Reklama
Reklama

Začiatok supervolebného roka v Nemecku

Krajinské „testy“ pred septembrovými parlamentnými voľbami
Počet zobrazení: 1292

Krajinské voľby v dvoch „starých“ spolkových krajinách – Bádensku-Württembersku a Porýní-Falcku (od roku 2001 sa konajú v rovnaký deň) – sú začiatkom supervolebného roka v Nemecku. Vyvrcholením budú voľby do Bundestagu, ktoré sú plánované na 26. septembra.

Vzhľadom na to, že ide o susediace spolkové krajiny na juhozápade Nemecka, kde žije spolu vyše 15 miliónov ľudí (v Bádensku-Württembersku asi 11,1 milióna a v Porýní-Falcku necelých 4,1 milióna), je to viac ako šestina obyvateľstva Nemecka. Voľby sa považovali aj za „testy“ pred voľbami do Bundestagu. Okrem tradičných ukazovateľov pred voľbami do spolkového parlamentu mohli výsledky podľa odborníkov naznačiť aj to, ako obyvateľstvo vníma riešenie druhej vlny pandémie.
 

Ďalšie štyri krajinské voľby v supervolebnom roku

Okrem volieb v Bádensku-Württembersku a Porýní-Falcku budú ešte tri krajinské voľby v riadnom termíne. V Sasku-Anhaltsku sa uskutočnia 6. júna. V deň konania volieb do Bundestagu majú byť krajinské voľby v Meklenbursku-Predpomoransku a v Berlíne voľby do Snemovne poslancov (Abgeordnetenhaus).

Na tento deň sú naplánované aj predčasné voľby v Durínsku. Riadne voľby sa tam konali 27. októbra 2019 a prvýkrát v nich zvíťazila v zjednotenom Nemecku Ľavica (DieLinke. so ziskom 30,6 % hlasov a 29 kreslami v 90-člennom krajinskom parlamente), ktorá sa zaraďuje k alternatívnej ľavici. Krajinským premiérom bol už od decembra 2014 do februára 2020 B. Ramelow (DieLinke.), na čele koalície DieLinke., Sociálnodemokratickej strany Nemecka (SPD) a Zelených (Grüne). B. Ramelow je prvým a zatiaľ jediným predsedom krajinskej vlády z DieLinke. Vo februári 2020 bol v krajinskom parlamente zvolený za predsedu vlády T. Kemmerich zo Slobodnej demokratickej strany (FDP) za podpory Kresťansko-demokratickej únie (CDU) a Alternatívy pre Nemecko (AfD), ale už o mesiac sa vzdal funkcie bez toho, aby vymenoval členov kabinetu. V marci 2020 sa stal premiérom znovu B. Ramelow a pokračovala koalícia DieLinke., SPD a Zelení, ktorá má však v parlamente len 42 z 90 poslancov a rozhodla sa, že v tomto roku usporiada vzhľadom na zložitú situáciu v krajine predčasné voľby. Pôvodne sa mali konať 25. apríla, ale z dôvodu pandémie sa ich termín presunul na deň volieb do Bundestagu.

Cyklus krajinských volieb je 5 rokov. Voľby budú tento rok teda v 6 spolkových krajinách vrátane volieb v Berlíne, ktorý má špecifický štatút, čo znamená, že sa uskutočnia takmer v polovici spolkových krajín, ktorých je spolu 16 (vrátane 2 mestských štátov a Berlína). Niektorí politici i médiá v Nemecku preto hovoria o roku 2021 ako supervolebnom.
 

Význam oboznámenia sa s prísnymi hygienickými podmienkami,
v ktorých sa voľby v Nemecku uskutočnili

Na pozadí nevídaného politického cirkusu, ktorý predvádza kolabujúca koalícia v spojení s vyhýbavým postojom prezidentky k jej konaniu, je pochopiteľné, že v slovenských médiách tieto voľby vyvolali malú pozornosť. V súvislosti s neodvratnými predčasnými voľbami na Slovensku, ktorých sa koalícia obáva najviac zo všetkého, čo sa jej môže stať, urobí všetko pre to, aby im v duchu primitívneho a stupídneho LEBOFICO zabránila.

