Virtuálny label 4mg Records

Nezávislé hudobné vydavateľstvo 4mg Records vzniklo v St. Catherines v Kanade koncom roku 2002. Jeho zakladateľom je Imrich Végh, ktorý tak môže prezentovať nielen svoju tvorbu, ako je ImiAFan, ale aj tvorbu ďalších, neznámych...
Počet zobrazení: 1175
14_tCB-m.jpg

Nezávislé hudobné vydavateľstvo 4mg Records vzniklo v St. Catherines v Kanade koncom roku 2002. Jeho zakladateľom je Imrich Végh, ktorý tak môže prezentovať nielen svoju tvorbu, ako je ImiAFan, ale aj tvorbu ďalších, neznámych amatérskych autorov elektronickej hudby. Pod hlavičkou 4mg Records vyšla kompilácia Structures and Melodies Vol. 1 (2003), Structures and Melodies Vol. 2 (2004), dvanásťpalcový vinyl ImiAFan – Legy A Falon (2005) a sedempalcový vinyl ImiAFan/ Machinepop – Split EP (2006). Chystá sa CD Isobutane. Vo svoje recenzii sa však zameriam na zatiaľ všetky netové realizácie 4mg Records, ktoré si môžete voľne stiahnuť z adresy www.4mgrecords.com. Ide o deväť zaujímavých hudobných kusov. Prvá netová realizácia je od Adriana Smitha z Veľkej Británie. Jeho skladby sú rytmické a vyvážené. Rôzne zvuky sa šíria ľahko, plynulo. Hudba vás nebude vyrušovať, no otázkou je, či vás zaujme. Čo sa týka originálnych hudobných nápadov, tých som tu našiel málo. Ide o skladby s dominantným rytmom, ktorý je obohatený o zopár hravých tónov. Skladby sa navzájom dosť podobajú, čím dielo trochu trpí. V jednej skladbe bol použitý klarinet, čo skladbu ozvláštnilo. Treba však dodať, že toto už dávno nie je na scéne elektronickej hudby žiadne nóvum. Napriek tomu je klarinet v skladbe vhodne zasadený, pričom elektronická hudba tento nástroj (len) sprevádza. Druhou realizáciou je Isobutane (SK). Celé hudobné dielo, teda nielen prvý, ale aj druhý „album“, silne pripomína zoskupenie Aphex Twin. O to ťažšie je hľadať originálne prvky či prínos Isobutane. Ale podarilo sa! Nájdete tu zaujímavo rozložené tóny, ktorých sled budete pozorne sledovať, čím sa dostanete do príjemného napätia očakávania. Budete počuť aj akoby kraftwerkovsky zafarbený zvuk, nasledovaný hudobnou plochou, ktorá obsahuje zaujímavé hudobné efekty. Táto hudobná plocha je rytmickejšia než samotné základy danej skladby. V inej skladbe zaznejú jasné zvonivé či cinkavé tóny, ktoré vytvárajú zaujímavú atmosféru doplnenú nasamplovaným hlasom (opäť pripomínajúci Aphex Twin). O zvláštne tóny, ktoré sú vhodne zaradené, nie je núdza vo viacerých skladbách. Aj na kompozícii druhého minialbumu od Isobutane možno badať vplyv či vzor v Aphex Twin. Skladby pôsobia uvoľnene a isto. Sú príjemným experimentom s osobitým soundom, čím získavajú na kvalite. Určite sa budeme mať na čo tešiť, keď tomuto projektu vyjde samostatný dlhohrajúci album. Započúvať sa môžete aj do kanadského projektu Hypnotech 3000, a to konkrétne do dvoch tanečných skladieb. Ide o elektronickú disco hudbu, o akýsi novodobý synth-pop 80. rokoch 20. storočia, realizovaný v roku 2005. Nemožno tu prehliadnuť inšpiráciu legendárnym zoskupením Kraftwerk. Ak samotnému autorovi tohto hudobného projektu išlo o akúsi 2D verziu kraftwerkovských línií, potom mu zámer vyšiel. To, čo mi tu však chýba, je nejaký nápad alebo aspoň oduševnenie. Nechýba tu naopak samplovanie. Celé dielko mi skôr pripomína zašlú slávu spomenutej hudobnej éry. Nájdete tu aj album od Martina Burlasa (SK), ktorý stojí za povšimnutie. Jeho skladby sú harmonické, vyvážené, s opakujúcim sa rytmom v pomalom tempe. Dalo by sa povedať, že