Odlišná Amerika
Rozdiely medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou boli v poslednom čase často v centre záujmu. Pravdou ostáva, že v histórii spojenectvá medzi USA a západnou Európou nikdy neboli väčšie. Z mnohých rozdielov, ktoré medzi oboma stranami Atlantiku v poslednom čase radikálne rastú, sa do popredia tlačia tri najväčšie – postoj k sociálnemu systému, úloha náboženstva v spoločnosti a pohľad na globálnu politiku. Väčšina komentárov sa zaoberá najmä rozdielmi v tretej oblasti, no ich pochopenie nie je úplne možné bez toho, aby sme neanalyzovali odlišný postoj Spojených štátov na jednej strane a väčšiny krajín EÚ na strane druhej k „sociálnemu štátu“ a postaveniu náboženstva v spoločenskom živote. Americký sociálny štát Americká verzia sociálneho štátu nikdy nedosiahla univerzálnosť jeho západoeurópskych podôb. Sociálna ochrana v USA dosiahla kritickú úroveň, pri ktorej môžeme hovoriť o všeobecnom sociálnom systéme len pre dôchodcov. Ochrana pracovníkov pred nezamestnanosťou či zdravotníctvo sa nikdy nepriblížili k zapadoeurópskym štátom kontrolovaným alebo priamo riadeným systémom, ktoré sú schopné poskytovať všeobecnú sociálnu ochranu a byť nástrojom sociálnej inklúzie. Napriek tomu má aj „sociálny štát“ v USA svoje dejiny. Za počiatky jeho budovania môžeme považovať Rooseveltov New Deal – masívny štátom riadný program, ktorého cieľom bolo naprávať negatívne dosahy trhu. V období druhej svetovej vojny a bezprostredne po nej mal štát a jeho úloha v ekonomickej a sociálnej oblasti pomerne veľkú autoritu a bol akceptovaný. A to napriek kultúre nedôvery voči štátnej moci, ktorá má v Spojených štátoch historické korene. Vo vojnovej ekonomike prebral štát úlohu regulátora a manažéra, ktorý sa staral o to, aby americká ekonomika efektívne plnila úlohy vonkajšej politiky (v tom prípade úzko naviazané na vojnové úsilie) a súčasne udržiaval vnútrospoločenskú kohéziu. Za prelom môžeme považovať šesťdesiate roky. Demokrati rozdelení postojom k vojne vo Vietname a otázkami ako práva menšín, potraty, práva homosexuálov a podobne, prestali byť efektívnym ochrancom zárodkov amerického sociálneho štátu. Proces zmeny zavŕšili Reaganove roky. Ak sa dovtedy mohlo zdať, že sa americké a západoeurópske chápanie sociálneho štátu môžu zbližovať, odvtedy to už neplatí. Zmeny, ktoré zaviedla Bushova administratíva, sú ďalším krokom tým smerom. Náboženský fundamentalizmus Súčasný paradigmatický obrat by nebol možný bez špecifickej vnútropolitickej situácie. Ako už bolo spomenuté, v priebehu 60. rokov nastalo postupné delenie ľavice a jej vzďaľovanie sa od sociálnej základne. S tým je spojený aj programový posun Demokratickej strany. Naopak, súčasná pravica je omnoho jednotnejšia a má silnú sociálnu bázu vytváranú takzvanou „religious right“ – náboženskou pravicou. Táto sieť náboženských spoločenstiev a skupín dokáže vytvoriť spoľahlivý voličský potenciál pre Republikánsku stranu. Cenou, ktorú za to musí americká spoločnosť platiť, je stále silnejšia prítomnosť náboženstva v politike a spoločenskom živote. George Bush je prvý americký prezident, ktorý otvorene porušuje oddelenie štátu od náboženstva. Tento princíp bol obsiahnutý už v základoch americkej republiky, okrem iného aj preto, že prvé skupiny prisťahovalcov do Nového sveta tvorili nábožensky prenasledované komunity. Náboženstvo tak bolo vecou čisto súkromnou – nielen jeho vyznávanie, ale aj dodržiavanie princípov, ktoré nejaké konkrétne náboženstvo vyznáva, mali byť autonómne od štátnej moci. Nedá sa povedať, že by sa súčasná vláda pokúšala sankcionovať nejakú vieru. Bush je však prezident, ktorý opakovane označil vieru za inšpiráciu svojej politiky a svoju politiku za napĺňanie „želaní Boha“. Takéto niečo je v západnej Európe zatiaľ nepredstaviteľné. Hoci sa mnohí politici verejne k svojej viere hlásia, nikdy by nepovedali, že mandát, ktorý od svojich voličov získajú, považujú za prostriedok naplnenia „Božej vôle“. Bushova religióznosť by nebola možná bez niektorých spoločenských zmien. Ekonomický vývoj Spojených štátov je dynamický, no nevyrovnaný. Zvýrazňuje sociálne rozdiely a zväčšuje vrstvu chudobných. Politická a programová slabosť demokratov však prispievajú k tomu, že ekonomická a sociálna frustrácia nevedie znevýhodnených ľudí väčšinou k volaniu po politickej zmene a aktívnej politickej angažovanosti, ale k úteku k náboženskému fundamentalizmu. Spôsobom, ktorý je charakteristický napríklad pre Turecko, tak dochádza k napätiu medzi sekulárnou parlamentnou demokraciou a náboženským fundamentalizmom. Keďže slabá demokratická opozícia nie je zatiaľ schopná premeniť napätie na vlastnú podporu, rastie riziko politického presadenia sa náboženského fundamentalizmu, populizmu a nacionalizmu. Tento trend zatiaľ Európsku úniu silnejšie nezasiahol, aj keď jeho zárodky možno badať medzi sociálne vylúčenými prisťahovaleckými komunitami či v niektorých nových členských krajinách strednej a východnej Európy. Globálna vízia Najčastejšie analyzované rozdiely medzi USA a EÚ sú ich postoje v globálnej politike. Sú výsledkom vnútornej rozdielnosti. Pravdepodobne najbližšie k sebe majú oba brehy Atlantiku v oblasti medzinárodnej ekonomiky – zhruba je možné konštatovať, že presadzujú súbor pravidiel známy ako Washingtonský konsenzus. Krajiny EÚ by však mali mať vždy na zreteli – a niektorí ich predstavitelia si to uvedomujú – že tieto medzinárodné pravidlá sťažujú fungovanie európskeho sociálneho modelu v domácej ekonomike. O rozdielnych pohľadoch v medzinárodnej politike sa začalo intenzívne hovoriť najmä po nástupe Bushovej administratívy a v súvislosti s vojnou v Iraku. Vláda prezidenta Clintona bola vo všeobecnosti v prístupe k medzinárodným partnerom kooperatívnejšia, v mnohých postojoch bližšia k EÚ. Aj keď existovali určité podobnosti so súčasnou politikou – pochybnosti o Kjótskom protokole a o Medzinárodnom trestnom tribunáli a opatrný prístup k nim, obídenie OSN pri útoku na Juhosláviu – veľkú časť z nich môžeme pravdepodobne pripísať faktu, že Kongres kontrolovala Republikánska strana a tým bola sloboda rozhodovania Bieleho domu obmedzená. Rozdielne odpovede Je otázkou, ako sa budú rozdiely medzi USA a EÚ vyvíjať ďalej. Zmenší sa priepasť prípadným nástupom demokratickej administratívy po ďalších prezidentských voľbách? Využijú Demokrati súčasný úpadok Bushovej popularity a živú politickú diskusiu na prevzatie iniciatívy a budú sa snažiť o zmenu základov americkej politiky? Alebo sa bude postupne „amerikanizovať“ Európska únia? Tlak procesu zvaného globalizácia pôsobí na USA i EÚ. Doteraz však na neho odpovedali rozdielnym spôsobom. Autor je spoluzakladateľ a editor amerického časopisu American Prospect, www.prospect.org Článok je spracovaním prednášky autora na pôde zastúpenia Nadácie Friedricha Eberta v Bruseli, 19. októbra 2005 Spracoval Radovan Geist
