Len Jana z Arcu prebudí slovenský národ?

Tlieskajme denne našim zdravotníkom
Počet zobrazení: 2725

Voľby v okrúhlom roku 2020 predznamenali veľkú zmenu. Čo si priali občania, stalo sa. Voliči si vybrali vládu na čele s Igorom Matovičom. Vládu, ktorá vzišla s akejsi mozaiky toho, čo chcelo vládnuť. Kolobeh sľubov, ktoré vzišli z koaličnej zmluvy, si často mnohí mýlia, že sú nad Ústavou SR, čo nie je pravda. Ústava SR všetkých zaväzuje. Nás však dobehol koronavírus.

A nielen nás. Pandémia sa stala už vyše roka našou ústrednou témou. Nikto nevie pomenovať pôvod vzniku covidu-19, preto sa raz hovorí o netopieroch, inokedy o laboratóriách, v ktorých sa vírus vytvoril, prípadne geneticky upravoval, mutuje dodnes... Niekedy sa domnievam, že rozdiel medzi pravdou a hoaxom je len niekoľko mesiacov. Kto je nakoniec ten, kto zodvihne prst a povie, že táto informácia je hoax a iná je pravdou?

Verejný záujem sa sústredil na vírus. Žijeme vírusom a s vírusom prežívame. A v tejto pohnutej dobe neriešime, že zdravotníctvo je oslabené o zdravotnícky personál, sestry, lekárov, dnes riešime čísla nakazených a čísla úmrtí... sociálna priepasť sa otvára asi tak ako kruhy v chorvátskom meste Petrinja po zemetrasení....
 

Sociálne postavenie obyvateľov dostáva „na frak“

Domnievam sa, že ak by sme sa aj vyliečili z covidu-19, nevylieči sa štát, ba ani mnohé rodiny. Obmedzujúce opatrenia nás zbavujú nielen zdravotných vyšetrení, operácií, starostlivosti o mnohé novovznikajúce ochorenia, ale predovšetkým o slobodu, o základné naše práva, ktoré sú v Ústave SR uväznené písmom, no v reáliách neplatia. A všetci akosi učupení čakáme. Čakáme na čo? Na zázrak? Na nejakú zmenu? Bez nás to nepôjde!

Teraz by sa mala objaviť novodobá Jana z Arcu, ktorú na konci stredoveku charakterizovala ženská odvaha, sila a nebojácnosť. Keď krajina upadá do chaosu, začala sa ľudí zmocňovať apatia, podliehajú rezignácii, vtedy je potrebné nájsť také prostriedky rozumu a citu, aby spoločnosti ponúkli novú nádej. V našej pandemickej dobe tieto slová nadobúdajú úplne nový význam. Z covidu-19 sa určite vyliečime, no naša vládna garnitúra nás etapovite pripravuje na niečo celkom iné... stále čakáme na tie dobré opatrenia bez známok chaosu, na spravodlivejšie prehodnotenie demokratických princípov a istého zosúladenia s ekonomickými i ľudskými atribútmi  Na to však je potrebný istý konsenzus, ktorý, žiaľ, v tejto chvíli stále chýba...

Miera slobody a demokracie sa nemeria množstvom politických strán ani vyhláseniami v parlamente, ale v skutočnom bytí. Ako ľudia žijú, pracujú, ako sa starajú o deti, o zdravie...

Rok 2020 bol navzdory pokroku vedy rokom pandémie. Pred sto rokmi šarlatáni potierali cesnakom hruď, telo, boli bezmocní(1918) asi tak, ako v prvej fáze covidu-19 sme boli my. Dozvedeli sme sa mnoho o vírusoch, vakcínach, dá sa povedať, že dočasne sa nám zastavil život. Pandémia priniesla neistotu, narušené duševné zdravie, alkoholizmus, domáce násilie, zvýšenú úmrtnosť a v neposlednom rade vysychajúce finančné zdroje... A ešte niečo: azda teraz si viacej uvedomujeme, ako sú nedocenení zdravotnícki pracovníci.

Slovenské zdravotníctvo je dlhodobo skúšané finančne i personálne, zanedbávané, nedocenené. Prechádza ťažkým obdobím, nakoľko nová vláda, ktorá nastúpila súčasne s koronavírusom, musela sústrediť svoju pozornosť práve na tento objekt. Nový minister zdravotníctva Marek Krajčí (OľaNO) so svojím tímom pravdepodobne nedocenil primárnu starostlivosť, manažérsky nedozrel na funkciu, ktorú by mal vykonávať v tejto napnutej dobe. Ani tím odborníkov pravdepodobne na to nestačí...
 

Slovensko prosí o pomoc

Požiadali sme jedného z členov odborného tímu MUDr. Petra Visolajského, aby sa pozrel spätne na prácu samotných pracovníkov v praxi. Po roku v odbornej komisii povedal: „snaha zachrániť každého pacienta je samozrejmosťou, problém je však inde. Slovensko dnes prosí o pomoc ostatné krajiny, aby nám poslali svojich zdravotníkov, prosíme, aby nám liečili našich pacientov, lebo Slovensku chýbajú lekári a sestry. Zamýšľa sa niekto, prečo nemáme viac personálu v nemocniciach? Ak zo súčasného ministerstva povedia, že to spôsobili minulé vlády, pýtam sa, čo také za rok spravilo súčasné ministerstvo zdravotníctva, aby to tak nebolo?“ konštatoval predseda LOZ-u a člen odborného tímu MZ SR. MUDr. Visolajský . A dodal, že zažil mesiace „trápnych“ debát, aby naše ministerstvo dalo slovenským zdravotníkom, ak sa nakazia na covid-19 pri výkone svojho povolania PN-ku, akú majú na Slovensku policajti, vojaci, ale aj samotní zamestnanci ministerstva. Odpoveď z rezortu podľa neho bola, že im to nemôže dať, aby to nezneužívali.“

V rozhovore uviedol, že „samotné ministerstvo upozornil na to, že tlačí na nemocnice, aby mali vyrovnané rozpočty. To sa podľa neho pri obmedzených príjmoch, bez toho, aby rezort ako regulátor dohliadal na zdravotné poisťovne, nedá dosiahnuť inak ako znižovaním personálnych nákladov. Fakultná nemocnica Nitra, v ktorej pracuje, navrhuje lekárom, že im časť nadčasov nebude preplácať, ale poskytne im za ne náhradné voľno. Mesačne tak chce podľa predsedu LOZ na jednom atestovanom lekárovi „ušetriť“ okolo 200 eur.“ Viacerí lekári už vedenie nemocnice upozornili, že po takejto zmene odídu z nemocnice preč. Vedenie nemocnice sa však napriek tomu svojho úmyslu stále nevzdalo. „V rámci ,optimalizácie personálnych nákladov ‘sú moje kolegyne sestry nespokojné, lebo ich vedenie núti za nadčasy brať si náhradné voľno. Áno, v čase keď hovoríme, že pre pacientov nemáme dosť sestier, pacientov po jednom vozíme vládnym špeciálom do Nemecka,“ uzavrel túto informáciu.
 

Výnimky len pre vyvolených?

Opatrenia, ktoré prichádzali a takmer denne sa menili, boli zlé, nesúrodé, kontraproduktívne, veľakrát až protichodné, s množstvom výnimiek, krátenia karantény, samotné WHO upozorňovalo, že to nie je správny krok. Mobilita ľudí je azda tým najlepším riešením, len keby opäť nebolo množstvo výnimiek!!! (Dubaj, Zanzibar a lákavé facebookové info, kde sa nachádzame).Mal byť zásadný lockdown, ale čo, keď počas vianočných sviatkov museli byť otvorené zimné strediská známych ľudí, ktorým sa musia „otáčať“ eurá, ako aj opravovne bicyklov, aby v decembri sme si mohli na nich asi zajazdiť... a tak, krivka infikovaných prudko rástla, hospitalizovaných detto.

Nechcem sa zmieňovať o kolektívnom infikovaní prostredníctvom vyčkávania v radoch na často nezmyselné celoplošné testovania. No, čo už, aspoň sme si vyskúšali aj takúto „lahôdku“.

Opatrenia štátu a samotného Ministerstva zdravotníctva SR obmedzujú prácu lekárov v ambulantnom sektore. Preferuje sa telefonické ordinovanie, počet fyzicky chodiacich pacientov v mnohých ambulanciách klesá, no napríklad v detskej kožnej ambulancii to praská vo švíkoch, denne vyše 40 detí. Dokedy to zvládnu títo odborní lekári?

Pri takomto  spôsobe práce v inej krajine by dávno bol minister alebo riaditeľ poisťovne vymenený. No nie u nás. Prognóza je jednoznačná: mnohé špecializované ambulancie budú zanikať, špeciálna zdravotná starostlivosť bude čoskoro ťažko dostupná. Ak raz pandémia skončí svoju vládu, nebude na Slovensku takmer žiadna ambulantná starostlivosť. Časť lekárov odíde do dôchodku, a to verte, že s radosťou. Tí mladší, mnohí odídu tam, kde ich finančne viac ocenia ako u nás. Je mi ľúto, že na tomto „projekte“ participujú neraz samotní pacienti a ich príbuzní, ktorí sa radi sťažujú na všetko, rieši to ÚDZS, a ten zahlcujú ďalších zdravotníkov a čiastočne aj znechucujú. Mnohí si neuvedomujú, že za celým systémom sú politici, ktorí tu roky boli a sú a znefunkčňujú systém, neobnovujú zdroje, je zdecimovaný personál nemocníc, oklieštené sú samotné ambulancie...
 

Čo povedať na záver?

Covid-19 si nevyberá. Toto ochorenie je nevyspytateľné, ak na to niekto umiera, nie je to chybou zdravotníkov - tí robia maximum

Dovoľte mi poďakovať sa každému jednému z vás, lekári, poslucháči lekárskych fakúlt, sestričky a študentky stredných zdravotníckych škôl, ošetrovatelia, zdravotnícki pracovníci, obsluha pri strojoch až po hygienu v samotných zariadeniach, ktorí denne na svojich oddeleniach zvládate túto náročnú a ťažkú prácu, zvlášť na covid oddeleniach. Táto skúška je veľmi ťažká. Je to životná skúška, ktorá preveruje aj charaktery. Verím, že keď sa raz dostaneme do „normálu“, budeme si každý okamih našich životov vážiť viac, ako doteraz. Aj samotných zdravotníckych pracovníkov. A možno príde aj čas, kedy nebudeme k sebe ako vlk k vlku...

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984