Zabiť – pre život
nedeľa 20. september 2015
Počet zobrazení: 4134
V Bruseli nad nami lámu palcu. Nechceme sa solidarizovať. Slovenskí europoslanci mali vraj veľký problém vysvetliť svojim kolegyniam a kolegom, prečo. Iste museli znášať ukrutný tlak od tých zabezpečených kolegýň a kolegov: lebo ako sa dá vysvetliť mimo hraníc našej drahej otčiny, že žijeme s neznášanlivým obyvateľstvom?
A možno by europoslancom otvoril oči prostý film s prostým názvom Koza. Jeho režisér Ivan Ostrochovský ponúka pohľad na chlapíka, ktorý sa vedel biť. Kedysi, pred dvadsiatimi rokmi. Vychodil osobitnú školu, no dostal dobré boxerské rukavice. A nimi si vyboxoval účasť na olympiáde. V Atlante (1997) nezvíťazil, ale dôstojne sa zúčastnil. Odvtedy prešli veky. Chlapík, volajú ho Koza, lebo vyrastal u babky na kozom mlieku (bol sirota a Róm), má z tých čias už iba spomienky. A keď sa mu partnerka zverí, že čakajú tretie dieťa, vytiahne aj svoje staré rukavice. To dieťa treba zachrániť skôr, ako sa narodí. Do biedy – v Bruseli nepredstaviteľnej. Lenže interrupcia stojí 400 eur. A tak sa Koza ide opäť postaviť do ringu. Už nie veľmi ako bojovník, skôr ako taká boľavá atrakcia. Vymlátia ho veľakrát, ale eur pribudne málokrát – väčšinu zhltne „manažér“.
Peter Baláž, žiak osobitnej školy a starnúci boxer zo Žiliny sa už dávno stal utečencom vo vlastnej krajine.
A koľko ich tu medzi nami žije! Ba – nie je nás už vlastne väčšina? Tých sídliskových ľudí z „králikární“?
Koza si necháva vymlátiť mozog z hlavy, aby zarobil 400 eur a zabil svoje nenarodené dieťa.
Kto usporiada pochod za jeho život a za život tých, čo žijú naozaj z ruky do úst (a niekedy si aj to do úst musia ukradnúť)? A kto sa bude solidarizovať s nimi? Europoslanci, ktorých mesačný príjem by bol pre slovenského občana príjmom celoročným? Pre Petra Baláža, ktorý má tiež svoj životný sen – plný invalidný dôchodok – azda aj na desať rokov. Mesačne poberá totiž 190 eur…
Kde bolo, tam bolo, je to stále celkom blízko. Priam pred očami. Ale tam býva najväčšia (bruselská) tma.
A možno by europoslancom otvoril oči prostý film s prostým názvom Koza. Jeho režisér Ivan Ostrochovský ponúka pohľad na chlapíka, ktorý sa vedel biť. Kedysi, pred dvadsiatimi rokmi. Vychodil osobitnú školu, no dostal dobré boxerské rukavice. A nimi si vyboxoval účasť na olympiáde. V Atlante (1997) nezvíťazil, ale dôstojne sa zúčastnil. Odvtedy prešli veky. Chlapík, volajú ho Koza, lebo vyrastal u babky na kozom mlieku (bol sirota a Róm), má z tých čias už iba spomienky. A keď sa mu partnerka zverí, že čakajú tretie dieťa, vytiahne aj svoje staré rukavice. To dieťa treba zachrániť skôr, ako sa narodí. Do biedy – v Bruseli nepredstaviteľnej. Lenže interrupcia stojí 400 eur. A tak sa Koza ide opäť postaviť do ringu. Už nie veľmi ako bojovník, skôr ako taká boľavá atrakcia. Vymlátia ho veľakrát, ale eur pribudne málokrát – väčšinu zhltne „manažér“.
Peter Baláž, žiak osobitnej školy a starnúci boxer zo Žiliny sa už dávno stal utečencom vo vlastnej krajine.
A koľko ich tu medzi nami žije! Ba – nie je nás už vlastne väčšina? Tých sídliskových ľudí z „králikární“?
Koza si necháva vymlátiť mozog z hlavy, aby zarobil 400 eur a zabil svoje nenarodené dieťa.
Kto usporiada pochod za jeho život a za život tých, čo žijú naozaj z ruky do úst (a niekedy si aj to do úst musia ukradnúť)? A kto sa bude solidarizovať s nimi? Europoslanci, ktorých mesačný príjem by bol pre slovenského občana príjmom celoročným? Pre Petra Baláža, ktorý má tiež svoj životný sen – plný invalidný dôchodok – azda aj na desať rokov. Mesačne poberá totiž 190 eur…
Kde bolo, tam bolo, je to stále celkom blízko. Priam pred očami. Ale tam býva najväčšia (bruselská) tma.
Reagujte na článok
Blogy a statusy
Najčítanejšie
Odporúčame
Brigita Schmögnerová:
Navždy v Hegerovom Kocúrkove?
Roberto Savio:
Úvahy proti proudu
Jan Keller:
Proč to táhnou Piráti se Starosty
Jan Campbell:
Vznešeně ke svému konci
Jaroslav Daniška:
Litva by mala pri Kaliningrade rýchlo otočiť
P.C. Roberts:
Jaká je budoucnost Ukrajiny
Ivan Hoffman:
Rozum z núdze. Pokrok ako luxus