Podľa toho, čo za 13 mesiacov od volieb predvádza koalícia, pochybujeme, že táto barbarsko-diletantská vláda to bude schopná v prípade uskutočnenia predčasných volieb urobiť aspoň približne tak. Zostáva nám spoliehať sa zase na samosprávy, bez veľkého nasadenia ktorých by sa ani pološialený, dezorganizáciami sprevádzaný matovičovský nápad s plošným testovaním obyvateľstva nebol býval uskutočnil. A. Merkelová vyšinuté nadšenie Matoviča, ktorý ju ako prvú (ešte skôr ako vládu a prezidentku SR) informoval o chystanej úchylnej akcii, neocenila a Nemecko postupuje pod jej vedením pri riešení koronakrízy systémovo ináč ako naša babrácka vláda posadnutá masívnym testovaním nekvalitnými prostriedkami, ktoré pravdepodobne aj so ziskom nakúpili jej prominenti.

V každom prípade, ak by to aj štátny aparát ignoroval, je vhodné nielen zo strany samospráv ale aj politických strán a hnutí, ktoré chcú kandidovať, podrobnejšie sa oboznámiť s prípravou a organizáciou týchto krajinských volieb a skúsenosťami z nich. Ide najmä o prísne hygienické podmienky, v ktorých sa voľby v Nemecku uskutočnili. Konanie predčasných volieb je totiž jediným možným východiskom z koalično-vládnej krízy, ktorá nesmierne ničí náš štát i spoločnosť. Kozmetické zmeny vo vláde („posúvanie škatúľ“) ju nedokážu vyriešiť.
 

Výsledky volieb v Bádensku-Württembersku

Podľa predbežných, zatiaľ oficiálne nepotvrdených výsledkov zvíťazili (už druhýkrát za sebou) Zelení s 32,6 % hlasov, za ktoré budú mať 58 kresiel v 154-člennom Landesparlamente. Na druhom mieste bola CDU s 24,1 % hlasov (42 kresiel). SPD skončila tretia s 11 % hlasov (19 kresiel). Do Landestagu sa dostali ešte FDP s 10,5 % hlasov (18 kresiel) a AfD s 9,7 % hlasov (17 kresiel). DieLinke.so ziskom 3,6 % hlasov sa do krajinského parlamentu nedostala. Volebná účasť bola 63,8 %.

Na základe týchto výsledkov môže pokračovať súčasná zeleno-čierna vláda (Zelení-CDU) na čele s W. Kretschmannom (Zelení). Uvažuje sa však aj o možnosti vytvorenia semaforovej koalície (Ampelkoalition – Zelení-SPD-FDP), ktorá funguje v Porýní-Falcku a podľa niektorých zdrojov by sa mohla vytvoriť po septembrových voľbách aj na spolkovej úrovni.

Kreslá v Landesparlamente (krajinskom parlamente), ktorých počet sa kvôli tzv. previsujúcim mandátom (Überhangmandat) mení, sa prideľujú dvojakým spôsobom. 70 poslancov sa volí v jednomandátových obvodoch a ďalšiu časť poslancov tvorí prepočet podľa zisku pre krajinské volebné zoznamy, pričom kvórum je 5 %. Poslanci zvolení v jednomandátových obvodoch sú spravidla zaradení aj na krajinských volebných zoznamoch.
 

