Padova – nedocenený šperk

Severné Taliansko má viacero miest, ktoré by sme mohli označiť ako kultúrno-historické šperky. Ak sa obmedzíme len na jeho východnú časť, viac-menej sa kryjúcu s administratívno-správnym celkom Benátska, potom prím hrajú jedinečné Benátky, nasleduje mesto veronských milencov a rímskej arény a potom mesto neskororenesančného architekta Palladia – Vicenza. Trocha v tieni týchto troch perál žije mesto Padova. Na jeho uliciach a námestiach je podstatne menej turistov než vo Verone, ba aj ceny hotelov sú tu nižšie. Jeho povesť mesta druhej kategórie nie je zaslúžená. Kostoly, paláce a múzeá poskytujú po umení bažiacemu turistovi mimoriadne bohaté priehrštie zážitkov. Keby nebol v hlavnej sále Palazza della Ragione (má impozantné rozmery 80x27x27) v roku 1420 požiar zničil fresky veľkého Giotta, možno by sa dnes mesto mohlo nazvať podľa tohoto veľkého maliara. Aj tak však v ňom zanechal jeden z najväčších pokladov svetovej maľby, keď v prvých rokoch 14. storočia vymaľoval freskami kaplnku Scrovegni. Tá sa dnes (spolu s freskami v Assisi) považuje za najväčší dôkaz jeho génia. Na jeho padovskom epickom cykle pozostávajúcom z 38 fresiek inšpirovaných príbehmi evanjelií (vrátane apokryfného od sv. Jakuba) je najcennejšia – ako tvrdí Pijoan vo svojich Dejinách umenia – schopnosť preniknúť do hlbín ľudskej duše. Dostať sa do kaplnky vôbec nie je ľahké, návštevu si treba vopred objednať (najlepšie cez internet) a vo vnútri každá skupinka turistov môže stráviť iba 15 minút. Slovákom bažiacim po umení odporúčam zakúpiť si permanentku Padova Card, ktorá okrem návštevy kaplnky umožní prehliadku takmer všetkých významných pamiatok mesta i jeho okolia, ale aj bezplatné parkovanie na vybraných miestach a použitie mestskej dopravy (pokiaľ, pravda, nebude práve štrajk). Rovnako ako do Giottovej kaplnky, objednať vstup si treba aj do Palazzo Bó, ktorý je od 16. storočia sídlom univerzity s najstaršou aulou – pitevňou z roku 1594 a s posluchárňou, ktorá zažila Galilea, hoci slávna univerzita vznikla v tomto meste už v roku 1222 hneď po univerzite v Bologni. Toho, kto má záľubu vo freskách, osloví dielo florentského maliara druhej polovice 14. storočia Giusta de Menabuoiho, ktorý okrem kaplnky Luca Belludiho v hlavnom chráme sv. Antona Padovánskeho zanechal aj jeden z najúplnejších freskových cyklov Talianska v miestnom baptistériu. Približne z rovnakého obdobia (posledná štvrtina 14. storočia) pochádzajú aj fresky Altichiera da Zevio v Oratorio di San Giorgio či v kaplnke San Giacomo hlavného chrámu. Ten, zasvätený kultu svätca a zhromažďujúci jeho relikvie, je architektonicky i sochársko-maliarskou výzdobou štýlovo mimoriadne široko rozptýleným dielom od byzantských vplyvov takmer po súčasnosť (tú reprezentuje oltár v koncentráku zahynuvšieho Maximiliana Kolbeho). K tomu najhodnotnejšiemu, čo v ňom možno nájsť, však (popri už spomínaných freskách) patria sochy Donatella (ale aj jeho reliéf Herodesova večera), ktorý pred kostol umiestnil aj jednu z dvoch dodnes v Taliansku zachovaných renesančných jazdeckých sôch. kondotiera Gattamelatu. (Druhou je Verocchiov kondotier Colleoni v Benátkach). Len kúsok od San‘ Antonia je charakteristické obrovské námestie Prato delle Valle s množstvom sôch na brehoch kanála, ktorý ho pretína krížom-krážom. Na pokraji námestia stojí ďalší významný kostol sv. Justíny s oltárnym obrazom Veroneseho. Raritou iného druhu je botanická záhrada založená v roku 1545. Prekvapujúco sa v nej nájdu aj celkom bežné kvety (orgován, orchidey, jazmín), ale za svoju povesť vďačí predovšetkým množstvu exotických rastlín dovezených z Orientu alebo Ameriky. Najstaršou rastlinou záhrady je palma prezývaná Goetheho (navštívil záhradu v roku 1786), ktorá bola zasadená v roku 1585. Vďaka Padova Card môžete navštíviť aj viaceré vily zo 16. až 18. storočia ležiace do 30 km od mesta alebo rodný dom a hrob veľkého básnika Francesca Petrarcu (u nás poznáme predovšetkým jeho Sonety pre Laury v preklade V. Turčányho) v Arqua Petrarca. Z víl sa dá vybrať napríklad Villa Contarini (jej hlavný trakt je údajne navrhnutý Palladiom), ktorá však svojou bombastickosťou neosloví každého. Akoby každý nový majiteľ chcel pretromfnúť toho predchádzajúceho. Zato raritou je jej hudobný salón s troma podlažiami v tvare gitary. V tejto oblasti sa dá nájsť aj množstvo hradov, parkov (niektoré sú označené exoticky ako Les víl alebo Záhrada motýľov), kúpeľov, kláštorov a víl (od Padovy po Benátky na brehu kanála, ktorý brázdia turistické parníčky, ich je do stovky). A ak vás to všetko neuspokojí, Benátky i Vicenza sú mimoriadne blízko. Na severovýchodných plážach (Iesolo, Lignano, Caorle) stretávame od júna mnoho našich krajanov. S vnútrozemím a kultúrnohistorickými pamiatkami je to už horšie. Nuž, my Slováci si zrejme potrebujeme skôr liečiť telo než dušu. A slnko, vodu a vzduch na pobreží Jadranu si ceníme (alebo potrebujeme?) viac než historicko-umelecké pamiatky minulosti.