Reklama
Reklama

Zachráňte kolaborantov!

Počet zobrazení: 1525

Svetové i slovenské oficiálne média prelievajú krokodílie slzy nad osudom, ktorý vraj čaká afganských tlmočníkov a tých Afgancov, ktorí spolupracovali s medzinárodnými vojskami zachraňujúcimi svet pred medzinárodným terorizmom okupáciou Afganistanu. Navyše si síce dokážu priznať, že snaha „Západu“ exportovať demokraciu do ďalšej (po Líbyi, Sýrii a Iraku) krajiny tretieho sveta bola neúspešná, no nekladú si otázku, či vôbec bola zmysluplná a oprávnená. Talibanci nikdy nepatrili k tým islamistom, čo chceli svoje zastaralé náboženské predstavy vnucovať iným štátom a národom, ale (aj vďaka podpore Západu, ktorý ich vyzbrojoval a povzbudzoval proti sovietskej intervencii) jednoducho chceli svojským (pre kresťansko-židovskú civilizáciu zaiste nie vítaným) spôsobom spravovať svoj vlastný štát. Doplatili na to, že po útoku na Dvojičky USA museli ukázať svoju silu a trestať. Po tom, čo sa podarilo nie celkom čistým spôsobom eliminovať podozrenie, že s teroristickým útokom má čo robiť americký spojenec Saudská Arábia, vybrali si za cieľ odvety Afganistan, kam sa vraj uchýlil (priznajme, že bez súhlasu vtedajšej afganskej vlády) hlavný organizátor medzinárodného terorizmu. Je paradoxné, že Američanom sa ho napokon podarilo zlikvidovať nie v Afganistane, ale v susednom Pakistane.

taliusa_843.jpg
Kresba: Ľubomír Kotrha

Televízne zábery z útoku na Dvojičky boli také šokujúce, že USA nerobilo problém získať pre svoju intervenciu v Afganistane väčšinu európskych štátov. Po dvadsiatich rokoch si však opäť  s hanbou museli priznať, že demokracia sa vyvážať nedá. Nuž aspoň si vyskúšali zbrane a trocha si zabojovali a údajne vycvičili armádu nimi dosadenej bábkovej afganskej vlády. Táto aj vďaka Slovákom dobre vyzbrojená a cvičená armáda sa však po ich odchode zosypala, rozpŕchla alebo prešla na stranu talibancov. Opakoval sa dobre známy príklad z kubánskej revolúcie, kedy oveľa početnejšia žoldnierska armáda prezidenta Batistu zložila zbrane pred menej početnými, no odhodlanými castrovcami. Nuž Američania zrejme nečítali ani Tolstého Vojnu a mier, v ktorej veľký spisovateľ tvrdí, že Rusi porazili Napoleona preto, lebo vedeli, za čo bojujú. Nami a našimi na večné časy spojencami cvičená afganská armáda to zrejme nevedela, alebo už mala dosť slúženia pod cudzou mocou. Podobne je to aj v Iraku, ktorého súčasná vláda vyzýva (zatiaľ neúspešne) Američanov k odchodu z krajiny. Ó, aký nevďak! Vojaci intervenčných armád sa buď nezaujímajú o to, prečo musia bojovať tak ďaleko od svojej vlasti, alebo pohodlne uveria svojim veliteľom a médiám, že bránia raz výdobytky socializmu (ako v ČSR v roku 1968) alebo západné hodnoty (ako donedávna v Afganistane). Nevedia, že sú len pešiakmi na šachovnici vojen veľmocí.

Aj po druhej svetovej vojne tí, čo spolupracovali s nacistami , utekali k Perónovi do Južnej Ameriky. Beda porazeným(!) platí večne. Afganci utekajú zo svojej vojnou skúšanej krajiny už dlhé roky. Možno si tým naozaj zachránili životy, alebo (podaktorí) len išli za lepším a pokojnejším životom. To bude platiť aj o najnovšej predpovedanej migračnej vlne. Aj talibanskí víťazi by si však mali uvedomiť (ako napísal Vladimír Mináč), že každá moc má svoju noc, svoje mravné temnoty – to platí pre jednotlivca, triedu, národ. Nijako Afgancom nezávidím ich budúcu vládu, ale bude to ich vláda. A tentoraz výnimočne nesúhlasím s českým prezidentom Zemanom, ktorý si myslí, že USA nemali z Afganistanu odísť. Skôr si myslím, že tam vôbec nemali ísť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.
CAPTCHA
This question is for testing whether or not you are a human visitor and to prevent automated spam submissions.
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama