„Sofiina voľba“ prezidenta Ekvádoru
Ekvádorský prezident dáva svetu jeden rok. Ak medzinárodná komunita dovtedy jeho krajine neposkytne 350 miliónov dolárov, začne ťažiť vo vzácnom Yasunskom národnom parku ropu. Túto oblasť vyhlásilo UNESCO v roku 1989 za svetovú biosférickú rezerváciu. Chudobná juhoamerická krajina síce nechce svoju prírodu ničiť, ale viac ako polovica z jej 13 miliónov obyvateľov žije v chudobe. Obrovské príjmy z predaja čierneho zlata by im pomohli, keďže by tvorili až štyridsať percent federálneho rozpočtu. Okrem toho má štátny zahraničný dlh výšku 15 miliárd dolárov, pričom najväčšími veriteľmi sú Svetová banka a Inter-americká rozvojová banka. Ak medzinárodná komunita ponuku prezidenta Correu odmietne, tak ho snaha odstrániť chudobu v krajine prinúti ničiť dažďové pralesy a vzácne rastlinné a živočíšne druhy. Šťastím nebudú pravdepodobne prekypovať ani pôvodní Indiáni, ktorí žijú v oblasti v dobrovoľnej izolácii. Pre svet by to znamenalo zväčšenie objemu fosílnych palív na trhu a viac emisií oxidu uhličitého. Ekvádorská dilema však v porovnaní s minulosťou naznačuje pozitívny trend. Napríklad obyvatelia delty rieky Niger sa k ťažbe ropy na svojom území vyjadriť nemohli. Už notoricky známa dohoda ropnej korporácie Shell a nigérijskej vojenskej diktatúry znamenala pre nich ľudskú aj environmentálnu katastrofu. Postoj malej juhoamerickej krajiny je pochopiteľný, veď ide o miliardu barelov ropy. Protesty ochranárov si vypočula, oboznámila ich so svojím stanoviskom a čaká, ako zareaguje medzinárodná komunita. Peniaze, ktoré žiada, predstavujú polovicu z predpokladaných ročných príjmov z predaja ropy. Táto výzva je o to vzácnejšia, že ekvádorská štátna ropná spoločnosť už podpísala memorandum o porozumení s brazílskym partnerom Petrobras, čínskym Chinopecom, čílskym Enapom a venezuelskou štátnou ropnou spoločnosťou PDVSA. Všetky partnerstvá sa týkajú práve rozvoja oblastí v Yasunskom parku. Podľa ochranárov by mali ostatné štáty prejaviť ústretový postoj. Je to príležitosť, ako zachrániť jedno z najvzácnejších miest planéty a nepustiť do ovzdušia pol miliardy ton oxidu uhličitého. Pripomínajú, že bohaté krajiny Severu majú voči chudobným štátom Juhu ekologický dlh, pretože spotrebúvajú niekoľkokrát viac ako ony, takže do atmosféry vypúšťajú aj viac oxidu uhličitého. Dôvod na to, aby Ekvádor peniaze nakoniec dostal, by mal byť ekologický dlh a to, že neničí jedno z najvzácnejších miest na celom svete. Ak by totiž darcovia svoj príspevok zdôvodňovali tým, že na trh sa nedodá fosílne palivo (ktoré prispieva ku klimatickým zmenám), s podobnými nárokmi by sa mohli ozvať všetky krajiny OPEC spolu s Nórskom, Ruskom, Čínou, či Indiou. A straty týchto krajín by pravdepodobne medzinárodná komunita platiť odmietla. Autor je mediálnym koordinátorom Priateľov Zeme
