Reklama
Reklama

Znásilňovanie spravodlivosti
súčasnými mocipánmi

Počet zobrazení: 1936

V normálnom, demokratickom a právnom štáte by sa nikdy väčšina z lídrov súčasných vládnych strán nedostala k verejným funkciám, tobôž nie k vládnej moci. Svojím pôsobením deformujú politický systém, rozkladajú právny štát a likvidujú demokraciu.

Vládne strany mali vo svojich volebných programoch aj boj proti korupcii a očistu verejného života. Tento jediný bod programu sa im „darí“ plniť, pravda, len vo vzťahu k minulosti. O súčasnosti, o ich kauzách to už neplatí. Možno to dokumentovať na pochybných straníckych a rodinných nomináciách do významných štátnych funkcií, na ministerstvá, v zdravotníctve, SIS, špeciálnej prokuratúre, armáde či do funkcií 72 prednostov okresných úradov. Ďalším sú podvody a plagiátorstvo s diplomovkami Matoviča, Kollára, Gröhlinga i Krištúfkovej, státisícové zmluvy ministerstiev v prospech advokáta Miškoviča na právne služby, či problematický nákup testov, pri ktorom trnavská firmička prepojená na Matoviča a Sulíka získala milióny eur. Nič z toho sa nerieši a orgány činné v trestnom konaní sa výhradne sústreďujú len na kriminalizáciu ľudí spojených so Smerom-SD.

Vláda svoju nepripravenosť a neschopnosť riadiť štát, neplnenie sľubov najmä v sociálnej oblasti, obmedzovanie práv a slobôd občanov ako i nové a nové vlastné kauzy prekrýva svojím „bojom“ proti koronakríze, ale najmä škandalizovaním a doteraz nepredstaviteľnými represáliami voči terajšej opozícii v duchu Matovičových požiadaviek „treba ich dať dole, zbierať skalpy, všetkých pozatvárať!“
 

Forma a spôsob zásahov pripomína doby temna

Každý súdny človek zastávajúci právo a spravodlivosť je za prísne potrestanie korupcie, zneužívania moci ako i všetkých druhov trestnej činnosti. To, čo sa však v súčasnosti na Slovensku deje, nemá s právom a dodržiavaním ľudských práv nič spoločné.

Samozrejme, ak niekto pácha trestnú činnosť, musí si byť vedomý následkov. Všetky delikty bez ohľadu na to, kto ich pácha, treba vyšetriť, a ak sa dokážu, aj spravodlivo potrestať.

Je chvályhodné, že Národná kriminálna agentúra /NAKA/ odhaľuje a vyšetruje stále nové a nové korupčné škandály, ekonomické trestné činy, pochybenia vysokých štátnych úradníkov, policajtov i sudcov, a to bez ohľadu na to, s kým politicky sympatizovali či spolupracovali. Potiaľto je to v úplnom poriadku. Čo však zaráža a šokuje, je forma a spôsob zásahov. Postup zasahujúcich policajtov je nielen na hrane zákona, ale je aj úplne zbytočne agresívny a bezohľadný, a to nielen k potencionálnym páchateľom, ale čo je oveľa horšie, i k ich rodinám. Starším to pripomína zásahy gestapa.

Vládna chunta, i takto by sa ju dalo nazvať, robí represie pripomínajúce fašistické metódy vládnutia či politické čistky v päťdesiatych rokoch. Zásahy NAKA sú často viac demonštráciou sily ako objektívnou potrebou zaistenia inkriminovaných osôb. Podozrivých z trestnej činnosti, aj to zväčša na základe udania kajúcnikov, si NAKA nepredvolá na výsluch, ale pod rúškom noci či v skorých ranných hodinách si pre nich príde prepadové komando. Pažbami samopalov im búchajú na dvere, po zuby ozbrojení kukláči ich odvádzajú v putách, napriek tomu, že nejde o teroristov, ozbrojencov ani o ľudí, čo kladú odpor. Všetko sa to deje za „náhodnej“ prítomnosti mainstreamových médií. Je to tak dokonca i v prípadoch, keď dotyční sú ochotní s vyšetrovateľmi spolupracovať, poskytnúť súčinnosť či dokonca sa sami na polícii prihlásia.

Zadržaní, zatiaľ stále len podozriví prevažne z ekonomickej trestnej činnosti, sú takmer všetci uväznení v celách predbežného zadržania. Celé mesiace sú tam držaní bez výsluchov a ďalších vyšetrovacích úkonov, bez prístupu k telefónu, k pošte, k rodinám a neraz i k advokátom.

Tento režim sa ich snaží zlomiť, donútiť k priznaniu a psychicky zdeptať. Potvrdilo sa to vo viacerých  prípadoch, okrem iného pri stále nedošetrenej samovražde generála Lučanského, v prípade hladovky a pokuse o samovraždu predávkovaním liekmi štátnej tajomníčky Jankovskej, psychickým kolapsom a následným psychiatrickým liečením bývalého šéfa NAKA Petra Hrašku a naposledy podnikateľa Jozefa Brhela. Všetky tieto prípady potvrdzujú porušovanie zákonov, ľudských práv i práv samotných obvinených, a čo je do očí bijúce, v nemalej miere poukazujú na zlyhávanie spôsobu výkonu funkcie zo strany väzenskej a justičnej stráže, respektíve jej vedenia. Podľa ministerky spravodlivosti Kolíkovej je všetko v úplnom poriadku a skutok sa podľa nej nestal.

Normálne by bolo, aby vzhľadom na predpokladaný charakter trestnej činnosti boli podozriví vyšetrovaní na slobode s prísnym domácim väzením a monitorovacím náramkom, pri zachovaní aspoň základnej ľudskej dôstojnosti.
 

Goebbelsovská propaganda a mediálny lynč funguje

K tomuto všetkému výrazne napomáhajú skorumpované médiá. Novinárske presstitútky používajú spôsoby goebbelsovskej propagandy. Neustále a všetkými formami podsúvajú občanom polopravdy a svoje videnie sveta ako jediné pravdivé. Klamstvá vydávajú za pravdu, strašia ľudí, vyhrážajú sa a vydierajú bežných občanov a s úsmevom na tvári im podsúvajú spásonosné riešenia, ktoré im zabezpečí ich mesiáš. Nezmazateľným spôsobom označia vinníkov, skorumpovaných policajtov, sudcov, oligarchov a urobia z nich jediných nepriateľov ľudstva.

Všetky akcie NAKA prebiehajú za výraznej mediálnej asistencie, čím sú nielen podozriví, ale aj ich rodiny vystavené psychickému teroru a mediálnemu lynčovaniu. Prezumpcia neviny je týmto hyenám cudzia.
 

Názvy policajných akcií pripomínajú svätú inkvizíciu

Už dlhšie sa hovorí o pomenovaní akcií NAKA či o vzniku ich názvov. Podľa oficiálnej verzie ide o krycie názvy a takto sú zrozumiteľné pre policajtov vykonávajúcich zásah. Chce tým niekto povedať, že policajti sú silne nábožensky založení alebo svätí? Polícia zároveň deklaruje, že názov môže, ale nemusí charakterizovať trestné činy, či ich potencionálnych páchateľov. Údajne nejde o ich atraktívnosť pre médiá a občanov. Chabé vysvetlenie, keď každý súdny človek si to dá práve do tejto súvislosti a iste nebude ďaleko od pravdy.

Mne však názvy akcií NAKA v poslednom čase skôr pripomínajú klerikálny charakter tejto vlády a ešte viac inkvizíciu z 18. a 19. storočia. Názvy ako „Božie Mlyny, Svätuškár, Plevel, Búrka, Judáš, Víchrica, Očistec či Mýtnik“, navodzujú atmosféru svätej spravodlivosti, očisty od zla. Zdá sa, akoby išlo o hon na bosorky, ich mučenie inkvizítormi a vynucovanie priznania až po ich „upálenie“.

Možno sa tiež domnievať, že ide o dobre premyslené politické divadlo súčasnej vlády klerikárov, ktoré má navodiť pred občanmi až boží hnev a božiu spravodlivosť.

Mená zaistených osôb a ich údajná spolupráca s bývalou vládou skutočne evokujú záver o politickej objednávke a čistkách vlády, o prenasledovaní všetkých, čo akýmkoľvek spôsobom spolupracovali so Smerom-SD.
 

Čaká nás Bič boží?

Po aktuálnom zvolení Daniela Lipšica za šéfa špeciálnej prokuratúry je jasné, že politické perzekúcie až teror budú pokračovať v oveľa väčšej sile, veď ide o politický revanš voči Ficovi a jeho garnitúre. Národná z-rada spravila z capa záhradníka, a preto možno prídu i nové názvy akcií, ako Bič boží či Kladivo na čarodejnice. Podľa očakávaní vlády bude Lipšic v jednej osobe vyšetrovateľom, žalobcom, sudcom i katom, a o to predsa pri jeho voľbe vládnej koalícii išlo.

Vzhľadom na postup orgánov činných v trestnom konaní a politické tlaky tejto vlády je otázne, či sa obvinení dočkajú spravodlivých súdnych procesov. Všetko to je to nebezpečné nielen v prípade doteraz zadržaných podozrivých osôb, ale i pre bežných občanov, ktorí sa môžu začať obávať zásahov polície, prenasledovania nie však za ich trestnoprávne pochybenia, ale čo je absolútne pomýlené a jednoznačne nesprávne, i za svoje politické presvedčenie či názor.

Občan je frustrovaný a v tejto situácii sa stáva len štatistom neschopným veci meniť. Postup vlády ho vedie do zúfalstva až beznádeje, z ktorej nevidí východisko.

Ľudia na Slovensku strácajú vieru v spravodlivosť, v dodržiavanie ich ľudských práv a slobôd, vieru v politický systém a štát ako taký. Je to tak preto. že vláda šliape a flagrantným spôsobom porušuje platné zákony a dokonca i Ústavu SR, za čo by mala niesť trestnoprávnu zodpovednosť. Patrí tam, kde sú viac či menej oprávnene posielaní podozriví z trestnej činnosti.

Ak by sme sa mali vyjadriť v duchu vládnej ideológie, zostáva nám len si želať Ochraňuj nás Bože a zbav nás vlády našej.

(Poznámka autora – nič z toho, čo je v príspevku uvedené, nie je obhajobou ani sympatiou s obvinenými.)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Odporúčame

Miroslav Pavel: Nový koncert velmocí?
Jozef Sedlák: Pôstna hostina
Ivan Hoffman: Smrť miliardára
Silvia Porubänová: Vyčerpanie
Svetozár Krno: Predčasný apríl
Reklama
Reklama
Reklama