Hĺbavý polemik

Fero Jablonovský (1956) uverejnil prvý kreslený vtip ako štrnásťročný a od tohto „hviezdneho okamihu“ sa zrejme odvíjal celý jeho ďalší život. Na rozdiel od mnohých iných zázračných detí, čo nikdy nevyrástli z matrózok, v ktorých sa po prvý raz predstavili verejnosti, Jablonovský dozrel na jedného z najhĺbavejších experimentujúcich polemikov našej karikatúry. Ako školený dizajnér a typograf svoju kresbu podmienil grafickou originalitou a ako oázu ju zasadil do vyprahnutej krajiny novinových strán. Anonymné čierne siluety mravčekovito schematických postavičiek, metajúcich sa v labyrinte životných nástrah, akoby osudovo popierali zmysel vlastných horúčkovitých aktivít. Jablonovský je intelektuálsky hĺbavý až špekulatívny typ. Zobrazované krajinky (s panelákmi aj bez) starostlivo zo všetkých strán skúma, sleduje v nich stopu istej zvrátenej logiky, pokusne ich domýšľa i dotvára, aby si fantastickou víziou lepšie ozrejmil realitu. Predstavuje ju bez zbytočných odbočiek a nepodstatných detailov v schematickom priereze; ako policajný fantómový obraz na jej portréte presne zachytáva to najcharakteristickejšie. Pretože nám chce povedať čo najviac (na niektorých miestach s neprepočuteľnou ozvenou dialógu s uznávaným pápežom karikatúry Steinbergom – vyrovnanie s ním považuje mimochodom za povinnosť každého kresliara), namiesto zložito prepracovanej kresby dorozumieva sa s nami svojským výtvarným rýchlopisom, jednoznačne favorizujúcim tému pred jej nositeľmi. Premysleným hľadaním hraníc a možností dostal sa k dnešnému „tmavomodrému obdobiu“. Sugestívne kresby, nervne načrtnuté bielym pastelom, s novou naliehavosťou vypovedajú o svete v nás i okolo nás.