Zisk hlasov pre krajinské volebné zoznamy  vo voľbách v Bádensku-Württembersku v 21. storočí (v %)

kravol_1.jpg
Vysvetlivky  
a = WASG (Arbeit & soziale Gerechtigkeit – Die Wahlalternative /Práca a sociálna spravodlivosť-Volebná alternatíva/) – predchodca DieLinke.
nk = strana nekandidovala
 

Počet kresiel získaných v krajinských  voľbách v Bádensku-Württembersku v 21. storočí

kravol_2.jpg
Vysvetlivky  
nk = strana nekandidovala

Z hľadiska vývoja volebných výsledkov v tomto storočí sú v Bádensku-Württembersku dva výrazné trendy. Značne silnejú Zelení, ktorí v každých voľbách získali vyšší počet hlasov a kresiel. Naopak, veľmi slabnú obe veľké strany CDU a SPD, ktoré v každých voľbách dosahujú nižší počet hlasov i kresiel (malá výnimka bol počet kresiel pre CDU v roku 2006). FDP dosahuje striedavé úspechy a s výnimkou nižšieho zisku hlasov v roku 2011 sa do Landesparlamentu dostáva bez problémov. AfD po výraznom „skoku“ v roku 2016, keď kandidovala prvýkrát, v tohtoročných voľbách dosiahla síce menej hlasov, ale do snemu sa bez ťažkostí dostala. DieLinke. sa do Landesparlamentu ani na tretí pokus nedostala.
 

Výsledky volieb v Porýní-Falcku

Podľa predbežných, zatiaľ oficiálne nepotvrdených výsledkov zvíťazila (už siedmykrát nepretržite za sebou od roku 1991) SPD s 35,7 % hlasov, za ktoré získa 39 kresiel v 101-člennom Landesparlamente. Na druhom mieste bola CDU s 27,7 % hlasov (31 kresiel). Do krajinského parlamentu sa dostali ešte Zelení s 9,3 % hlasov (10 kresiel), AfD s 8,3 % hlasov (9 kresiel),  FDP s 5,5 % hlasov (6 kresiel) a Slobodní voliči (FW) s 5,4 % hlasov (6 kresiel). DieLinke. so ziskom 2,5  % hlasov sa do krajinského parlamentu nedostala. Volebná účasť bola 64,4 %. Predpokladá sa, že bude pokračovať semaforová koalícia na čele s M. Dreyerovou z SPD.

Kreslá v Landesparlamente sa prideľujú rovnako ako v Bádensku-Württembersku. Od roku 1991 je však počet poslancov stabilný – 101, lebo sa neuplatňujú tzv. previsujúce mandáty.
 

Zisk hlasov pre krajinské volebné zoznamy vo voľbách v Porýní-Falcku v 21. storočí (v  %)

kravol_3.jpg

Vysvetlivky 
a = WASG (Arbeit & soziale Gerechtigkeit – Die Wahlalternative /Práca a sociálna spravodlivosť- Volebná alternatíva/)
nk = nekandidovala
 

Počet kresiel získaných v krajinských  voľbách v Porýní-Falcku v 21. storočí

kravol_4.jpg
Vysvetlivky  
nk = strana nekandidovala

(Pozn. Všetky štyri tabuľky sú spracované na základe úradných výsledkov volieb uverejnených na stránkach Krajinských štatistických úradov)

Z hľadiska vývoja volebných výsledkov v tomto storočí nie sú v Porýní-Falcku také výrazné trendy ako v susednej krajine. O víťazstvo vo voľbách stále bojujú SPD a CDU a hoci počet hlasov pre obe strany dlhodobo klesá, je to pozvoľnejšie ako v Bádensku-Württembersku. Zelení (v tohtoročných voľbách výrazne posilnili) a FDP (v tohtoročných voľbách mierne oslabila) dosahujú striedavé úspechy a po jednom raze sa v tomto storočí do krajinského parlamentu nedostali. AfD po výraznom „skoku“ v roku 2016, keď kandidovala prvýkrát, v tohtoročných voľbách dosiahla menej hlasov (ale prepad bol menší ako v Bádensku-Württembersku) a do snemu sa bez ťažkostí dostala. DieLinke. sa do Landesparlamentu ani tu na tretí pokus nedostala.
 

