Reklama
Reklama

Nazdravíčko!

Z nejasných správ o konci kultúry na slovenských obrazovkách celkom vypadli akékoľvek údaje o tvorbe pre deti a mládež, ktorú má v popise práce podľa platného zákona verejnoprávna televízia. Napriek zvestiam, ako v STV usporili, vyhodili, zneškodnili, zlikvidovali, odbúrali, zreorganizovali, zdegradovali, zlepšili sledovanosť, spíplmetrovali, spriemerovali a zrealitnili (všetky tie slovesá sa týkajú živých ľudí) úplne všetko, sa práve vysielanie pre deti kdesi vytratilo.
Počet zobrazení: 1151

Z nejasných správ o konci kultúry na slovenských obrazovkách celkom vypadli akékoľvek údaje o tvorbe pre deti a mládež, ktorú má v popise práce podľa platného zákona verejnoprávna televízia. Napriek zvestiam, ako v STV usporili, vyhodili, zneškodnili, zlikvidovali, odbúrali, zreorganizovali, zdegradovali, zlepšili sledovanosť, spíplmetrovali, spriemerovali a zrealitnili (všetky tie slovesá sa týkajú živých ľudí) úplne všetko, sa práve vysielanie pre deti kdesi vytratilo. Nielenže sa nedostalo z krízového režimu, ale dokonca zrejme ani doň. Nevystúpilo z tieňa gýčových šou, ale nestalo sa ani len námetom rôznych zatĺkacích taktík súčasných zodpovedných. Deti neprotestujú, a keby aj, ukecáme ich. Detské programy a ich absencia sa nespomínajú v dobrom ani zlom. To, čo roky budovali znalci detskej duše, pedagógovia, psychológovia spolu s výtvarníkmi, scenáristami, režisérmi či muzikantmi sa po nástupe nového šéfstva, postihnutého nedostatkom kultúrnej pamäti, prepadlo ako kvapka rosy v piesku. Hriala som si nádej, že po vlaňajšom udelení Igrica (výročná cena Slovenského filmového zväzu, Únie slovenských televíznych tvorcov a Literárneho fondu) za poetický „animák“ Steblá trávy podľa básne Walta Whitmana študentke Jane Slovenskej svitne azda pôvodnej animovanej tvorbe na lepšie časy, ale kdeže. Preto ma potešil čerstvo prezentovaný výsledok niekoľkoročnej náročnej práce donkichotskej skupiny absolventov VŠMU, animovaný film z nášho dôverne známeho sveta pijanov s názvom Nazdravíčko. Čo je v krajine, kde jeden a pol milióna ľudí problémovo pije (tvrdia odborníci), pochopiteľne myslené ako irónia. Zatiaľ sa bábková story Ivany Zajacovej, Jozefa Mitaľa a Michala Strussa začala premietať pred premiérovým Slnečným štátom Martina Šulíka. A keď aj ide o dva celkom rozdielne žánre, mentalitou sú si blízke. Zatiaľ sa nevie, či a ktorá televízia by mohla doslova vypiplaný, scenárom aj výtvarne zaujímavý a vtipný animák kúpiť a vysielať. Tipujem, že všetkým bude „drahý“. Toto vzácne dedičstvo, ktoré sme prevzali z nám blízkej, rozsiahlej a mnohotvárnej tvorivej zásobárne českej školy, sa považuje medzi odborníkmi za niečo ako švajčiarske hodinky. Tradičná kvalita predáva. Veľkorysý, rozumný a kultúrne zorientovaný televízny manažment, ktorý uvažuje aj o niečom inom, než len rýchlo zhrabnúť ľahké zisky z nekvality, lebo zajtra to už možno nepôjde, by asi dokázal podporou animovaného filmu vstúpiť do súťaže svetovej tvorivosti. A po investíciách ducha i matérie aj zarobiť.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama