Vražedný kokaín
O našom modernom svete si radi myslíme, že je ľudskejší ako tie minulé. Vďaka hodnotám, ktoré sme začali uznávať, je už neprijateľný obchod s otrokmi, masové rasové predsudky či krutosť voči zvieratám. V pokrokovom prostredí rastie neochota tolerovať absolútnu chudobu či detskú prácu, ktoré stále v niektorých častiach sveta stále existujú. Sme však naozaj takí? V Európe aj inde vo svete sa niekoľko vplyvných hviezd postavilo na čelo snáh o zlepšenie životných podmienok v Afrike. Koncerty Live Aid Boba Geldofa a kampaň Bona za odpustenie dlhov zvýšili politický záujem a peňažné toky na riešenie krízy na kontinente. Ďalšími obľúbenými témami celebrít je boj proti „krvavým diamantom“ a podpora fair trade. Desať ničomníkov na jedného hrdinu Lenže na každého rebelanta bojujúceho za správnu vec je desať takých, čo o správnej veci nemajú potuchy. Snahy všetkých pop-idolov a hviezd o zlepšenie situácie v Afrike podkopávajú ich bezohľadní „kolegovia“ ako Kate Moss. A to prostredníctvom kokaínu pašovaného cez pobrežie západnej Afriky, kde obchod s drogami spôsobuje mizériu, korupciu, násilie a nestabilitu. Hrozí, že história sa bude opakovať. V predchádzajúcich storočiach zdevastoval západnú Afriku hlad Európanov po otrokoch. Dnes to robí ich kokaínový apetít. Bývalé Zlaté pobrežie sa mení na Kokaínové pobrežie. Problémy sú také vážne, že niektorým západoafrickým krajinám hrozí kolaps, keďže slabé a skorumpované vlády nedokážu odolať korózii spôsobenej peniazmi z narkobiznisu. Deje sa to presne v čase, keď sa región pomaly dostáva na nohy po rokoch konfliktov. Šnupajúce pop-ikony pritom neničia len svoje nosy a mozgy. Prispievajú k zlyhaniu štátov na druhej strane zemegule. Amy Winehouse si môže odísť na rehabilitáciu, no uvedomuje si odkaz, ktorý vysiela ostatným, ktorí sa môžu stať závislými, ale nebudú mať peniaze na drahé liečenie? Uvedomujú si hviezdy vystavujúce na obdiv svoje drogové aféry skazu spôsobenú pašovaním drog z Južnej Ameriky cez západnú Afriku do Európy? Pieseň, obrázok, veta ktorá dá kokaínu nádych módnosti dokáže zmariť milióny minuté na protidrogové kampane a prevenciu. „Spoločensky prijateľný“ prehrešok Prečo je toto správanie spoločensky prijateľné? Ak by si nejaká Amy Winehouse dala na seba krvavé diamanty, vyvolalo by to odpor. Ak sa však angažuje v reklame na užívanie drog, nikoho to netrápi. Veľkú časť viny na tomto stave majú médiá. Zábavný priemysel pozlacuje drogové škandály a nekriticky rozširuje ich príbehy, nech už sú akékoľvek. Škandály predávajú, takže ak sa hviezdy ako Eric Clapton rozhodnú diskrétne vyhľadať liečenie zo závislosti, nevzbudí to záujem. Ale ak médiá chcú prebrať časť spoločenskej zodpovednosti, mali by prestať slúžiť ako megafón pre drogovo závislé celebrity. Cesta najmenšieho odporu Donedávna sa väčšina kokaínu z Južnej Ameriky dostávala do Európy cez Severnú Ameriku. Lenže zlepšenie kontrol, vrátane využívania satelitov a hliadkovania na mori aj na pobreží, zvýšili riziko odhalenia na tradičných narkotrasách. Kedysi populárna cesta z Venezuely cez Haiti na Floridu dnes takmer zanikla. V roku 2000 sa podarilo vystopovať alebo skonfiškovať 24 % dodávok, v minulom roku už 42 %. Pašeráci drog hľadajú cestu najmenšieho odporu. Slabé miesto našli v Afrike. Jej západné pobrežie sa stalo pašeráckym rajom, sčasti pre geografickú polohu medzi Európou a Južnou Amerikou, sčasti pre slabosť vlád a ich neschopnosť vystúpiť efektívne voči narkobiznisu. Pašeráci najčastejšie naložia na rýchlu loď asi jeden a pol tony kokaínu. Aby sa vyhli odhaleniu, vyplávajú od pobrežia Venezuely či Kolumbie v noci. Cez deň ostávajú lode v pokoji, prikryté maskovacou plachtou, takže ich nie je možné odhaliť zo vzduchu. V noci sa presúvajú k Afrike. Po štyroch alebo piatich dňoch je kokaín na západoafrickom pobreží preložený na transport do Európy. Ukrývajú ho medzi iným tovarom – ovocím, umelecko-remeselníckymi výrobkami, či v mrazených rybách. Keďže je trasa cez západnú Afriku relatívne nová, európske úrady ju nestrážia tak starostlivo ako trasy vedúce cez Karibik. Zodpovednosť za iných Narkobiznis je pre západnú Afriku katastrofou, negatívne ovplyvňuje lokálne ekonomiky. Napríklad v Guinea-Bissau sa hodnota obchodu s drogami vyrovnala celému národnému príjmu. Tak rozširuje korupciu, podkopáva bezpečnosť. A prispieva aj k rozširovaniu závislostí a s nimi súvisiacich zdravotných a spoločenských problémov – kuriérom a ostatným osobám zapojeným do obchodu totiž často platia drogami. Títo závislí určite nepôjdu na rehabilitáciu, na ich liečenie niet dostatok vybavenia, prostriedkov. Ak nepočítame pestovanie marihuany v Maroku, ktoré už aj tak prudko klesá, Afrika nemala s drogami nikdy vážny problém. Lenže „nevinné“ šnupnutie v Európe spôsobuje v Afrike pohromu, zhoršuje chudobu, masovú nezamestnanosť a pandémie. Kokaín je problémom Európy. Počet ľudí v Británii a Španielsku, ktorí ho užijú aspoň raz do roka, je vyšší, než v USA. Francúzsko a Taliansko ich dobiehajú. A v dôsledku toho sa stáva problémom Afriky. Ak celebritám a ostatným príslušníkom elít, ktorí si myslia, že dokážu kontrolovať túto svoju „rekreačnú drogu nezáleží na tom, čo robí kokaín im, mali by brať zodpovednosť aspoň za to, čo robí so životmi iných. Autor je výkonný riaditeľ Úradu OSN pre drogy a zločinnosť (UNODC) a generálny riaditeľ úradu OSN vo Viedni Článok bol uverejnený v denníku The Guardian Redakčne upravené