ide o akúsi melancholickú elektronickú hudbu. Skladby vytvárajú k ponúknutému „príbehu“ – ktorý nám spieva, resp. prezentuje samotný autor – tú správnu atmosféru. V Burlasovom príbehu, či skôr odkaze nájdete samých seba, ľudí nového tisícročia, pričom autor pred nás stavia otázku, alebo skôr problematiku komunikácie v dnešnej civilizácii. Pomocou nasamplovaného telefónneho odkazu, ktorý možno zároveň považovať za akúsi charakteristickú, reprezentatívnu vzorku, výpoveď o našom svete, o dnešku, ktorý vyzerá asi takto: „Dobre?“ ... „Ahoj“. Táto téma sa voľne nesie vo všetkých skladbách tohto diela. Melanchóliu či náladovosť autor dosahuje pokojným hlasom a plynulou elektronickou hudbou, čím podčiarkuje atmosféru svojej výpovede. Ďalším autorom je !!Swanhunter z USA. Ide o elektronickú tanečnú hudbu, ktorá obsahuje rytmickú sekciu a bas. Budete počuť disco beaty, jasné línie, ktoré však „režú“ prázdny priestor. No aby to nebolo príliš obyčajné, začujete aj klavír. Skladby sú rytmické a navodzujú príjemnú a uvoľnenú atmosféru, takže hudobná produkcia od !!Swanhunter vás nebude vôbec vyrušovať. Otázkou potom je, či si ju vôbec všimnete. Disco ground však isto neprepočujete. The Only Michael z Veľkej Británie ponúka čosi, čo by som nazval relaxačnou hudbou v elektronickom šate, azda by sme mohli povedať chill out. Zopár príjemne zoradených tónov predsa nikoho neurazí, no v tejto verzii však ani nezaujme. Možno je to spôsobené tým, že ide o hudbu na predlohu, na vopred zadanú tému – na báseň At the End of the Road od Chrisa Jonesa. Inak sa zrejme zhudobniť nedala. Nájdete tu jednoduchú hudobnú kompozíciu, ktorá sa hodí napr. aj na záver kriminálky. Pomocou inej skladby sa môžete na chvíľu „ocitnúť“ v prírode – nadobudnúť dojem, že ležíte v lese či pralese a pozeráte sa hore do korún stromov, na nebo cez vysoké kmene. Ďalšia skladba vám zasa ponúkne priestor na váš vnútorný monológ. Hudobné plochy sú plné jednoduchých tónov, vďaka ktorým nadobudnete pocit, že zastal čas. To najlepšie, čo label 4mg Records ponúka, je zrejme projekt Risch (UK). Ide o veľmi kvalitnú elektronickú hudbu s prvkami experimentu. Hudba je plná nápadov a svojských zvukových obmien, aj samplov. Základ skladieb je urobený na dynamickej experimentálnej báze oproti významotvornej nadstavbe, ktorá je pomalšia, zložená z jednoduchých tónov. Dlhými tónmi tvorí Risch náladu danej skladby. Dosahuje nimi zaujímavé hudobné plochy. Obe uvedené roviny sú vo vzájomnej zhode, vhodne sa dopĺňajú. V jednej skladbe sa akoby na okamih mihnú hudobné prvky zľahka pripomínajúce Prodigy. V niektorých skladbách cítiť príchuť orientu vďaka cinkavým tónom, ktoré tvoria len jednu časť z viacerých danej skladby. Významný je však samotný elektronický experiment. Skladby sú kompozične vyvážené a prinášajú atmosféru súčasnosti, cítiť príjemné nové tisícročie, že žijeme práve tento deň 21. storočia. Celý hudobný priestor však možno považovať za tanečný. Napokon tu nájdete aj hudobnú produkciu pod menom Julius Androide z Nórska. Prvá skladba je akýsi dlhý úvod, no je otázne k čomu. Dve skladby z ponúknutých troch si viem predstaviť dokonca aj v PC hrách. Stačí len predĺžiť ich minutáž. V podstate možno celé dielko považovať za hravú elektronickú hudbu. Tretia skladba je už naozaj vydarená. Táto skladba je nápaditá, dobre vystavaná a obsahuje aj zaujímavé sample. Autor vyštudoval estetiku a filozofiu

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984