Je aj rodovo spravodlivá Európa možná?

Európske sociálne fóra, niekoľkodňové stretnutia najrôznejších aktivistiek a aktivistov, sú od roku 2002, keď sa uskutočnilo prvé ESF vo Florencii, dôležitým miestom výmeny názorov, skúseností a plánovania stratégií a predstavovania vízií pre globalizované hnutie odporu proti útlaku ľudí na celom svete. V januári 2002 vznikol na Svetovom sociálnom fóre v Porto Alegre nápad organizovať možno logisticky menej náročnejšie kontinentálne fóra, medzi nimi aj ESF, ktoré by boli prístupné viacerým aktivistkám a aktivistom. Ak mali byť sociálne fóra skutočne miestom vytvárania nových spojenectiev medzi aktérkami a aktérmi toho, čo možno veľmi zovšeobecňujúco a nepresne nazvať alterglobalistické hnutie, bolo nevyhnutné zmenšiť aj geografické vzdialenosti medzi nimi. Jednoducho: aby boli sociálne fóra laboratóriom či inkubátorom novej teórie a praxe, je potrebné, aby sa ich zúčastňovali nie vybraní reprezentanti a reprezentantky mimovládnych organizácií aj neformálnych skupín, ale tie a tí, ktorí sú aktívni v živote svojich komunít, alebo ktoré a ktorí vyjednávajú podobu vzťahov medzi oficiálnymi politikami štátu a ich subjektmi. Ženské aktivistky a feministky na európskych sociálnych fórach rôznym spôsobom participovali vo Florencii, Paríži (2003) i Londýne (2004). V prípade týchto stretnutí, ktorých program, zhromaždenia, semináre, workshopy, demonštrácie sa tvoria „za pochodu“, prípravnými výbormi, ktoré by mali zohľadňovať rôzne návrhy podané lokálnymi, národnými alebo aj transnacionálnymi zoskupeniami, je problematické namietať, ako sa to často deje na oficializovaných a formálnych stretnutiach mnohých mimovládnych organizácií, že požiadavky niektorých skupín neboli zohľadnené a témy a problémy boli marginalizované. Sociálne fóra majú byť otvorené, inkluzívne, ich cieľom je prekonávať delenia tradičnej politiky a budovať transverzálne vzťahy. Znamená to teda, že jednou z dištinkcií, ktorá je problematizovaná, je aj rodová či pohlavná odlišnosť – substrát rodových vzťahov, mocensky nerovných vzťahov medzi ženami a mužmi a aj medzi ľuďmi žijúcimi dominantné heterosexuálne identity a tie „iné“ – životy lesieb, gejov, transgender, alebo jednoducho „teplých“/queers. O akom tematizovaní rodových vzťahov nás môžu poučiť predchádzajúce sociálne fóra? A čo môže očakávať feministická účastníčka či účastník od toho tohtoročného ESF 4. – 7. mája v Aténach? Preklenúť priepasť Vo Florencii v roku 2002 zorganizovala virtuálna sieť, mailing-list so skupinami žien a dievčat fungujúcimi v niektorých európskych mestách, NextGENDERation Network (www.nextgenderation.net) workshop pod názvom Chýbajúce články: feminizmus a globalizovaný odpor. Ako sa ukázalo, diskusie fóra k hlavným tematickým bodom, ktorými boli globalizácia a neoliberalizmus, vojna a mier, práva, občianstvo a demokracia, rasové a rodové dimenzie neoliberalizmu a vojnových konfliktov skutočne často obchádzali. Zo spomenutého workshopu vyplynulo rozhodnutie „budovať“ chýbajúce články takého alterglobalistického aktivizmu, ktorý by zohľadňoval rod a sexuálnu identitu nielen ako miesta, kde sa prejavujú účinky globálnych mechanizmov neskorého kapitalizmu, ale ktoré súčasné ekonomické, politické a sociálne procesy významne spoluformujú. Riziká hierarchizácie a centralizovania rozhodovania sa však nevyhýbajú ani ženským a feministickým hnutiam (ako o tom vynikajúco v 70. rokoch 20. storočia v Spojených štátoch amerických písala Joreen v dnes už klasickom texte Tyrania bezštruktúrnosti). Podľa Sarah Brackeovej z NextGENDERation Network Európske zhromaždenie za práva žien na ESF v Paríži v roku 2003 pred návrhmi zo strán autonómnych skupín ženských aktivistiek uprednostnilo snahu po začlenení do oficiálnych aktivít ESF a premeškalo tak príležitosť budovať dôležité spojenectvá medzi ženskými a feministickými skupinami navzájom. Okrem iných feministický aspekt do podujatí ESF vniesli aj tri workshopy spomínanej transnacionálnej siete študentiek, výskumníčok, akademičiek i aktivistiek na témy vodcovstva a politiky reprezentácie v politických a sociálnych hnutiach, premien bezpečnostného diskurzu v Európe a problémov žien-migrantiek. Zo „ženského infoservisu“, ktorý na londýnskom ESF v roku 2004 zabezpečovala sieť Les Pénelopés(), sa možno dozvedieť o opakujúcom sa napätí medzi formalizovanými stretnutiami Ženského zhromaždenia, ktoré bolo fakticky sledom panelových diskusií, a aktivistkami, ktoré sa (neúspešne) zasadzovali za zorganizovanie tzv. Otvoreného dňa žien, ktorý by okrem diskusií s vopred oznámenými účastníčkami zahŕňal aj rôzne divadelné, výstavné a učiace sa aktivity. Možno však aktívnu participáciu žien a dievčat na doterajších ESF (z pozície dočasnej pozorovateľky zo Slovenska) nazvať neúspechom? Infoservis Les Pénelopés poskytuje o ženských aktivitách v Londýne veľmi rozmanitý obraz – mnoho debát bolo viac akademických, no boli tu i diskusie týkajúce sa politiky reprodukčných práv vo východnej a strednej Európe, mediálnych projektov afrických a európskych feministiek, počas tzv. Ženského dňa svoje pozície a názory artikulovali ženy--azylantky, sexuálne pracovníčky, prostitútky, bývalé väzenkyne alebo celkom jednoducho aj matky. Niektoré z príspevkov panelu organizovaného časopisom Feminist Review, ktorý sa usiluje preklenúť priepasť medzi akadémiou a aktivizmom, poukazovali na časté zdroje nepochopenia medzi aktivistkami z bohatého Severu a Západu a ich deprivilegovanými „sestrami“ napr. z robotníckych enkláv v Bangladéši. Deliť sa o (iný) svet Rozmanitosť ženských, rodových, feministických tém a samotný akt vypovedania o nich nie sú zárukou ich plného zohľadňovania v tvorbe a práci „hnutia hnutí“, no každej a každému, kto sa tohtoročného ESF chce zúčastniť, oznamujú, že rod a sexualita sú významnými témami. A hoci sa aj tie najzaujímavejšie diskusie o nich možno budú odohrávať v autonómnych priestoroch sociálneho fóra, podstatné je, že ľudia, ženy aj muži so záujmom o ne sa stretnú a budú spolu hovoriť, jesť, tancovať, kráčať ulicami, vymenia si skúsenosti a posunú sa smerom k presvedčeniu, že kolektívne konanie a iný, aj rodovo spravodlivý svet i Európa sú možné. Autorka pôsobí v združení Aspekt