Zlý sen svetového diktátora
Vážení predstavitelia vlád sveta, želám vám všetkým dobré ráno. Na začiatok by som vás chcel úctivo požiadať, aby ste si prečítali túto knihu, ak ste tak už nespravili. Noam Chomsky je jeden z najvýznamnejších intelektuálov Ameriky i sveta, a toto je Hegemónia alebo prežitie, jedna z jeho najnovších publikácií [Chávez zamáva knihou]. Je vynikajúca. Opisuje, ako hegemonické ambície amerického impéria ohrozujú samotné prežitie ľudského rodu. Myslím si, že túto knihu by si mali prečítať najmä naši bratia a sestry v Spojených štátoch, pretože hrozba sa nachádza v ich vlastnom dome. V ich vlastnom dome je diabol. Ten diabol tu včera bol [Chávez sa prekrižuje]. Ešte dnes tu smrdí síra. Prezident Spojených štátov, ktorého som nazval diablom, tu včera z tohto pódia prehovoril, akoby mu patril svet. Myslím si, že jeho včerajšie výroky by mal analyzovať psychiater. Prišiel sem ako hovorca imperializmu ponúknuť svoje všelieky v úsilí zachovať súčasný systém nadvlády, vykorisťovania a pľundrovania národov sveta. USA tvrdia, že chcú zavádzať demokratický model. Ale je to ich model. Je to falošná demokracia elít, vnucovaná bombami a strelnými zbraňami. Podivuhodná demokracia, ktorú by Aristoteles nespoznal. Prezident Spojených štátov nám tu včera povedal: „Kde sa len pozrieme, všade sú extrémisti, ktorí tvrdia, že násilie, teror a mučeníctvo sú spôsoby, ako uniknúť chudobe a vydobyť si dôstojnosť.“ Imperialisti vidia extrémistov všade. Nie je to však tým, že by sme boli extrémisti, ale tým, že svet vstáva na nohy. Zobúdza sa. Mám taký pocit, milý diktátor sveta, že zvyšok života prežijete ako v zlom sne, pretože my ostatní sa staviame na nohy, povstávame proti americkému imperializmu, voláme po rovnosti, po úcte, po zvrchovanosti národov. Prezident potom povedal: „Prišiel som, aby som sa priamo prihovoril obyvateľstvu na Blízkom východe, aby som im povedal, že moja krajina si želá mier.“ To je pravda. Ak sa poprechádzame po uliciach Bronxu, ak sa poprechádzame po New Yorku, Washingtone, San Diegu, po hociktorom meste, po San Antoniu, San Franciscu – a ak sa spýtame jednotlivých obyvateľov Spojených štátov, čo si ich krajina želá, povedia, áno, želá si mier. No vláda Spojených štátov mier nechce. Chce využívať svoj systém vykorisťovania, pľundrovania, systém vojnou budovanej hegemónie. Americký prezident sa sem prišiel prihovoriť národom. Hovoril k obyvateľstvu Afganistanu, Libanonu, Iránu. Zamyslime sa nad tým, čo by jemu asi povedali tieto národy, keby dostali slovo? Myslím si, že tušíme, čo by asi vyslovilo obyvateľstvo juhu, utlačované národy. Povedali by: „Yankeeovskí imperialisti, choďte domov.“ A preto keď sme tu boli pred rokom, povedali sme jednu vec, ktorá sa odvtedy plne potvrdila. Myslím si, že nikto v tejto miestnosti nemôže naďalej obhajovať tento systém. Buďme úprimní. Systém OSN, zrodený po druhej svetovej vojne, sa už rozpadol. Je zbytočný. Áno, je dobré raz za rok sa zísť, stretnúť sa, urobiť vyhlásenia, pripraviť všelijaké siahodlhé dokumenty a vypočuť si pekné prejavy. Áno, na to je systém dobrý. Ale my, toto zhromaždenie, sme čisto poradným orgánom, nemáme žiadnu moc, nemáme žiadnu možnosť zapôsobiť na strašnú situáciu vo svete. Preto Venezuela dnes, 20. septembra, znova navrhuje, aby sme Organizáciu Spojených národov založili nanovo. Minulý rok sme predložili štyri skromné návrhy, ktoré sú podľa nášho názoru