Krajinské voľby v Bádensku-Württembersku a Porýní-Falcku  
vo svetle trendov vývoja voličskej príťažlivosti

Komentáre poukazujú na tri procesy, ktoré majú širšie súvislosti a do určitej miery sa potvrdili aj v týchto krajinských voľbách.

Prvým je, že pokračujúci pokles voličskej príťažlivosti CDU a SPD má dlhodobý charakter. Paradoxom však je, že úniový blok (CDU s bavorskou Kresťanskosociálnou úniou) v spolkových prieskumoch v tomto roku dosahuje stabilne podporu od 33 do 37 %, pričom vo voľbách v septembri 2017 získal 32,9 % hlasov. Je teda najsilnejšou stranou v Nemecku.

SPD ja na tom horšie a pokračuje v kríze, ktorou prechádza väčšina sociálnodemokratických a socialistických strán v Európe, ktoré sa príliš „stredovo zliberalizovali“. Dlhodobý úspech v Porýní-Falcku je akoby výnimkou z pravidla. V spolkových prieskumoch SPD dosahuje v tomto roku podporu od 15 do 17 %.

Druhým je vzostup podpory Zelených. V prieskumoch preferencií sa od leta 2019 držia už stabilne na druhom mieste (v tomto roku majú na spolkovej úrovni preferencie od 18 do 20 %). V jednotlivých spolkových krajinách však majú rozdielnu silu.

Tretím je, že došlo k určitému poklesu podpory AfD. Ukazuje sa to aj v spolkových prieskumoch preferencií (od 8 do 11 %).

Predvídateľnosť zisku ďalších strán je otvorenou otázkou a mení sa. Počíta sa však s tým, že do Bundestagu by sa mali okrem spomenutých štyroch strán dostať ešte aj FDP a DieLinke.

DieLinke. dodáme, že v týchto krajinských voľbách nedosiahla úspech, ale v ich parlamentoch nebola zatiaľ nikdy zastúpená. V spolkových prieskumoch zvádza boj o piatu priečku s FDP a dosahuje v tomto roku hodnoty preferencií od 7 do 9 %. Európska radikálna (autentická) ľavica by jej úspech potrebovala ako soľ.
 

Záverom – kto bude novým spolkovým kancelárom

Okrem toho, že politická situácia v Nemecku, ako sme už uviedli, je poznamenaná koronakrízou a nachádzajú sa v nej tradičné sociálno-ekonomické a politické otázky, predstavuje priam fatálny problém aj to, že sa napevno počíta s koncom éry konzervatívnej kancelárky A. Merkelovej z CDU, ktorá je na čele nemeckých vlád od novembra 2005. Je to teda už 15 rokov a 4 mesiace. Viac bol kancelárom v dejinách NSR len H. Kohl – 16 rokov a necelý mesiac (ak sa náhodou bude vláda zostavovať tak dlho ako po voľbách v roku 2017 a A. Merkelová bude vo funkcii do konca decembra 2021, prekoná aj „rekord“ H. Kohla). Kto bude novým nemeckým kancelárom, zaujíma samozrejme aj EÚ i ďalších veľkých hráčov svetovej politiky, lebo s ním môžu byť spojené rôzne zmeny. Veľkou zmenou s viacerými potenciálnymi následkami by sa však mohlo stať, ak by sa pri vyššom súhrnnom zisku Zelených, SPD a FDP objavil prvýkrát nemecký kancelár zo Zelených. Ide však o zložitú otázku, ktorá si vyžaduje samostatnú analýzu.

Do prognóz sa vzhľadom na zložitú situáciu v Nemecku, Európe i vo svete nikto príliš nepúšťa.

(Autor prednáša medzinárodné vzťahy na Ekonomickej univerzite v Bratislave)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama