Nečakané veci

(výber z rovnomennej zbierky) viera vždy príde ďalšie zlo sedemkrát ma naplní smútkom lebo toľko je dní čo sa opakujú posielaš mi brezový konárik perami z neho zbieram vodu mením sa na kvitnúce súkvetie jahňady rozoznievam sa včelami slnko sa zosúva k duši stačí vedieť že môžeš mnohé vyriešiť no nechceš to robiť bezo mňa túžba môcť tak podísť k miestu na ktorom oslovuješ staviteľov árch a počkať na všetkých čas ľudí sa rozbíja a pobrežné skaly s veľkou námahou vlečúce k brehu iba siete plné vĺn prebdieť v mojom trpezlivom priestore sa opäť môže stať čokoľvek namiesto spánku som preto vyslovila deväť modlitieb za muža ktorý odišiel nocuje so mnou iba strach pri jeho pustom tele zapaľujem desiatu modlitbu predo mnou za mnou jeseň škrtiaci povrázok vo výške šarkana má ľudskú tvár ako anjelik s mokrým menom čo ochraňuje schránky zvierat a rastlín som na správnom mieste jablko na dotyk – – prvá a posledná večera príťažlivosť vychádzajú nečakané veci nechty z prstov len mäkko ale neboj sa dotykov je tiež Desatoro vzdávam sa tela v mihotaní medzi opačnými koncami slnkohry večera plávam naklonená nabok ničoho nie je veľa mnohé je horšie počujem tridsať mincí tak ako Ty naďaľej podávam jedlo a nápoj lebo súvisím s odpúšťaním len dve básne blesky viažu všetko do žltého zvyšný povrázok spustia k stonke timotejky a zohnú ju v kolienkach tráva je miestom kadiaľ prechádzajú zmoknutí anjeli berú ma so sebou presila svetla otvára mi ústa pýtam sa ťa Noe či si zachránil i jeden párik básní dievča bez vena po večeroch prikladám k sebe kostičky oboch rúk napriek tme vtekajú do mesačnej delty napoly hlasom napoly telom si vymodlievam zázračné tiene som oslovená jediným možným spôsobom nahliadnem na dno rozprávky a vojdem do trinástej komnaty plnej zlata štedrovečerná havrany sa zlievajú do netušenej zimy a kratučkého tieňa posledné orechy taktiež načierno vianočné sviečky nahé ako Dieťa prikrývam nevyrieknutou modlitbou osud len tam kde práve som sa môže odohrávať búrka oziabe vyklamané veštecké kamienky bez Svetla nedeľná noc s polovičnou tmou úžasne ťažká ľahké nemôže byť skutočné dievčatko sa modlí ak myslím na detstvo nemám predstavy iba rolujem plagát s mŕtvymi a zakliatymi princeznami v rytme dračích krídel sa striedali dni a noci i kamene nasiakli tým strachom hlavy ľudí boli tak vysoko po chrbtoch dní stekala Myšlienka aby obalamutila tmu okolo mňa tvoj vlastný čas za zvukovým prahom šelestí lístie vtedy som pokojným šepotom len ťa nezobudiť mama na dne postele vyšepkávaš ruže ruženca bolestného nahé ruky s najťažšími prstami čakajú na dotyk do slnka a zároveň do prítmia rozprávka pred spaním princezná je čas na tvoj tanec veľkolepý svet nacvičený pohyb v nepožičaných šatách Andersen ti dá úlohu o dievčatku ktoré má v jednom oku škaredé káčatko a v druhom labuť dieťatko na mojich rukách podáva čisté a potom v piatom nebi zaspí neskorojesenná II na konci jednocesty ja potok naberám mokrotu z jeho tváre ešte sa hýbe nezamrznutá hladina onedlho sa v nej mihnú pominuteľné rybie telá svet začne ľadovieť a práve vtedy odtrhnem posledné priehrštie tŕpok z kríkov čo obrástli zem ich tieňom pohne adventný vietor aby nás opäť zdvihol do Príbehu Zbierka Zlaty Matlákovej rod. Marušincovej vyšla vo vydavateľstve Tripsoft, Trnava v roku 2007