mimoriadne dôležité. Po prvé, treba rozšíriť Bezpečnostnú radu OSN, a to aj počet stálych aj nestálych členov. Rozvojové krajiny musia získať kreslá nových stálych členov. To je prvý krok. Po druhé, treba efektívne metódy na riešenie svetových konfliktov a transparentné rozhodovanie. Po tretie, okamžité zrušenie antidemokratického mechanizmu známeho ako veto pri rozhodovaní Bezpečnostnej rady. Dám vám príklad z nedávnej minulosti. Amorálne veto Spojených štátov umožnilo Izraelčanom, aby beztrestne ničili Libanon. Mohli sme sa len prizerať, ako ním zabránili schváliť rezolúciu v BR. Po štvrté, treba posilniť úlohu a právomoci generálneho tajomníka OSN. Venezuela sa pred niekoľkými rokmi rozhodla zviesť na pôde OSN tento boj, nechali sme zaznieť svoj hlas a poskytli svoje myšlienky. Hlas Venezuely je hlasom nezávislosti, ktorý predstavuje dôstojnosť, usiluje sa dosiahnuť mier a premenu medzinárodného systému, odsúdenie útlaku a hegemonistických síl planéty. Takto sa predstavila Venezuela. Bolívarova vlasť sa pokúsila získať kreslo nestáleho člena BR. Vláda Spojených štátov podnikla otvorený a nemorálny útok, aby zabránila slobodnej voľbe Venezuely za člena BR. Impérium sa bojí pravdy, bojí sa nezávislých hlasov. Chcem teda poďakovať všetkým krajinám, ktoré láskavo ohlásili Venezuele svoju podporu, a to aj napriek tomu, že voľby sú tajné a nikto nič oznamovať nemusel. No otvorený útok impéria presvedčenie mnohých krajín iba posilnil. Podporili nás naši bratia v Mercosure [zóne voľného obchodu, ktorá zahŕňa Brazíliu, Argentínu, Paraguaj, Uruguaj a Venezuelu] a takisto mnohé ďalšie latinskoamerické krajiny. Podporili nás všetci členovia Ligy arabských štátov. Som nesmierne vďačný našim arabským bratom, našim karibským bratom, Africkej únii. Podporu nám vyslovili krajiny, ako je Rusko a Čína. Myslím si, že existujú dôvody na optimizmus. Básnik by povedal „na beznádejný optimizmus“, pretože úsvit novej éry badať len navzdory vojnám, bombám, agresiám, preventívnym útokom a nivočeniu celých národov. Objavili sa však alternatívne spôsoby uvažovania. Objavili sa mladí ľudia, ktorí uvažujú inak. To všetko sa udialo v priebehu jedného desaťročia. Ukázalo sa, že koniec dejín bol absolútne falošným predpokladom, podobne ako Pax Americana a vznik kapitalistického neoliberálneho sveta. Ukázalo sa, že tento systém produkuje iba chudobu. Kto naň dnes ešte verí? Teraz musíme nájsť podobu budúcnosti. Na celom svete svitá. Vidno to v Afrike, Európe, Latinskej Amerike i Oceánii. Venezuela sa pridáva k tomuto zápasu. Práve preto sa ocitáme v ohrození. Spojené štáty už jeden puč vo Venezuele naplánovali, odfinancovali a odštartovali. Podporujú podobné pokusy aj naďalej. A ľudia, ktorí puč viedli, sú dnes v tejto krajine a pod ochranou americkej vlády. Obviňujem vládu USA, že chráni teroristov a že jej slovné prejavy proti terorizmu sú absolútne cynické. Chceme nájsť myšlienky, ktoré zachránia našu planétu, ktoré ju obránia pred imperialistickou hrozbou. Dúfajme, že v tomto storočí už čoskoro uzrieme novú éru, a že naše deti a vnuci budú žiť vo svete mieru založenom na zásadách Organizácie Spojených národov – organizácie nanovo založenej. Možno, že to tu smrdí sírou. No Boh je s nami a ja vás všetkých objímam. Boh nám všetkým žehnaj. Autor je prezident Venezuely. Príspevok vznikol redakčným spracovaním prejavu, ktorý zaznel 20. septembra 2006 na Valnom zhromaždení OSN
