistan (samozrejme, s neskoršími politickými konzekvenciami).

Podľa uzbeckého experta Bachroma Ismailova z expertnej rady «Буюк келажак» (Veľká budúcnosť) Ministerstvo hospodárstva Uzbekistanu už dnes (dokument bol zverejnený 7. októbra 2019) pracuje s tým, že krajina bude členom Eurázijskej ekonomickej únie. V strategickom dokumente Koncepcia komplexného sociálno-ekonomického rozvoja Uzbeckej republiky do roku 2030 (Концепция комплексного социально-экономического развития Республики Узбекистан до 2030 года)[2], ak si ho ľahko preštudujeme, sa opakovane uvádza, že Taškent „... bude musieť adaptovať svoju ekonomiku novým podmienkam a trhovým mechanizmom v rámci podpisu Dohody o vstupe do Eurázijskej ekonomickej únie...“ Alebo v rámci časového obdobia 2020 – 2025: „... bude potrebné dôsledne preštudovať dôsledky vstupu do Eurázijskej ekonomickej únie a do WTO...“.

eeu_5_rokov.jpg
Päť rokov Eurázijskej ekonomickej únie.
Zdroj:
yandex.ru/images
 

Zasadnutie najvyššieho orgánu Eurázijskej ekonomickej únie – Najvyššej ekonomickej rady EEÚ –, ktoré sa konalo 1. októbra 2019 v Jerevane za účasti všetkých prezidentov členských krajín, ale aj (rozšírený formát) za účasti prezidenta Iránu a predsedu vlády Singapuru sa špeciálne téme vstupu Uzbekistanu oficiálne nevenovalo. To, že o deň neskôr o tom hovorila V. Matvejenková v Taškente, len potvrdzuje, že sa zjavne hovorilo, ale v rámci neverejného formátu stretnutia.
 

Na záver
 

Predseda parlamentnej (sic!) politickej strany «Миллий тикланиш» (Národné znovuzrodenie) Ališer Kadyrov pred pár dňami kritizoval myšlienku vstupu Uzbekistanu do Eurázijskej ekonomickej únie, lebo vraj Eurázijská ekonomická únia je „... ekonomická organizácia, no za tým sa skrývajú politické ciele..., inak povedané, ide o znovuzrodenie nového ZSSR...“ Ešte šťastie, že A. Kadyrov nežije napr. na Slovensku. Za takúto kritiku iného integračného zoskupenia by sa stal, povedané slovami predsedu slovenského Talibanu, čudom či kariérnym monštrom.

Pre poriadok, strana «Миллий тикланиш» má v súčasnosti v dolnej komore Parlamentu Uzbekistanu 29 poslancov (zo 150-tich). Doteraz vždy (už x-rokov) podporovala prezidenta diktátora I. Karimova špeciálne(!), takže jej negatívny (ak je úprimne negatívny) postoj je spojený s tým, že 22. decembra 2019 budú v Uzbekistane parlamentné „voľby“, v ktorých chce takto zaujať. Inak nemá dlhodobo politicky čím!

Účasť Uzbekistanu v integračnom projekte Eurázijskej ekonomickej únie je pre Taškent rozhodne pozitívom! Prečo, no už len preto (ak si pomôžeme rétorikou A. Kadyrova v plusovom vnímaní), že pobyt Uzbekistanu v Sovietskom zväze znamenal pre krajinu od Ferganskej doliny až po Karapalkastan civilizačný posun a modernizačný základ!

Nezabúdajme na dejiny všeobecne a na dejiny Uzbekistanu, Strednej Ázie a Centrálnej Ázie špeciálne!

A ani na to, že v roku 2019 predsedá Eurázijskej ekonomickej únii politicky „slabé“ Arménsko, ale v roku 2020 to bude Bielorusko, ktoré si vie cez svojho prezidenta postaviť hlavu nielen proti Moskve, ale aj – a najmä – proti Bruselu a jeho miništrantom.

Spočítané, vstup Uzbekistanu do Eurázijskej ekonomickej únie má, samozrejme, svoje plusy a aj mínusy.

Podľa nás plusy prevažujú, ale je to výsostné rozhodnutie Taškentu. Fantázia sa môže stať skoro skutočnosťou a ďalší adept na členstvo – Moldavsko – zrejme tiež nebude dlho váhať!

(Autor je vysokoškolský učiteľ)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama